"Alex ideme!" Zakričala na mňa z dola Alise.
"Hej hej idem už." Povedala som z kúpeľne a ruku som si obviazala obväzom. Krv z mojích hlbokých rán to však nezastavilo. Šla veľmi rýchlo. Prečo som to spravila znova. Po tom čo všetko som zažila. Po najkrajšiom lete ktoré sa už asi znova nevráti. Po lete ktoré som prežila s The Kooks. Vyhrala som totiž to súťaž "s The Kooks cez leto" dnes sa to skončilo pred hodinou som dorazila domov. Teraz som mala isť na ich posledý koncert. Sadla som si na okraj vane a hlavu som si položila do dlaní. Mal môj život ešte zmysel? Áno, bolo to nádherne leto ale teraz sa mam znova vrátiť do školy kde bude znova a znova to iste. Kde budem len ta divná ktorá sa reže. Zas si na mne všetci pochutia keď ma budu môcť psychicky deptať.
Vzala som si tašku ktorú som hodila pod umyvadlo. Zmenila som obsah a šla dole za Alison.
"Máš všetko?" Opýtala sa ma a ja som si ešte spomenula na môj foťak a rychlo som poň vybehla.
Zišla som dole dala si na seba koženku a tenisky a nastupila som do auta.
Alison sa na mňa pozrela a potom na moju ruku.
"Alex zas, prečo si to urobila?" Opýtala sa keď videla moje obväzi.
"Ja neviem." Po liciach sa mi začali kotuľať slzy a rozmazávali mi make-up.
"Nesmieš to robiť."
"Ja viem ale ake iné možnosti mám"
"Rieš svoje problemy ako človek a neutekaj" povedala mi a naštartovala auto.
Alison bola skoro ako moja sestra. Bola to moja opora. Vždy mi vedela so všetkým pomôcť. Stála za mnou čo sa dialo a ako sa dialo.

"Alex kde ste boli tak dlho." Privítal nás Jason hneď keď sme došli k backstagu.
"Alex sa nevedela vybrať." Ja som ich ani nepočúvala hneď som šla za Hughom.
"Ahoj." Povedal mi keď si ladil gitaru. Mal tu na to kopec ľudí ale vždy si ju ladíl sám.
"Ahoj, toto je naša posledná "noc"" povedala som mu. Bála som sa nǎnho takto hovoriť. Hlavne potom čo sa stalo v lete. Po tom všetko.
"Ja viem." Povedal a položil gitaru vedľa seba na kreslo.
"Jaa..." Začala som ale chytil ma za ruku.
"Poď so mnou." Povedal a ťahal ma niekam do neznáme. Pozrela som sa na hodinky a ukazovali že za 20 minút sa začína koncert.
Vytiahol ma vonku do priestoru za budovu kde nikto nechodil.
"Čo to má znamenať" povedal a ukázal na moju ruku. Ja som len zmätene pozrela na ruku a uvidela som na čo mieri. Kedy si to sakra všimol.
"Ja..." Nevedela som zo seba vydať nič súvislejšie. Oprela som sa o stenu a hlavu som si položila do dlani. Začala som plakať. Sedla som si na síce chladnu ale mäkku hlinu.
"Prepáč." Povedala som medzi vzliky.
"Mne sa neospravedlňuj ospravedlni sa sebe." Povedal nazlostene a odišiel. Toto som nečakala. Prečo ku mne neprišiel a nepritúlil si ma. Prečo len odišiel.
Postavila som sa utrela som si slzy. Vyrovnala som si tričko a oprášila chrbat a zadok. Vedela som čo idem urobiť a vedela som prečo. Plánovala som to už dlho, nebude to bolieť pôjde to rýchlo. Rozutekala som sa smerom domov. Keď som odomkla sadla som si za dvere. Nevedela som či som tak slabá alebo len dramatizujem.
Mobil mi zrazu začal príliš rychlo blikať. Pozrela som sa čo to je. Chodili mi sms striedavo od Alison, Hugha a Luka - speváka z The Kooks.
Nechcela som si ich čítať. Bola som ale veľmi zvedava. Otvorila som chat s Hughom.
"Prepač, je mi to ľuto ozvy sa."
"Alex prepač"
"Netráp ma"
"Kde si"
"Prosím nerob hlúposti."
"Alex naozaj prosím poď späť."
"Berem všatko späť"
Zablokovala som mobil. A dala som si ho do vrecka. Zobliekla som si nohavice a napustila vaňu. Vybrala som si novú žiletku a položila na roh vaňe. Pozrela som sa ešte na mobil stále mi chodili správy dokola a dokola.
Položila som ho na umyvadlo. Ľahla som si do vane. Zavrela som oči. Vedela som že to nemám robiť. Ospravedlnil sa mi. Ale ja to nerobim len kvôli nemu. Ja skrátka nechcem byť na tejto planete. Vzala som žiletku do ruky. Dala som si dolu obväz a pozrela sa na svoje rany. Týmto som si zničila budúcnoť vlastne to je irónia keďže žiadnu už nemám. Zobrala som žiletku. Prešla som po zápästi raz, dvakrat a tretíkrát som už zaryla tak hlboko ako to šlo. Krv sa mi začala rinuť tak rýchlo.
Z oči mi začali vytekať slzy more slz. Nevedela som to zastaviť, nechcela som to zastaviť.
Zrazu svet predomnou začal miznuť. Objavovala sa kopa čierných bodiek. Pozrela som sa ešte do vane kde bola kopa krvy.
Bolo to neskutočne desivé. Sama som sa toho bala ale už som to skoro ani nevidela. Boj medzi svetlom a čiernimi bodkamy už vyhrávali čierne bodky bolo ich viac a viac vytvárali škvrny.
Ucítila som že niekto je vedľa mňa a drží niečo na mojej ruke.
"Alex prosim, nechoď neopusťaj ma, nesmieš ma tu nechať samého. Nesmieš mi to urobiť pretože ja ťa milujem ..."
A posledné čo som cítila bol bozk na mojích perách.
Pre tieto slova som musela zomrieť pre tieto slova som chcela aj žiť. Budiš spravilo ma to šťastnou, prečo? Zbavila som Hugha zbytočne obtiaže mojej osoby.