Prázdniny išli každým dňom rýchlejšie. Ani sa nenazdali a zostal im deň do odchodu späť do školy. S Harrym už obehali celý Londýn a každé múzeum. Boli s ním aj v ZOO a on nám povedal ako pred začiatkom roku uzavrel svojho bratranca Dudleyho do hadieho terária. Celé tieto prázdniny sa niesli v dobrej nálade. Nový rok oslávili s rodinou doma na záhrade pri farebných ohňostrojov od Zonka. Keď sa ich susedia pýtali na lietajucich drakov a zlaté streli, povedali im, že to majú zo zahraničia.

Ostával posledný deň a ten sa rozhodli premániť na nákup muklovského jedla.

Predierali sa po rušných snehom posiatých uliciach Londýna do cukrárni a obchodov. Po ceste sa rozprávali o rôznych veciach.

'Ron sa ma pred odchodom pýtal, ako zapôsobiť na dievčatá.' povedal Harry.

'V prítomnosti Hermiony je... je... milší, alebo čo.'

'Páni.'

Zašli do malej cukrárne. Všade naokolo sa rozliehala vôňa sladkých zákuskov a čokolády.

'Ahoj Helga.' pozdravila ženu za pultom Súza.

'Ahoj Súzi. Čo si prosíš?'

'Dnes ti uribíme účet, Helga. Všetko po 30 kusov.'

'Páni, čo ste vykradli banku?' zasmiala sa prekvapená Helga.

'Nie. Budeme mať na internáte menšiu oslavu.'

'Aha. Rozumiem.'

'Takže, punčové rezy, špice, čokoládové guličky, veterníky, z každej chuti makróniek, čokoládové pralinky, želé - všetky príchute, čokoládové Eiffelovky a to bude všetko.'

'Prepána. Súzka,  ale ty vieš že tie koláče niesu zadarmo.'

'Viem. Mám veľké úspory. Mama s otcom to ale nemusia vedieť.'

Helga bez slova naložila všetky koláče a vliekli sme ich v obrovských krabiciach.

'Inak, taká otázka. Načo nám bude toľko koláčov?' spýtal sa Harry.

'Budeme ich rozdávať kamarátom, profesorom a tak.'

'Presne. Zanesieme to domov a pojdeme kúpiť sladkosti a slané. To platím ja.'

'Mne je to divné, ja nemám začo kúpiť čokolvek.' povedal Harry abolo vydieť, že ho to naozaj trápi.

'Nerob si starosti Harry. To my sme to vymysleli. Ty nám iba pomôžeš rozdávať to.' povedala som mu a pokúsila sa ho usmierniť.

Dorazili sme domov a koláče uložili pod posteľ. Rodičia neboli doma, tak to išlo hladko. Dali sme si šálku teplého čaju pred telkou a potom vyrazili do obchodu za rohom našej ulice.

Prišli sme dnu a bolo tam pomerne kľudno. Všetci sedeli doma a mrzli. Zobrali sme vozík a hádzali doň cukríky, lizatka, čipsy, tyčinky, čokolády, džúsi a všetko možné, čo v čarodejníckom svete nenájdete. Ani tento nákup nebol lacný. Harry sa priznal, že toľko dobrých vecí pokope ešte nevidel. Keď sme sa vrátili s plnými taškami domov, bola už tma. Pustili sme si hudbu a začali sa baliť. Učebnice sme si nechali v škole, tak ako aj s kotlíkmi, ďalekohladmi, elixírmi a hábitmi. Mali sme iba malé kufre, takže sme sa rýchlo zbalili. Dohodli sme sa, že zákusky bude mať v svojej 'čiernej diere' Súza, sladkosti Harry a slané a vody budem mať ja. Balenie netrvalo dlho. Pribalili sme aj sladkosti, ktoré sme si kúpili v šikmej uličke.

'Vedeli ste, že prvý výkend po prázdninách sa ide do Rokvillu?'

'Čože? To fakt Harry?'

Rozprávali sme sa s Harrym pred telkou, kým sa Súza sprchovala.

'Vieš... no... Mohol by..Môžem sa ťa niečo opýtať?'

'Samozrejme Harry.'

'Vieš, čo som ráno hovoril, že sa ma Ron pýtal?'

'Áno, spomýnam si.'

'Mohla by si mi poradiť? Vieš... ja, som neni najlepšia osoba na tú otázku, no povedal som mu, že to zistím.'

'Vieš Harry, na každé dievča pôsobí niečo iné.'

'A na teba?' doslova to z neho vyhŕklo a mňa tá otázka dosť zarazila.

'No... mal by byť trochu genleman, zábavný, aspoň trochu múdry a odvážny. Ale, ako hovorím.To je len moja predstava.' ani neviem ako, ale zrazu som vedela presné vlastnosti, aké by mal mať. Viac sa už nepýtal. Pozerali sme správy. Súza sa o chvílu vrátila.

'Máš tu čaj.'

'Ďakujem.'

Súza si sadla vedľa Harryho, keď v tom prišla mama s otcom. Vyzerali byť unavený. Prišli z práce a bolo to na nich vydieť. Iba nás pozdravili, zobrali si jablká a išli si ľahnúť.

'Dúfam, že zajtra na vlak nepôjdeme pešo.' skonštatoval Súza s pohladom na zavreté dvere spálne.