Poviedka o tom, ako môže dopadnúť záverečná bitka po tom, ako sa do plánovania obrannej stratégie vložia dvojčatá Weasleyové. Prosím, berte s nadhľadom.

                                                                           ****

„Od doby, keď si ma nedokázal poraziť ako nemluvňa sa toho príliš veľa nezmenilo. Ako sme dnes mohli vidieť, stále ma nedokážeš zabiť!"

Fred začul Harryho krik, tlmený vzdialenosťou ktorá ich delila. Bežal hore schodmi, v ruke držal prútik prichystaný k akcií. Vzduchom sa niesli zvuky boja a zem pod nohami sa následkami výbuchov otriasala. Boj o Rokfort bol v plnom prúde. Za sebou počul kroky ďalšej osoby, no nevenoval im žiadnu pozornosť. Vedel, že sa nemusí báť, pretože to bolo jeho dvojča. Najväčšie nebezpečenstvo ich aj tak čakalo až na konci schodiska. Tam Harry práve zvádzal svoj boj s Voldemortom. Vzduch akoby iskril z energie, ktorú uvoľňovali bojujúci kúzelníci. Zadýchane zdolal pár posledných schodov a konečne dosiahol vrchol veže. Strecha a kus steny chýbali, zjavne boli zničené niektorým z kúziel.

Harry a Voldemort stáli oproti sebe, prútiky namierené na súpera. Obaja už boli mierne zadýchaný z predchádzajúceho súboja. Pozorne sa sledovali a snažili sa odhadnúť, kedy ten druhý zaútočí. Znenazdajky sa hrad otriasol nečakane silným výbuchom niekde pod ich nohami. Z už aj tak rozbitej steny odpadli ďalšie tehly, vzduch preťalo rinčanie rozbitého skla.

Fred sa zapotácal a iba vďaka stene o ktorú sa pohotovo oprel nestratil rovnováhu. Harry také šťastie nemal a na nerovnom povrchu sa zapotácal. Spravil neistý krok a inštinktívne sa zachytil o Voldemorta. Nasledoval ďalší výbuch a Harry sa zrútil cez dieru v stene, ťahajúc Voldemorta so sebou.

Fred zúfalo vykríkol. Stalo sa to prirýchlo a on nemal šancu zareagovať a kamaráta zachytiť. Vydesene sa vydal k okraju veže a vyzrel von z miesta, kde ich videl padať. Zazrel iba prázdnotu, občas osvetlenú lúčom uniknutého kúzla. V tej dobe mu už stál po boku aj George.

„Čo sa tu stalo?" spýtal sa naliehavo.

„Harry... on spadol. Bojoval s Voldemortom a ten výbuch ho zhodil," zašepkal zdesene.

„Harry bude v poriadku," povedal George naliehavo. Chytil bratovu tvár do dlaní a uprene sa na neho zahľadel. „Je kúzelník. Neobyčajne mocný kúzelník, aby som bol presný. Zvládne sa premiestniť, nič sa mu nestane. Musíme mu veriť. Je to naša jediná šanca. Zober sa, je nás potreba niekde inde. Veľkú časť smrťožrútov sme síce zneškodnili, no stále je tu dosť tých, s ktorými si musíme poradiť. Je čas, aby geniálne dvojčatá Weasleyové prišli s ďalším úžasným bojovým plánom."

Fred najprv neisto a potom už odhodlane prikyvoval. „Taktika boja, máš pravdu." Odstúpil od brata a rozhliadol sa vôkol seba. Myseľ mu bežala na plné obrátky, uvažujúc, ako by mohli nakloniť boj viac na ich stranu. Vtom jeho zrak zavadil o rozbité sklo, ktoré nevinne ležalo na zemi. Sklonil sa a zodvihol jednu z črepín. Opatrne si privoňal a zdesením ho zamrazilo. Spomenul si na zvuk rozbitého skla a na Harryho, ktorý pri nečakanom výbuchu stratil rovnováhu a spadol priamo na Voldemorta. Keď nad tým teraz uvažoval, nebol si istý, či slovíčko spadol presne popisovalo Harryho činy...

„Ty George, asi máme problém," povedal roztraseným hlasom. „Zvyšok boja by sme si mali náležite užiť. Ak to dnes všetci prežijeme, tak si buď istý, že nás Harry sám zabije."

George venoval bratovi nechápavý pohľad, a tak mu Fred podal črep, akoby mu vďaka tomu malo byť všetko jasné. A skutočne bolo... Rozbitá fľaštička totiž obsahovala elixír, ktorí poslúžil ako ich hlavný triumf v boji.

***

Nad tým, ako by mohli postupovať v prípade boja, uvažovali Fred s Georgeom už od doby, čo Voldemort získal späť svoju telesnú schránku. Nakoniec vymysleli geniálnu taktiku, ktorá bola hodná ich povesti. Myšlienka bola extrémne jednoduchá. Stačí spraviť niečo, čím súpera rozptýlia, v najlepšom prípade úplne vyradia z boja. Keď mali jasne určený cieľ, nebol pre nich problém, aby vymysleli ako na to. Napriek tomu, že v škole nemali žiadne oslnivé známky, ich talent na elixíry bol nepopierateľný. Uvarili zbierku rôznych elixírov, väčšinou z nich plnili svoje zábavné výrobky. Stačilo ich mierne upraviť tak, aby účinkovali už pri kontakte s kožou a prvá vlna obranných elixírov bola hotová. Rozmiestnili fľaštičky s elixírom po okraji pozemkov a čakali, až vykonajú svoju úlohu. Prekvapivo útočníkov nijak zvlášť neohrozili, to ani nebolo ich úlohou. Ako rozptýlenie však stačili dokonale. S levou hrivou či perím namiesto vlasov sa do boja nehrnulo tak jednoducho. Útočníkov to však nezastavilo. Len čo zistili, že elixíry nie sú nebezpečné, prestali mrhať sily na to, aby sa im bránili. To bol okamih, na ktorý obrancovia čakali. Dvojčatá totiž mali nachystaný ešte jeden elixír. Eso v rukáve, o účinkoch ktorého nemal nik okrem nich potuchy. Bratia im to odmietli prezradiť. Prichystali totiž extrémne silný elixír túžby, upravený tak, aby už aj výpary mali ničivý účinok. Naplnili ním flakóny a tie potom ako granáty vrhali na blížiacu sa armádu nepriateľov.

Výsledky sa dostavili okamžite a boli dych vyrážajúce. Čelo útočiacej armády sa razom zmenilo na armádu nadržaných, po sexe túžiacich stvorení. Namiesto boja boli obrancovia hradu svedkami nevídaných orgií. Fred s Georgom si v danom momente neskutočne vychutnávali pohľad na vyjavené výrazy učiteľov a členov Fénixovho rádu, ktorí dopredu nepoznali účinky elixírov, ktoré využívali k boju. Dvojčatá mali čo robiť, aby sa v následnom záchvate smiechu udržali na nohách.

Pobavenie ich však čoskoro prešlo. Tí dostatočne pohotoví, s Voldemortom na čele, pri pohľade na svojich spolubojovníkov pohotovo vyčarovali štíty a ochránili sa pred účinkami elixírov. Začali sa približovať k bránam hradu a boj sa rozbehol v plnom prúde.

***

Harry s Voldemortom stáli čelom naproti sebe. Mierili na seba prútikmi a ruky sa im ani nezachveli. Skenovali sa pohľadmi a čakali na náznaky, ktoré by im napovedali o blížiacom sa útoku. Zo sústredenia ich nevytrhli ani otrasy hradu pod ich nohami, ani padajúce steny. Ani zvuk rozbíjajúcej sa fľaštičky, čo mohla byť ich osudová chyba.

Harry sa podvedome otriasol. Niečo mu nahováralo, že rinčanie skla by mohlo znamenať problém. Adrenalín z boja mu však klokotal žilami a spolu s ním sa mu telom začalo šíriť nečakané vzrušenie. Snažil sa udržať pohromade zdravý rozumu, no napriek tomu spravil neistý krok vpred, smerom k svojmu súperovi. Niekde pod ich nohami to zadunelo a podlaha sa zachvela. Harry stratil rovnováhu a zrútil sa Voldemortovi priamo do náručia. Ten sa pod jeho váhou zapotácal a s Harrym stále v náručí sa zrútili dolu z veže.

Padali dolu do noci, zvádzajúc boj so svojim nepriateľom. Sprvu sa snažili odstrčiť jeden od druhého, no naliehavý pocit sa stále viac šíril ich telom a opantával ich myseľ. V okamihu keď sa spoločne premiestnili, sa už ich snaha o odstrčenie súpera zmenila na trochu iný druh boja.

***

Dvojicu kúzelníkov unášalo kúzlo do miestnosti, ktorej jediným vybavením bola veľká posteľ. Svetlo poskytoval krb, ktorý sa rozhorel v momente, keď sa premiestnili. Ani jeden však vybaveniu miestnosti nevenoval pozornosť. Obaja boli pohltení v súboji so vzrastajúcim vzrušením. Surové bozky sa striedali so snahou odtlačiť toho druhého a zabrániť tak túžbe, aby ovládala ich činy. Toto snaženie však bolo predom odsúdené k neúspechu, pretože podmanivé účinky elixíru už ovládli ich telo aj myseľ. Miestnosťou sa rozliehali pridusené stony, ktoré unikali z pier oboch čarodejníkov. Posledné triezve myšlienky museli prenechať miesto spaľujúcej túžbe, čo malo za následok aj zmenu ich chovania.

Ich súboj sa stal bojom o dominanciu. Ani jeden sa nechcel nechať podrobiť svojim parterom. Obaja na to boli príliš hrdý. A svoj súboj si až príliš užívali. Oblečenie bolo strhnuté s priam brutálnou naliehavosťou, keď sa snažili získať čo najlepší prístup k nahej koži.

Harry bol Voldemortom hodený na posteľ, no nehodlal sa sťažovať. Naopak sa natiahol aby ho stiahol na seba a vzápätí s vypätím všetkých síl vymenil ich pozície a usadil sa na jeho lone. Vzrušený s nečakanej prevahy sa vrhol na svojho partnera a so živočíšnou túžbou sa pustil hodovať na tele ktoré mu bolo vystavené na obdiv. Elixírom omámená myseľ mu našepkávala, že je to ten najvzrušujúcejší pohľad za celý jeho nie príliš dlhý život. A tak vedený spaľujúcou túžbou bozkával, olizoval a hrýzol každý sval, na ktorý dočiahol. Vymámil tak z Voldemortovych úst nejeden potešený vzdych.

Pocit z nadvlády mu bol však dopriaty iba na pár krásnych minút. Potom sa znovu ocitol na posteli a ruky mal kúzlom pripútané k čelu postele. Niekoľko krát sebou prudko zazmietal, no v skutočnosti sa nesnažil oslobodiť. Toto podrobenie v ňom vyvolalo nečakaný príval novej túžby a z pier sa mu drali potešené vzdychy. Tie sa umocnili v okamihu, keď Voldemort začal skúmať jeho telo a pripravovať ho na svoj vpád...

***

Harry sa prebudil s pocitom, že to včera zrejme prehnal s alkoholom. Hlava sa mu točila, v ústach mal sucho a spomienky mal nejasné. Navyše sa mu sníval ten najbizarnejší sen. Posadil sa v priestrannej mäkkej posteli a s prekvapením zistil, že ho bolí každý jeden sval v tele a najme jeho... Najme jeho zadok. S Nepríjemným tušením sa začal rozhliadať po miestnosti. Myšlienky sa mu rozjasňovali a on si začal uvedomovať, že to nebol sen. Pohotovo vrhol neverbálne kúzlo, aby si privolal prútik. Znehybňujúce kúzlo ho však zasiahlo ešte skôr, ako k nemu jeho prútik stihol priletieť. Odrazil sa od jeho nehybnej ruky a dopadol na perinu, ktorá ho od pása nadol zakrývala.

„Ach Harry, vidím, že si sa konečne prebral," ozval sa konverzačným tónom Voldemort, ktorý bol pohodlne usadený v kresle, ktoré bolo umiestnené v rohu miestnosti. „Nemôžem ti však vyčítať, že si bol unavený. Musím priznať, že včera si podal obdivuhodný výkon." Voldemortov hlas znel takmer pobavene a Harrymu sa zazdalo, že vyzerá akosi vzrušene. Vzápätí mu jeho myseľ poskytla veľmi čerstvú spomienku na Voldemortov vzrušením a túžbou poznačený výraz.

„Ja na rozdiel od teba nepotrebujem toľko spánku, a preto som mal dostatok času na premýšľanie. Povšimni si prosím, že si stále na žive a nezranený. Dnešná noc bola... prekvapivá. A veľmi uspokojujúca," dodal takmer koketným tónom Voldemort. „A tak som uvažoval, že keď už nám je súdené bojovať, mohli by sme ten náš boj pojať rovnaký spôsobom ako včera v noci. Možno ťa poteší, že svojich smrťožrútov som odvolal a zakázal som im na kohokoľvek útočiť."

Potom sa Voldemort postavil a prišiel k Harrymu. Do lona mu položil zložený pergamen. „Tu máš spísaný môj návrh mierovej zmluvy. Prečítaj si ho a zváž. Je len na teba a tvojom rozhodnutí, či budú musieť znovu bojovať všetci," odmlčal sa a Harryho obnažený trup ocenil dravým pohľadom, „zvedieme v súkromí náš vlastný, veľmi príjemný boj."

Naklonil sa k Harryho uchu jemne ho pohryzol. „Rozhodnutie je len na tebe, ale sľubujem ti, že ak budeš súhlasiť, tvoja odmena bude veľmi príjemná." Zašepkal a s tým uvoľnil kúzla ktoré Harryho pútali. Potom akoby sa nič nestalo odišiel z miestnosti a nechal Harryho, aby sa vysporiadal so svojimi rozbúrenými pocitmi.

***

Fred a George sa s hlasným prasknutím premiestnili do Brlohu. Rázne odmietli odpovedať na otázky, ktorými ich zahrnuli členovia rodiny. Práve boli svedkami historickej udalosti. V kancelárií ministra kúziel sa stretli Harry s Voldemortom a podpísali mierovú zmluvu. Mimo nich, ako zástupcov znepriatelených strán, a samotného ministra sa tejto veľkolepej udalosti zúčastnili iba oni dvaja. Boli pozvaný na naliehanie ako Harryho tak aj Voldemorta. Verejnosti aj ministrovi bola ich prítomnosť vysvetlená „zvláštnymi zásluhami pri vyjednávaní mieru."

Vkĺzli do ich izby a unavene sa zvalili na postele. Na miestnosť vrhli tie najsilnejšie kúzla súkromia na ktoré si spomenuli. Nechceli aby ich niekto otravoval nechcenými otázkami. A nechceli ani riskovať, že ich niekto začuje.

„Merlin, neverím, že sme obaja stále nažive," vydýchol si Fred.

„Vieš, niekedy uvažujem o tom, či by nebolo jednoduchšie byť mŕtvi," namietol slabo George. „Z toho ako nás Harry prinútil celý deň znovu a znovu sledovať spomienku na tú noc mám nočné mory." Vymenili si chápavé pohľady. To že bol Harry v tej noci pod vplyvom elixíru túžby bola síce nehoda, ale obaja uznali, že si trest zaslúžili. Ale to čo im Harry spravil bolo podľa nich príliš kruté. Obaja mali teraz až príliš realistické predstavy o celkovej anatómií Voldemortovho poloplazieho tela. A najmä jednej konkrétnej predstavy.

„Ehm George," odkašľal si neisto Fred. „Ja nemôžem prestať premýšľať nad tým, či mal Voldemort skutočne... veď vieš." Vetu dokončovať nemusel. Jeho brat myslel na to isté. Už pár týždňov im táto jedna vtieravá myšlienka nedala spať.

„Myslíš, že Harry svoje spomienky nejako upravil aby nás tým mučil? Myslíš, že by bol niečoho takého schopný? A mal by takú predstavivosť?" Zapochyboval George. „Navyše som to trochu skúmal," priznal sa rozpačito. „Niektoré druhy hadov to tak skutočne majú. A pri Voldemortovej spojitosti s týmto živočíšnym druhom je možné všetko."

„Ak by to tak skutočne bolo, aspoň by sme mali vysvetlenie, prečo Harry tak rýchlo súhlasil s podpisom mierovej zmluvy. Najmä s tou podmienkou, že on aj Voldemort musia obývať jedno sídlo, aby navzájom dohliadali na dodržiavanie zmluvy."

„Ale ak by si to vtedy tak užil, nechápem, prečo nás potom tak vytrestal, stačí aby som sa na Harryho pozrel a hneď si na to spomeniem," zabedákal George a Fred sa k nemu súhlasne pripojil.

„Braček, myslím že nebudem môcť v kľude spať, kým o tom nezistím pravdu. Harryho sa na to však spýtať nemôžeme!"

„Nie to nemôžeme," súhlasil so svojím bratom George. Bola by to škvrna na ich povesti, keby nezistili pravdu o tom, či Voldemort medzi nohami skutočne ukrýva dva penisy!