Alexander vyšiel zo školy s rukami vo vreckách. Vonku konečne prestalo snežiť, slnko ohrialo vzduch a prvý sneh tejto zimy sa premenil na mokrú studenú kašu. Kopal to lepkavých kúskov snehu a vypustil z úst niekoľko nadávok.

Neveril tomu, že by ho vyhodili. Keď nejaká škola vyhodila študenta, zvyčajne bol z toho škandál. Predpokladal, že táto škola nepošpiní svoje meno vyhodením jedného zo študentov, ale mýlil sa. Navyše, Oliver tam nebol, aby sa ho zastal. Tak troška sa spoľahol nato, že mu pomôže, keby sa veci zvrtli zlým smerom.

A zrazu bolo všetko naopak. Uniformy ostali, hoci s drobnými zmenami, ale zato on bol zo školy vonku. Ktorá škola ho teraz vezme a čo nato povedia jeho rodičia, nevedel. Isté však bolo, že vyhodený študent bol niečo ako čierna ovca. Ani jedna zo škôl si s ním ďalej nechcela špiniť ruky a jeho šance sa znižovali.

Pozrel na hodinky a schoval telefón naspäť do vrecka. Mohol ísť domov, ale rozhodol sa namiesto toho zašiť na svoje tajné miesto – do dreveného domčeka. Ani vo sne mu však nenapadlo, že keď tam vojde, uvidí dvojité prekvapenie.

Len čo vyliezol dnu a zatvoril dvere, ostal stáť ako skamenený. V rohu domčeka sa k sebe túlil Oliver so Shanti.

Hoci mu bolo ľúto, že Shan musela odstúpiť zo školskej rady a jeho vyhodili, stále si myslel, že urobil správnu vec. Postavil sa proti uniformám. Možno jeho návrh neprešiel a vymklo sa to spod kontroly. Ale stavil sa, že nasadil do hlavy chrobáka mnohým ľuďom, že niektorí pochopia, čo tým chcel skutočne dokázať. Necítil sa porazený.

Až v tomto momente, keď zazrel driemajúcu Shan s hlavou opretou o Oliverove plece, zabudol na ľútosť, ktorú voči nej cítil a zovrel pery.

„Nečakal som, že tu nájdem dve hrdličky," povedal.

„Ahoj, Alex," Oliver nespal.

Opieral sa o studenú stenu Shanti a držal ju okolo pliec. Pomrvila sa a deka sa jej zošuchla na kolená, no on ju starostlivo znova vytiahol a prikryl ju. Hlboko spala. Ináč by sa bola už dávno zobudila.

„Nehovoril si, že si chorý?" Alex si prekrížil ruky a pozrel na neho.

„Už mi je lepšie," odpovedal mu Oliver bez mihnutia oka. „Tak si myslím, že by sme mali ukončiť to, čo sme začali. Hádam nebudeš namietať, keď poviem, že tentoraz som víťazom ja," kývol hlavou smerom k spiacej Shanti.

„Stále nie je rozhodnuté," pokračoval Alexander.

Až teraz si uvedomil, čo to vlastne hovorí. Už dávno sa predsa rozhodol, že sa rozhodne vykašľať na Shanti a bude bojovať za zrušenie uniformy. Teraz stratil oboje. A hoci chcel mávnuť rukou nad touto hlúpou stávkou, nedokázal to.

„Navyše, ako chceš ďalej pracovať na svojej stávke, keď už nebudeš našim spolužiakom?" opýtal sa ho Oliver.

„Ako to vieš?"

„Shanti mi to povedala. Musela vraj kvôli tebe odstúpiť aj zo školskej rady."

Alexander mlčal. Prečo bol taký tvrdohlavý kvôli jednému dievčaťu? Mal jednoducho iba odísť a vykašľať sa na všetko. Niekedy bolo silnejšie uznať svoju prehru, než sa nevzdávať.

„Hej, vyrazili ma," prikývol a prestúpil na mieste.

„Možno keby sa môj otec za teba prihovoril, nechajú ťa tam doštudovať," prehovoril zrazu Oliver. „Vzdaj sa a poviem mu, aby sa porozprával s riaditeľom. Ak mu vyhovie, na zasadnutí mu na oplátku nebude robiť problémy pri rozdeľovaní peňazí do škôl. Čo ty nato?"

Alex sa na neho pozeral. Všetko sa vyvíjalo smerom, ktorým nečakal. Kedysi dávno, by sa Oliver za neho u otca prihovoril a pomohol by mu. Kedy sa stihol zmeniť tak, že zneužíval svoje kontakty? A istým spôsobom ho dokonca vydieral?

„Naozaj si syn svojho otca," povedal mu.

„To vezmeš späť," zavrčal na neho Oliver.

Shanti si povedala, že je čas sa zdvihnúť. Keď počula hlas Alexandra, ihneď sa prebrala. Vedľa seba cítila Olivera a jeho vôňa šíriaca sa z jej vlasov a oblečenia jej napovedala, že zrejme zaspala na jeho pleci. Bola zahanbená, ale neodvažovala sa otvoriť oči a dať najavo, že je už hore.

Na svoje prekvapenie necítila voči Alexandrovi žiadny hnev, či nenávisť. Jednoducho odstúpi zo školskej rady, ale bude mať viac času na učenie. Mama sa určite nebude hnevať, keď jej vysvetlí, že sa rozhodla radšej venovať svojim maturitám, ktoré ju čakali neskôr. No Alexandra vyhodili. Ak ho nikam nezoberú, nezmaturuje. To bolo podľa nej horšie ako odstúpenie zo školskej rady.

Zato Oliver jej pripadal ako vymenený. Nerozumela, o čom sa to zhovárajú, ale nemala z toho dobrý pocit. Hovorili o akejsi stávke, ale ona si ani raz nevšimla, že by v niečom spolu súperili.

Pomrvila sa a zamrmlala. Obaja stíchli. Pomaly otvorila oči a pozrela na nich. Alex stál pred nimi, pri padacích dvierkach, v tvári sa mu zračil vzdor. Premeral si ju a zovrel pery. Rýchlo sa vyštverala na nohy a odskočila od Olivera.

„Čo sa deje?" opýtala sa.

„Nič nie je, len sa bavíme," povedal Oliver. „Rozmysli si to, Alex. Môžem to všetko vrátiť späť."

„Nestojím o tvoju pomoc, vďaka," precedil pomedzi zuby Alexander.

„Späť? Ako späť?"

„Nechaj to plávať, Shan." povedal Alexander.

„Ak ma poprosí, vrátim to späť. Riaditeľ stiahne tvoj vyhadzov. Shanti sa asi nevráti naspäť do školskej rady, zrejme ani ty. Ale nebudeš si musieť zháňať novú školu pred maturitami. Čo ty nato?"

Shanti sa zamračila. Oliver sa správal odporne. Myslela si, že on a Alexander sú nerozlučná dvojka. A tu sa hádali pre niečo, čomu absolútne nerozumela.

„Ako môžeš byť taký zlý?" otočila sa k nemu. „Kým si sa vydával za Rena, bol si úplne iný. Mala som ťa naozaj rada a teraz..."

Nedávalo to zmysel. Bol predsa na ňu taký milý, vždy ju vypočul a bol voči nej citlivý. A tu, pred Alexandrom, sa hral na kráľa a vôbec sa ho nezastal. Nesprával sa ako kamarát, ale ako nepriateľ. Čo bolo také dôležité, že ani jeden z nich nechcel ustúpiť?

„Rena?" Alexander zdvihol obočie. Obrátil sa a na tvári sa mu zjavila akási napodobenina úsmevu. „Už tomu chápem. Zabudni na všetko. Myslel som, že si parťák. Mala to byť len zábava. Presne ako každý rok," Alex sa k nim otočil chrbtom a nadvihol dvierka. „Užite si výlet."

„Počkaj, Alex!" zakričala za ním Shan.

Nepočúval. Zliezol dole dvierkami a odchádzal z domčeka.

„Nechaj ho tak," chytil ju za ruku Oliver. „Je príliš tvrdohlavý."

„Obaja ste tvrdohlaví!" vykríkla. „Čo nie je tvoj kamarát? Ako ho môžeš nechať v kaši?"

„Zapríčinil si ju sám. A kvôli nemu vyhodili aj teba zo školskej rady. Mala by si sa na neho hnevať."

„Nebola to jeho vina. Prehnal to, lebo je idiot. Ale priatelia si majú pomáhať, či nie?" vytrhla sa mu a prebehla k dvierkam. „Sklamala som sa v tebe, Oliver."

Zliezla dole po kmeni stromu a dopadla na zem. Šmyklo sa jej, ale zachytila sa konára a podarilo sa jej udržať rovnováhu. Uvidela Alexandra v diaľke a rozbehla sa za ním.

„Alex!"

„Daj mi pokoj," odfrkol.

„Alexander! Vráť sa! Vráť sa a povedz Oliverovi, že to berieš. Vykašli sa na tú svoju hrdosť a povedz mu, že nechceš, aby ťa vyrazili zo školy!"

Alex sa otočil a jeho oči boli rozšírené od šoku: „Zbláznila si sa? Nebudem za ním behať ako pes!"

„Netuším, o čo ste sa stavili, ale prestaň byť taký tvrdohlavý! Ostáva ti len pár mesiacov do konca školy. Načo by si si to všetko komplikoval?"

„Nechcem, aby vyhral," odsekol.

Bolo mu zo všetkého zle. Vyrazili ho zo školy, jeho najlepší kamoš sa správal ako arogantný debil a Shanti si myslela, že Ren je Oliver. A teraz ho ešte aj komandovala a kázala sa mu ospravedlniť. Bolo to všetko úplne na hlavu.

„Si ochotný všetko zahodiť kvôli stávke?" podišla bližšie a schmatla ho za rukáv.

„Prečo ti tak záleží na tom, či tu budem? Neznášaš ma a môžeš byť rada, už nie som prezidentom školskej rady."

Chcel pokračovať. Chcel na ňu vychrliť všetky tie pocity, ktoré sa nahromadili v jeho vnútri, no keď sa na ňu pozrel, zmĺkol. Shanti ho stále držala za rukáv, v očiach sa jej leskli slzy.

„Pusti ma," potriasol rukou. „Choď si za tým svojim Renom, ktorý je tvojim kamošom a ktorého máš rada," pichlo ho pri srdci, keď si to predstavil.

„Nie," povedala a hrýzla si peru.

Strašne rýchlo žmurkala, aby slzy udržala v očiach. Ruka sa jej chvela, ale nepúšťala jeho rukáv.

„Shan..."

„NIE!" skríkla tak nahlas, až ním trhlo. Nikdy v živote ju nepočul takto vrieskať. „Len chcem, aby sme boli znova všetci spolu. Čo je na tom zlé? Prečo by si nepoprosil svojho kamaráta o pomoc? Aj keď je Renom, ktorého mám rada, nechcem, aby ťa vyhodili zo školy."

„Povedal, aby som odstúpil od stávky. A to ja neurobím."

„Ale prečo? Prečo by si bol tak tvrdohlavý? O čo ste sa stavili?"

„Kto s tebou bude chodiť ako prvý."

Prekrížila si ruky na prsiach. „To nie je vtipné."

„Nesnažím sa byť vtipný, hovorím ti pravdu."

Tak, konečne jej to povedal. A teraz sa už úplne rozplače, alebo sa na nich naštve. Oliver si to časom u nej vylepší, pretože sa stále budú stretávať v škole a je presvedčená o tom, že je Ren. Jednoducho chcel odísť a zabudnúť na všetko, čo sa dnes udialo.

No keď pozrel na Shanti, prekvapila ho. Dívala sa na neho, oči sa jej rozšírili od poznania, no na perách sa jej rozhostil úsmev.

„Ste načisto šialení?" rozosmiala sa. „To, kto z vás vyhrá stávku, predsa závisí odo mňa, nie?"