Alexander pochopil.

Oliver sa rozhodol pustiť do stávky naplno. Hoci zvyčajne ostával skôr len slušným dobrým chlapcom, ktorý dokázal dievčatá očariť len svojim zjavom a bohatým domom, v ktorom býval, pri Shanti to nestačilo.

Shan netrápilo to, či je Oliver bohatý a či ostatné dievčatá z neho idú do kolien. Bolo jej to absolútne ukradnuté a to sa mu na nej páčilo. A okrem toho bola roztomilá, kým sa zlostila. Nemohol si pomôcť, no keď videl to drobné dievča fučať a prskať od zlosti, musel sa ovládať, aby sa nerozosmial. Bola asi tak strašidelná ako levíča, ktoré sa snaží zarevať a z hrdla mu vyjde tenučké zamňaukanie.

Možno by ju nemal až toľko dráždiť, ale v tomto momente to bol len konflikt záujmov. Ak sa mal rozhodnúť medzi zvíťazením v stávke alebo zrušením školských uniforiem, vybral by si druhú vec. Nezáležalo na tom, čo si myslí Shan. Nezáležalo na tom, čo si myslela zástupkyňa.

Shanti zbožňovala školské uniformy, pretože z nich vyžaroval poriadok. Možno pomáhajú znížiť šikanovanie na školách, ale on tomu neveril. Školské uniformy podporovali škatuľkovanie, ktoré z duše nenávidel.

Ak niekto vyšiel zo školy oblečený v ich uniforme, bol okamžite považovaný za génia s bohatými rodičmi, ktorý nie je schopný sám od seba urobiť nič bez toho, aby ho maminka nedržala za ruku.

Hoci niektorí zo študentov boli bohatí, mohli si dovoliť navštevovať túto školu a kúpiť tri sety uniforiem, existovali aj študenti, ktorí chodievali zo školy pešo, museli po vyučovaní pracovať, aby to utiahli spolu s rodičmi. Chceli ísť na túto školu kvôli kvalite a snažili sa vydať zo seba čo najviac, aby tak známkami vytiahli svoj prospech ešte vyššie a mali šancu získať aspoň pár stoviek štipendia, ktoré nestálo za nič.

A bohatí študenti, ktorí sa vozili zo školy domov rovno so šoférom, nevedeli, že uniforma prestížnej školy nemusí byť len pýchou, ale aj posmechom. Občas sa stávalo, že niektorého zo študentov napadli žiaci iných škôl len preto, aby si dokázali, že sú lepší, hoci ich škola nemá žiadnu uniformu, ich známky sú biedne a nielen, že nemajú peniaze, ale aj po škole skončia na úrade bez práce. Takí ľudia najčastejšie ohrozovali spolužiakov.

Ani ona nebola výnimka. Pamätal si ju, bola jeho prvou stávkou s Oliverom. Nesmierne inteligentná a tichá, považovali to s Oliverom za dobrú zábavu. Ibaže čím viac ju podpichoval a dráždil, zisťoval, že ju mal rád. Bola úžasná. Dokázala napísať testy na plný počet bodov a popritom pracovala v obchode. Ešte nikdy nevidel nikoho, kto by sa tak snažil.

Až kým sa jedného dňa nevracala domov potme v noci.

Netušil, čo za príšerných ľudí v ten deň stretla. Netušil, čo sa v tú noc odohralo. Vedel len, že na druhý deň neprišla do školy a keď ju konečne vypátral v nemocnici, našiel ju so zlomenou rukou a vybitými zubami. Podľa toho, ako sa striasla zakaždým, keď sa jej dotkol, pochopil, že by jej mal dať asi chvíľku pokoj. Keď sa stretol s jej rodičmi a uvidel, že svojho otca sa bála rovnako ako jeho a doktora, ktorý sa sem-tam na ňu prišiel pozrieť, došlo mu to aj samému.

Keď ju prepustili z nemocnice, prestúpila na inú školu. Obyčajnú, štátnu. Takú, kde nevyčnievala z davu ako excelentná bohatá študentka, hoci bola chudobná a tvrdo drela na tom, aby si odznak svojej uniformy zaslúžila.

Nikdy ho nekontaktovala. A on sa vrhol do stávok s Oliverom naplno. Čo iné mu ostávalo?

Možno bol sebec a idiot, ale povedal si, že to skúsi. Ak sa totiž odosobnil od vlastnej skúsenosti, mohol na prstoch ruky vymenovať ďalšie dôvody, prečo zrušiť školskú uniformu.

Uberala na sebarealizácii, stála obrovské množstvo peňazí a nemalo zmysel nosiť uniformu pokiaľ mala byť dokrčená a prepotená. Okrem iného do ich školy začínali prúdiť aj študenti z iných krajín a riaditeľ si uvedomoval, že niektorí z nich nemali povolené nosiť taký druh oblečenia.

Shan ho nepočúvala a on sa preto rozhodol nepočúvať ju. Neveril jej chválospevom na uniformy. A nehodlal povoliť. Už čoskoro spustí svoju tajnú akciu, zatiaľ to šlo vďaka internetu dobre. ostávalo už len dostať to všetko do pohybu a spísať petíciu.

„Ahoj, Shan," zazubil sa na ňu, keď ju uvidel sedieť v zasadačke.

Po Oliverovi nebolo ani stopy, možno ju čakal pred školou. Zdalo sa, že sa znova pomerili.

„Ako sa má Oliver?" opýtal sa.

Neplánoval do nej rýpať, ale nemohol si to odpustiť. Mal chuť zlostiť ju, hnevať, až kým neujde zo zasadačky a netreskne dvermi. A potom, keď sa jej už konečne zbaví a ona mu nebude zavadzať, spustí podpisovanie petície.

„Asi dobre," odvetila. „Veď ty to musíš vedieť, je to tvoj kamoš."

„Neviem," buchol dverami na zasadačke a kľúčom zamkol dvere. Spozornela, papiere v rukách zvierala v prstoch. Zase sa kutala v jeho papieroch? Dávala na neho pozor fakt ako pes.

Shanti znervóznela. Čo si o tom všetkom pomyslí Oliver, keď sa dozvie, že bola zamknutá s Alexandrom v zasadačke? Dnes ju nečakal pred školou, išiel spolu s rodičmi na nejaký večierok a nechal ju tu samú.

„Nedávno sme sa nepohodli a ja sa s ním nebozkávam, takže sa nemám ako udobriť so svojim kamošom."

Ruky sa jej zachveli. Všimla si to a položila preto stoh papierov z dlaní dole na studenú dosku stola. Dlane jej horeli. Líca takisto.

Niečo v ňom bolo iné. Tak ako nedávno s Oliverom, aj Alex sa jej zdal zrazu odlišný. Mala pocit, že doteraz jej len robil napriek, že bola súčasťou nejakou hlúpej hry, ktorú na ňu hral. Ale teraz nebolo v jeho očiach ani kúsok stopy po šibalstve.

Alexander si uvedomoval, že je nahnevaný. Spomienky na ňu znova v jeho vnútri vyvolali vlnu spravodlivého hnevu. Nech sa to akokoľvek snažil potlačiť, nedokázal uniknúť pocitu bezmocnosti. Bola jej kúsok podobná a predsa iná. A on si uvedomoval, že ju začína mať rád, že zbožňuje, keď sa na neho zlostí a keď má chuť prskať.

Mala to byť len debilná stávka na zahnanie nudy a nepríjemných myšlienok. Presne tak ako aj ostatné. Chvíľku by s ňou po výhre chodil, potom by jej vysvetlil, že to zrejme nemá budúcnosť a počkal, kým sa vyplače a odíde. A potom by si vybral druhý cieľ.

Tentoraz nielen, že stávku prehrával, ale vyzeralo to tak, že by ho prehra mohla skutočne mrzieť. Svojim plánom o uniformách si predsa sám podrážal nohy. Ale on nemohol ustúpiť. A Shanti nerobila kompromisy. Bolo im súdené nebyť spolu.

Potreboval to vedieť. Musel zistiť, či k nej skutočne niečo cíti, alebo si to len namýšľa. Možno ju nemal rád, možno iba žiarlil nato, že Oliver sa s ňou bozkával. Nebolo by to po prvý raz.

Musel sa pousmiať. Boli kamoši, no rivali zároveň. Stále medzi sebou súperili a snažili sa jeden druhému dokázať, že sú lepší. Netušil, čo za detinský zvyk to bol, ale nedokázal sa ho len tak zbaviť.

Shanti zízala na Alexa a začínala chápať, že z tejto miestnosti neujde, pokiaľ nevyskočí von oknom. Alexander tam stál a znova sa tváril presne rovnako ako vtedy, keď boli zatvorení v tej malej komore. Tušila, k čomu dôjde a premýšľala, ako tomu zabrániť. Snažila sa to nejako chladne zanalyzovať, no nech sa akokoľvek ovládala, srdce sa jej rozbúchalo.

Alexova pekná tvár sa k nej pomaly približovala a ona nemohla prestať myslieť nato, aké asi jemné musia byť jeho pery.

Uškrnul sa. Jeho ústa sa zvlnili do úsmevu žraloka, ktorý sa teší nato, ako si pochutná na svojej koristi. Shanti napla svoju sánku, ale neustúpila. Nemohla povoliť, nemohla mu ukázať, že sa možno troška bojí. Musela byť silná a ukázať mu, že nech sa bude snažiť o čokoľvek, nebude mať u nej šancu.

Pristúpil bližšie. Ten sviniar sa ju chystal naozaj pobozkať a náramne sa nato tešil.

Uvoľnila na moment svoju kŕčovito zovretú sánku. V hlave jej skrsol nápad.

Pobozkali sa.

Krv jej od zlosti vrela v žilách. Hnevala sa na neho, že ju tu teraz takto necudne bozkáva, akoby spolu chodili. Hnevala sa na seba, že mala z nôh špagety, zo srdca vtáčika a z líc dve paradajky. Hnevala sa na seba zato, že sa jej to páčilo.

Vkĺzol jej jazykom do úst a ona bola pobúrená. Jeho dych voňal lízankami, na jazyku cítila sladkú pachuť ovocia. Jej osobnosť sa napla a ona nevydržala to napätie.

„Au!" zamrnčal Alex a potom sa od nej odtiahol. „Ty si ma uhryzla!" povedal a v očiach sa mu zračil šok miešajúci sa s prekvapením.

„Uhryzla," prisvedčila a vystrčila dopredu bradu. „Pretože ťa neznášam."

Alex sa usmial a potom si utrel malú kvapôčku krvi, ktorá sa mu zaligotala v kútikoch tých jeho neodolateľných pier. Boli skutočne tak hebké ako si Shan myslela. Preglgla, keď si uvedomila, akým smerom sa hrnú jej myšlienky, ale zaťala päste a odmietala sa poddať.

„Ty malá potvora," povedal.

Hrdelný tón hlasu, ktorý sa rozlial miestnosťou, jej takmer zastavil dych. Bol neuveriteľné roztomilý, keď sa hneval. Zakaždým to bol on, čo ju štval, ale zdalo sa, že teraz sa situácia obrátila. A jej sa to začínalo páčiť.

„Zabudni nato, že ma dostaneš tak ľahko ako ostatné," stíšila hlas natoľko, až z toho bol takmer šepot. „Ostatné sú možno celé paf z toho, ako vyzeráš, ale ja na tvoj výzor zvysoka kašlem."

„Zapamätám si tie slová," uškrnul sa. „A potom ti ich zopakujem v momente, keď budem nad tebou a ty mi budeš svoje nechty zarývať do chrbta."

Shanti očervenela ako paprika. Než mu však stihla vylepiť facku, Alex sa rozrehotal a potom vyletel z miestnosti.