Felix zopár krát šokovane prečesal rukami prázdno, ktoré ostalo po jeho blízkych, kým sa otočil na pár pirátov a so serióznym výrazom zapichol ukazovák do Seungminovej pevnej hrude. 

"Čo si mu povedal?" 

Odzbrojený pirát sa s odpoveďou príliš nenáhlil, vlastne sa cítil byť trochu dotknutý tak jednoznačným obvinením, že môže za Chrisove rázne rozhodnutie. 

"A prečo to mám byť automaticky ja?" pýtal sa pokojne. 

Jooyeonove psie oči sa ihneď zaleskli nad úsmevom plným paniky. Vytasil pred seba dlane a ukročil. 

"Väčšinu už vedel, prisahám," zakňučal, túliac hlavu s privretými očami hlbšie k ramenám, a následne zo seba vysypal, "iba som mu pripomenul, že magickú moc vedie zámer a načrtol, že Jack určite vie, kde sa nachádza Štrbina a jeho rozbité zrkadlo. To je všetko." 

Yeah, doslova úplne všetko, čo potreboval vedieť... 

Anjel, skolený beznádejou, si v nemom výkriku pretiahol tvár nacapenými dlaňami, nespúšťajúc pri tom svoj jasne rozžiarený pohľad z príliš aktívneho piráta. 

"Sedemnásť minút po polnoci otvorím portál do Štrbiny," oznámil Taehyun, než sa na tých pár ostávajúcich minút odobral k zastavenému eskalátoru, aby ho využil ako improvizované náčinie na posilňovanie svojho svalstva. 

✵☘︎✵

Jisung tvrdo dopadol na pevné podlažie. Aj s vyrazeným dychom bojoval proti tomu, aby pustil telo, ktoré mu len viac skomplikovalo pristátie. Chcel zmierniť jeho pád. Skrútil sa spolu s Minhom na bok a s očami vypúlenými strachom sa snažil rozpomenúť na to, ako sa nadýchnuť. 

Chris sa v poslednej chvíli vytočil tak, aby sa vyhol dvojici pred ním. Natiahol pred seba dlaň, a len čo sa dotkla neviditeľnej čiernej podložky, skrčil lakeť a pár krát sa pretočil cez bok, kým ostal ležať ako dlhý tak široký. 

Dlho tak však nevydržal, posadil sa a ihneď sa rozhliadol naokolo. 

Priestor, v ktorom sa ocitli, vzbudzoval pocit nekonečna. Vďaka nedohľadnu sa zdalo, že bolo všetko súčasťou bezhraničnej temnoty, avšak zrkadlá, ktoré sa náhodne nachádzali všade naokolo, ju nenásilne narušovali. Cez sklenené plochy rôznych pravidelných i nepravidelných tvarov sem prenikalo jemné mentolové svetlo, ktoré prepožičiavalo svoj odtieň prítomným tváram. 

Chris sa otočil k Jisungovi, ktorý opatrne pokladal Minha na zem. 

"Žiješ?" 

"Blbá otázka," zasýpal všeumelec, prehmatávajúc si svoj boľavý hrudník. Jeho pozemský život bol už veľmi dávno ukončený. 

Chris sa previnilo zazubil. Potom sa pomaly pozbieral na nohy a ešte raz sa poobzeral, keď sa mu spod podrážok ozvalo zaškrípanie skla. Pri pohľade dolu ihneď o čosi ustúpil a mlčky pozorujúc črepy, ktoré vyzerali ako kúsky rozbitého obrazu, sa vydal k ostatným dvom chlapcom. 

Seungmin mal pravdu, niektoré z úlomkov skutočne vyobrazovali časti zamrznutej zdesenej chlapčenskej tváre. 

Odtrhol od nej zrak a kľakol si k Minhovi. Vzal si do dlaní jeho skrehnutú ruku, stiahol mu prsteň a vložil si ho do svojho vrecka. Pre istotu. 

"Ty si teda veríš," premeral si ho Jisung, ktorý nevychádzal z úžasu. 

"Nemal som čas o niečom pochybovať. Chceš ho z toho dostať, no nie?" 

Hoc sa Chris javil byť obyčajným smrteľníkom, kombinácia jeho čistej viery a vodcovských schopností bola nenahraditeľná. 

Elf sa nežne dotkol Minhovej tváre, potom s roztraseným výdychom prikyvkal a pokynul bradou k rozbitej mozaike. "To je ono?" 

"Vyzerá to tak," odpovedal Chris a spolu s Jisungom sa zadíval na plochú roztrúsenú kôpku, vyžarujúcu jemné svetlo. 

Všeumelec sa k nej kolenačky pritiahol. So zatajeným dychom si siahol do vrecka bundy jeho najlepšieho kamaráta a vytiahol z nej črep, ktorý mal byť posledným chýbajúcim dielikom. 

Zrazu pocítil strašnú úzkosť. Z kúskov podvodnej hladiny, ktorá mu zahučala v ušiach... z mračnej nočnej oblohy, dokonca aj z trblietavých snehových závejov... a najmä z tej nevinnej tváre, ktorá ho iba túžila spoznať, mu po chrbte prebehol mráz. 

Zovrelo mu hrdlo, akoby mu znovu dochádzal kyslík. Trhalo ho to zvnútra. Sotva položil čriepok na svoje miesto, už si po zadku zacúvol naspäť k Minhovi a objal si koleno. 

"V poriadku?" 

Všeumelec sa iba slabo zasmial. 

"Celá tá krásna spomienka mi ostala iba preto, aby som sa sem raz vrátil a napravil to... A Minho sa dostal cez falošnú smrť a roky psychickej bolesti, aby mi s tým pomohol. Čo ak je to celé iba o tom, Chris? Čo ak... čo ak je to iba o tejto osudovej chvíli, a len čo to dáme všetko do poriadku, zmizne tá spomienka a spolu s ňou aj on... a bude to, akoby ani nikdy neprišiel do Nezeme?" 

Stíchli. 

Aj keby Chris veľmi veľmi chcel, rozhodne mu nemohol zaručiť, čo sa stane a čo sa nestane... čo sa podarí a čo sa nepodarí. Mohol iba veriť, tak ako doteraz. 

Položil si ruku na Jisungove plece a zľahka ho po ňom potľapkal. 

"To be honest... Možno to všetko začal osud, ale verím, že to nie je všetko, čo medzi sebou máte, Captain." 

Jisung sa trochu uvoľnenejšie zachechtal. Kútiky sa mu rozbehli do strán a vytlačili mu do očí slzy, ktoré si rýchlo otrel. 

"Hádam, že je to všetkým naokolo úplne jasné." 

Chris pokrčil ramenami, minimálne jemu to rozhodne jasné bolo. Teraz už áno. 

"No musím sa priznať, že som si prv myslel že ideš po Felixovi," odkašľal si do päste a odvrátil zahanbene pohľad. 

"What?" Jisung sa nemohol znovu nezasmiať, no nakoniec pred Chrisom uznal, že jeho reakcie a vrelé chovanie sa k druhým museli byť často značne mätúce. 

"Han..." 

Dvojicu akurát zaujalo ošívajúce sa telo zamrznutého chlapca, keď sa kúsok od nich na výšku osoby rozprestrela svetlomodrá mandala tvorená zo znakov a obrazcov, krúžiacich v okruhu z belasej hmloviny. 

Prvý cez ňu vkročil Felix, za Taehyunom sa znovu scvrkla do ničoty. 

"Ahh, vďaka Bohu, sú tu," spadol anjelovi obrovský kameň zo srdca. 

Zatiaľ čo Felix sa ihneď vrhol na kolená k jeho najmilovanejším, Taehyun si bez čakania pričupol k rozbitému zrkadlu. Prstami sa dotkol svojho tretieho oka, načo dve pod ním začali hrať rôznymi farbami, a začal s pomocou levitačných kúziel skladať na svoje miesta zachované magické body zrkadla. 

"It's okay, babe," šepol Jisung Felixovi, potom nechal v objatí iba jeho a Chrisa, ktorý si rozhodeného plavovláska túlil k svojej hrudi a chlácholil ho. 

"Vieme, čo musíme robiť, nechcel som to predlžovať," povedal nakoniec Chris a pobozkal ho do vlasov, zatiaľ čo Felix svojimi malými dlaňami drvil jeho ramená. 

"I see... ale aj tak," zadunel si Lix popod nos, nazrel ponad rameno k Taehyunovi, a následne sa prišuchtal pomedzi Chrisa a Jisunga k Minhovi, ktorý sa začínal krútiť v bolestiach. 

Dlane sa mu rozžiarili teplým svetlom a dotkol sa nimi Minhovho čela. Bol ešte chladnejší, než očakával. 

"Počul som, čo si hovoril o Minhovi... všetko." 

"I know...," anjel si zľahka poobhrýzal pery, zatiaľ čo aspoň trochu zahrieval zmrznuté telo. 

"Mrzí ma to... Ping. Mal som ti o tom povedať." 

"Ale choď," zachechtal sa elf trochu dojato. "To je fuk, chcel som ti len povedať, že to chápem. Viem, že si chcel ochrániť moju spomienku... Vážim si to." 

Nato sa Felix ešte viac utiahol, ale neubránil sa jemnému úsmevu. 

"Ale taktiež viem, že som kľúčom k tomu, aby sme to všetko raz a navždy vyriešili, takže... čo mám robiť, aby som mu pomohol?" 

Jisung sa pozrel ako na Felixa, tak na svojho detektívneho partnera, a odhodlane sa narovnal, položiac si dlane na stehná. 

Chris sa už pripravoval na odpoveď, keď ho Felix predbehol s nečakanou požiadavkou. 

"Najprv potrebujem, aby si ho pobozkal." 

Všeumelec sprvu na svojho priateľa vyhúkane zažmurkal. Musel sa prepočuť. 

"Počuješ dobre. Potrebujem, aby si roztopil jeho srdce a prebudil ho... potom mi bude môcť vydať Jacka Frosta," vysvetlil mu Felix pokojným tónom. 

Chris si zahryzol do jazyka a s rozžiareným pohľadom sa otočil k trojici chrbtom. 

"Ale-" 

Iskričky v Jisungových očiach sa rozbehli presne tak splašene ako jeho myšlienky a krv v jeho žilách. Chytil sa za srdce. 

"Ahhh," povzdychol si úplne scénicky a pritiahol sa k Minhovi z druhej strany. 

"Netvár sa, že si to nechcel urobiť už dávno." 

Sassy. 

"Sure... but- now..." 

"Teraz to bude dokonca ešte viac špeciálne," pousmial sa anjel povzbudivo. Začesal Minhovi vlasy dozadu a symbolicky sa odsunul - je tvoj.  

Z ktorej drámy to asi má? 

"Fajn, ale otoč sa," cekol nakoniec Jisung. Možno čakal, že je tento moment blízko, ale vôbec nepredpokladal, že ho má priamo pred sebou. Predsa len do včerajška úplne netušil, že je bozk... bozk. 

Felix sa otočil, a tak elfovi neostávalo nič iné, než sa natiahnuť ponad Minha, aby sa mohol zaprieť a skloniť sa k jeho teraz porcelánovo bledej tvári. 

Je mi to tak ľúto... tak veľmi veľmi ľúto... 

Ak Minho dýchal, potom veľmi plytko. Jeho pery i mihalnice kvitli drobnými bielymi arabeskami, ktoré sa pomaly tiahli k jeho lícam. Iba špička jeho nosu si aj v mentolovom svetle zachovala ružovkastý tón... omŕzal. 

"Lino...," oslovil ho Jisung tak nežne, akoby ani slovami nechcel rozbiť jeho tvár na drobné kúsky. Jemne sa dotkol jeho studeného líca. 

Prisahal by, že započul tiché zacinkanie vílieho prachu, keď primrznuté viečka odhalili tenkú linku páru ospalých laních očí, ktoré bývali tak hrejivé a hravé. 

Vtedy Jisung spanikáril, čím si vyslúžil ten najkrehkejší úškľabok. 

"V mojich snoch... by si sa teraz usmieval... o to som sa... snažil." Keď sa Minhovi podarilo zo seba dostať aj posledné slovo, potichu sa uchechtol. 

Jisung nechcel, aby mu z očí vyhŕkli slzy, napriek tomu sa teraz jeho pery miesto tých Minhových opierali o jeho vlastnú dlaň. Jeho hlas... 

"Pabo..." 

Všeumelec Minha v momente objímal, túliac sa k jeho ramenu. 

"Sľúb mi, že sa s nami vrátiš do Nezeme," vzlykol. 

"Paboya...," opakoval Minho pošepky, zatiaľ čo Jisung v jeho prítomnosti viac nedokázal držať zadržiavaný smútok a stres, ktorý ho posledné dni ešte väčšmi sužoval. 

Tak veľmi chcel, aby už bolo po všetkom. Tak veľmi chcel, aby sa to všetko obišlo bez toho, aby niekto musel trpieť. Čo ak bude chcieť Minho ostať na Zemi? To by sa splnila jedna z jeho najväčších nočných môr, hneď po predstavách o absolútnom konci, či nekonečnom pocite tlaku na jeho hrudi... preto toľko spieval. Uisťovalo ho to, že dokáže dýchať a že je skutočne voľný. 

Spieval by... ihneď by spieval. 

Ale miesto toho nariekal... nariekal z plných pľúc, náhle pohltený záchvatom plaču. Stačil jediný bozk... na ten však postupne úplne zabudol a ani si nevšimol, kedy skončil v Minhovom pevnom objatí a s hlavou medzi Felixovými dlaňami, cez ktoré sa ho anjel snažil upokojiť. 

"No tak... Han Jisung." 

Keď si všeumelec konečne uvedomil sladký zamatový hlas a prenikavý pohľad veľkých tmavých očí, zasekol sa mu v krku hlboký nádych a on sa v afekte ihneď rozkašľal. 

Postupne si začal všímať zdravších farieb v Minhovej tvári a to, ako bola jeho aura znovu čistá. Začal vnímať Minhove široké dlane na jeho lícach a Felixove hrejivé svetlo na jeho spánkoch. 

Vyčerpane sa vydýchaval a sotva chápal, čo sa práve udialo. 

"Minho," vydýchol prudko a unavene sa oprel o Felixa. 

Oslovený chlapec sa široko usmial a postrapatil mladšiemu vlasy. 

"Čo sa stalo?" 

Jisung otočil hlavu k Felixovej ostrej čeľusti, ku ktorej ho Minho nabádal nazrieť. Mal pri ňom nájsť vysvetlenie. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, ho nemilo prekvapil, ale potlačil silné pichnutie na hrudi, ktoré ho donútilo sa viac kŕčovito stúliť do objatia jeho najlepšieho priateľa. Felixove plavé vlasy stmavli a tmavé mihalnice nad belasými hviezdami opriadol mráz. 

"Nedošiel nám ten detail, že sa Jack Frost hrá na Snehovú Kráľovnú," načal Chris. 

"Jeho bozk mal zmraziť Minhove srdce... ale roztopiť ho mali úprimné horké slzy." 

Jisungovi sa zazdalo, že sa Felixov hlas ešte viac a trochu mrazivo prehĺbil. 

"Huh?" Takže som to i tak dokázal? 

"Dlžíš mi bozk a úsmev, Han-a~," zapriadol Minho a o čosi agresívnejšie sa znovu prehrabal v Jisungových vlasoch, načo sa neho všeumelec trochu zamračil. 

"Takže ty si voľný, hyung... a Frosta máš ty, Lixie," upevňoval si fakty, pretože mu teraz bolo akosi zaťažko uveriť svojej vlastnej hlave, ktorá ostala zmätená z výlevu emócií.  

"Exactly." 

Jisung s prehltnutím prikyvkal a pripravoval sa na to, že sa dá naspäť dohromady. 

"Čo zrkadlo?" zamumlal pomedzi dlane, ktorými si masíroval oči opuchnuté od sĺz. 

"Čaká už iba na teba," ozval sa povznesene Taehyun, ktorý sedel opodiaľ a zapieral sa rukami dozadu s výrazom, ktorý prezrádzal, že je spokojný so svojou odvedenou prácou.