Cutie mark je jednou z najdôležitejších vecí v živote poníka a jeho získanie je niečo ako objavenie a odkrytie kúska vlastného charakteru. Preto sa s Vami dnes podelíme o to, ako sme získali naše znamienka cutie mark. 

Na to, ako som získala vlastný cutie mark koniec koncov, nie som moc pyšná. Verili by ste, že v Appleloose nie je nijaký butik, v ktorom by sa dali kúpiť gala šaty? Každý poník, ktorý sa chystá na oslavy si teda musí objednávať šaty až z Canterlotu či Ponyvillu. Keď som bola menšia bola som posledný poník v našej škole, ktorý ešte nezískal znamienko. Rozhodla som sa kvôli tomu nestresovať a verila som, že jedného dňa sa to stane. A k tomu sa viaže príhoda, ktorú vám teraz porozprávam. 

Keďže je a aj bol môj otec obchodník, ktorý často cestoval po svete a privážal k nám do Appleloosy množstvo tovaru a taktiež listy, aby tak uľahčil prácu poníkom - poštárom, vybavil mi raz-dva brigádu. Presne tak, privyrábala som si ako poštár a kuriér. Za túto prácu som bola vďačná, u nás v Appleloose nie je práce nikdy málo, no väčšine mojich rovesníkov sa dostali roboty ako napríklad obrábanie pôdy, či pomoc pri stavaní domov. Jedného dňa som mala rozniesť niekoľko listov a jeden balík. Balík, v ktorom boli svetlo modré saténové šaty podšité tyrkysovým tylom, videla som ich, pretože mali na vrchu zásielky fotografiu. Aj keď veci ako tyl som vtedy nepoznala. Na šaty som hľadela ako na šaty a nevidela v  nich nič iné. Šla som teda splniť svoju úlohu, keď tu sa v meste objavil kupec, pískajúc si ťahal po meste voz plný doplnkov, hračiek, jedla a kadejakých bláznovstiev, na ktoré množstvo poníkov hľadelo s veľkou túžbou. Pohľad mi hneď pristál na krásnom červenom klobúku s bordovým lemom a krajkou. Bol to môj prvý skutočný záujem o módu. Ten klobúk vo mne prebudil dušu dieťaťa, ktoré po niečom veľmi túži a chce to získať za každú cenu. Preto som sa rozhodla kúpiť si ho, no vzápätí zistila, že tých pár mincí v mojej kabele na chrbte nestačí. Vtedy som urobila vec, za ktorú sa dnes veľmi hanbím. Ja, Apple Needle, vychovaná v rodine poctivých Applovcov, som vymenila šaty, ktoré mi nepatrili za klobúk. Kupec zmizol a mne ostala vec, ktorá bola krásna tak, že mi ju množstvo poníkov v našom meste mohlo závidieť, no taktiež mi pripomínala môj otrasný čin. Keď som sa potom zjavila pri dverách a drzo klamala do očí Sugar Mare a jej malej dcére Sweetie Jam, ktorej sa po zistení, že šaty jej neposlali a niekde sa stala chyba, nahrnuli slzy do očí, cítila som sa hrozne. So sklonenou hlavou, ktorú zdobil prekrásny klobúk a zistením, že tá malá kobylka teraz nemôže ísť na Appleloossky jarný ples, som sa pobrala domov, kde som začala tú rudú nádheru preklínať. Rozhodla som sa teda, že klobúk predám a kúpim jej iné šaty, no až vtedy som pochopila, ako to je s gala oblečením v našom meste. Pri ceste domov som ale narazila na obchod, ktorý ma očaril výlohou, boli v nej látky. Ale nie také, aké sa u nás bežne nosia, látky, aké som nikdy predtým nevidela. Najmä jedna, ktorá bola žiarivo oranžová s jemným vzorom. Vtedy sa mi v hlave zjavil obraz malej Sweetie Jam, ktorá kráča v šatách tejto farby. Vbehla som do obchodu, poník zrejme pricestoval odinakiaľ, pretože mal čudný prízvuk. Na stôl som pred staršiu kobylku vysypala mešec dukátov, ktoré som si zarobila za brigádu a utŕžila za predaný klobúk. Slová 'Na tú látku to ale nestačí, maličká. Je to hodváb priamo od nás, zo Somnambuly, je to pomerne vzácna látka.' ma ale opäť primrazili. Môj utrápený výjav zrejme tú pegasku predo mnou dojal, pretože mi nakoniec oznámila, že som vlastne jej prvý zákazník, a teda spraví výnimku. Natešene som sa, deň pred plesom, pustila do najťažšej výzvy môjho života - ušijem šaty pre Sweetie Jam. Celú noc som oči nezažmúrila a až ráno za svitania som zo stroja, ktorý mimochodom patril mojej babke, vytiahla konečné šaty. Hneď som sa vydala k domu, kde bývala Sugar Mare s rodinou. Ku všetkému som sa priznala a k malej kobylke som postrčila tašku, v ktorej boli jej nové šaty. Jej matka - jednorožec - ich neisto mágiou vybrala von a pomaly ich podala svojej dcére. Jej reakcia ma udivila, vyskočila od radosti a so slovami 'Takže môžem ísť na ples! A tieto šaty sú ešte krajšie, než tie, čo nám poslali na fotografii, mamička!' ma zahriala pri srdci. Vtedy sa to stalo. Získala som môj cutie mark - jablko obviazané niťou. 

Apple Needle

Omdlívám z krve, tak jsem asi 2 roky pracovala na lektvaru, který to zastaví a povedlo se .

Spale Protection

Raz v noci som čítala knihu. Volala sa Časodejovia: Srdce času. V tom som sa rozhodla, že pôjdem von. Na zemi bol obrázok vesmíru. Veľmi sa mi zapáčil, a tak som si ho zobrala domov. Vesmír ma začal zaujímať, a tak som sa rozhodla, že pôjdem za starým otcom, aby mi o ňom porozprával. On sám sa totiž o vesmír zaujímal od malička. O týždeň neskôr sme do školy mali napísať referát o vesmíre. Postavila som sa pred tabuľu a začala ho čítať. Všetci začali tlieskať a učiteľka nemala slov. Usmiala som sa na ňu a vtom sa mi na boku objavil cutie mark. 

Galaxy Bublegum 

Jedna z tých talentovanejších jednorožcov zo školy pre nadané jednorožce sa rozhodla, že ma vyzve na súboj. Bolo po rozdelení pár poníkov ku princeznám, mňa a moje dvojča si vzala Luna a ju princezná Cadence, lebo je polovičný kryšťálový poník, a preto dokáže čarovať kryštály, čo je, viac - menej, výnimočná vlastnosť. Rozhodla sa, že by ma rada pokorila. Keďže som s ňou mala nevyrovnané účty, keďže mi ukradla jednu vzácnu časť z môjho obľúbeného románu Okrídlené tajomstvo (Autorka Deep Sheet je proste geniálna! A navyše je to kniha môjho detstva), tak som to po váhaní prijala. Súboj bol zaujímavý a vcelku zvláštny, hlavne koniec. Skoro celý čas som držala silný štít a trpezlivo čakala, kým sa unaví. Aby som neblafovala, držanie štítu ma unavovalo, keďže to jej zapálenie bolo v paprskoch a kúzlach dosť cítiť. Kým dychčala jazykom až po zem, ja som si svojou Mesačnou runou dobila energiu (runy a tvorenie rún je môj obzvlášť užitočný koníček). Moja súperka z toho nebola nadšená, a preto ma aj napriek vyčerpaniu bombardovala svojimi strelami a čarami od výmyslu kryšťálových kníh. Chcela som ju doraziť, tak som použila moju vlastnú Runu Osudu, ktorú som, z dobrých dôvodov, ani neskúšala. Od všetkých štyroch kopýtok sa runa zrazu spojila, obkružila ma blčiaca modrá energia, na oblohu vystúpil mesiac, aj keď bolo podľa času pravé poludnie, okolie zahalila tma. Všetci vraveli, že moc, ktorá plávala kolo mňa sa zbláznila - moju súperku skoro zabila, všade chrlila blesky - ničili všetko naokolo, zasiahla hviezdy, niektoré začali padať dolu, no jednoducho to bolo divoké. Museli prísť Lunine stráže spolu s jej sprievodom. Vraj som celú jednotku rozflákala, ale na Lunino kopyto som sa prebudila. Na boku zažiarilo svetlo, a zjavil sa tam tmavomodrý oheň s hviezdami, s troma iskrami rovnakého sfarbenia, v ňom mesiac a hviezda žltej farby. Mohla som mať 14 rokov - bola som posledná, ktorá cutie mark získala.

Moonfire Nightsky Sparkle

Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do kapitoly, samozrejme, ešte stále môžte prispieť do tejto a minulých tém aj Vy ďalší. Nová téma je odpoveď na otázku: 

Čo pre Teba naozaj znamená pravé priateľstvo a ako ti pomáha v živote?