Keď sa skupinka, pozostávajúca z Chrisa, anjela smrti a dvoch neobyčajných mladíkov, dostala vonku pred obytný dom, Jisung bol už v nedohľadne. Pohľad im padol na magický pár, ktorý pomaly kráčal po stranách cesty z ľadovcových kryštálov, ktoré sa pod prúdom ich mágie, pretekajúcej dlaňami, premieňali na prebárajúcu sa cestu. Nádherné ľadovce sa takmer dramaticky prepadali pod zem, v ktorej ostávali naopak neestetické hlboké jamy plné hliny a vytŕčajúcich kameňov. Pozdĺž nich sa v zlomoch pouličného svetla elegantne zjavovali železné zátarasy s výstražnými nápismi o zákaze vstupu. 

"Si rozkošný, hyung," prehovoril Jooyeon s úsmevom, keď si všimol, ako sa Chris zvedavo a zároveň akosi odmerane natiahol po jednom z kovových zábradlí. Ostrý chlad železa na pokožke ho mierne prekvapil, keďže vedel, že ide iba o ilúziu. Pošúchal si dlane o seba a udivene pretiahol pery. 

"Bude to pre teba reálne, dokiaľ to dokáže oklamať tvoje zmysly," vysvetlil mu Felix, mávnuc prstami popri vlastnom oku, potom Chrisa chytil za ruku, aby ho jemne poviedol ďalej. Nesmeli sa zdržovať. "Tie ľadovce nezmizli. Narazil by si do nich, ak by si prekročil zátarasy..." 

"Of course..." 

K nákupnému centru to nebolo zas tak ďaleko, ale museli si švihnúť. O Minhovi sa dozvedelo už až príliš veľa osôb. 

Po chvíli trochu zadychčanej turistickej chôdze po Felixovom boku už Chrisa pomerne nepríjemne začal štekliť chrbát, a tak sa obzrel po dvojici za ním. Nemohol by povedať, že v ňom Jooyeonov upretý rozžiarený pohľad a úsmev vôbec nevzbudzovali podivné pocity. 

Creepy... 

Otriasol sa, načo Seungmin s ceknutím štuchol Jooyeona do ramena, aby prestal zízať. 

"Takže... ty pracuješ pre rovnakú hudobnú spoločnosť... v Kórei... a zároveň si youtuberom," zhrnul Chris nakoniec, pretože hádal, že sa s ním chce mladík rozprávať. Iba hádal, že je veľkým fanúšikom jeho tvorby. 

"Mhmh! Vlastne ešte nemám až toľko sledujúcich, ale akurát tvoj brat ma spoznal!" 

"Fanboying," odkašlal si Seungmin do päste. 

"Ako si vôbec vedel, že je to môj brat?" spytoval sa zas priškrtene hyung zachráneného chlapca. 

"Je to podvodník, Chris." 

To vidím. Kučeravý mladík si však miesto chalana za sebou odsudzujúco premeriaval iba chodník pred sebou, aby nezakopol. Na druhú stranu, ten negatívny pocit k novým spoločníkom v ňom prebúdzal prevažne Felixov odpor. Bolo zrejmé, že chlapcov, ktorých nazval pirátmi, nestretol po prvý krát. Bolo zvláštne vidieť priateľského Felixa zrazu tak zvláštne odmeraného. 

"Vždycky si k nám tak chladný...," ozvalo sa sklamane zozadu. 

Plavovlások nahlas zagúľal očami. "Preháňaš to, Jooyeon. Mali ste ostať na svojom ostrove, nie oklamávať smrť a ohýbať časopriestor." 

Takže preto sa mu zdajú byť blízki a zároveň ako opačný pól magnetu? Majú byť mŕtvi rovnako ako stratení chlapci... 

"Je trochu smutné, že to stále nechápeš... My sme boli tí oklamaní. Nebudeme trčať na nejakom vzdialenom ostrove, keď máme schopnosti, s ktorými môžeme predísť tomu, aby sa tu niekomu ďalšiemu stalo to, čo nám...," prehovoril pokojne Seungmin, po čom ho Chris začal vnímať ako toho rozumnejšieho. 

"Preto ste tu? Kvôli Lucasovi," vrátil sa do konverzácie. Felix ostal ticho. 

"Sčasti!" Jooyeonova odpoveď končila malíčkom vztýčeným od nadšenia. 

"Pôvodne sme šli po vašom priateľovi, ktorý si zo Sydney vytváral ľadové kráľovstvo. Potom sa ukázalo, že už po ňom idú hviezdni strážcovia a na nás dvoch ostalo odniesť Lucasa späť do bezpečia. Ostatní ostali kryť strážcov." 

Anjel spomínanú hviezdnu skupinu celkom dôverne poznal, nepochyboval teda o tom, že aj oni dôverne spoznali energiu jeho tieňa. Mohol však iba dúfať, že nie sú nútení jemu či hlavne Minhovi nejako ublížiť. 

"Vypol som pre nich ochranku, aby mali súkromné ihrisko," dodal Seungmin. 

Felix sa zastavil, pustil Chrisovu ruku a otočil sa cez pätu čelom k dvojici za ním. Čože? 

"Ako... vypol?" vydral zo seba anjel, ktorý už dobre vedel, čoho sú piráti schopní. 

Mladík sa potichu zachechtal, ako vycítil príležitosť na ľahkú provokáciu. O nič viac mu totiž nešlo. Vystrel pred sebou dlane, opätujúc Felixovi upretý pohľad. Pod jeho pohybujúcimi sa prstami sa vo vzduchu načrtlo pár belasých obrysov kláves, vydávajúcich hlboký zvuk orgánu. 

Chris ucítil náhle zhustnutie atmosféry. Ozaj mal byť ten chalan s líščími očami tým rozumnejším? 

"Bejzbalkou," vyprskol pirát pobavene. 

V plavých vlasoch sa v momente zabárali krátke kŕčovité prsty. Nezvládam ho. Felixove oči sa rozžiarili farbami Seungminových kláves a Seungmin skončil nečakane pripichnutý pod krkom k najbližšej stene. 

"Wowowowow." 

"Hyung, prosím ťa, ušetri ho," zakvílil Jooyeon a dramaticky sa hodil zozadu okolo anjelovho pása. Ten po ňom však hodil iba prázdny nezaujatý pohľad. Chcel hru... mal ju mať. 

Uväznený pirát pozdvihol ruky v obrannom geste, okrem zatínania zubov a olizovania pier sa ale nijak inak nebránil a jeho oči sa modlili kto vie k čomu na nebesiach. 

"Joke... okay?" zachrapčal, "zavreli sme ich na záchodoch a vypli všetky ochranné systémy. Všetci sú v pohode, prisahám." 

Len čo zo seba Seungmin konečne vyhádzal ďalšie serióznejšie slová, ruka sa stiahla a on začal habkať po vzduchu, prechádzajúc si prstami otlačený krk. Popravde ho však Felix vôbec nedržal tak silno, ako sa Min tváril. Chcel ho iba znovu uviesť do šachu, ten mala jeho skupinka revolucionárov v obľube. 

Chris nahmatal vo vrecku náprstok, ktorý bol tým jediným, vďaka čomu sa cítil, že do tejto akcie nejako patrí. Zovrel ho, akoby na ňom závisel jeho vlastný život, ktorý sa za posledné dni zmenil k nepoznaniu. 

Felix pri jedinom pohľade na svojho priateľa urobil krok späť a otrel si dlane o bielu volánikovú košeľu. Vykročil do smeru ich cesty, ostatní ho nasledovali. 

"Prečo po ňom vôbec idete?" Myslel si, že sa o Frostovi len tak niekto nedozvie. 

"Chceme mu pomôcť z toho, do čoho si ho dostal...," prehovoril Jooyeon úprimne. 

"Vy viete ako?" 

Seungmin pritakal. "Nedávno sme našli rozbité zrkadlo, v ktorom ostala jeho zamrznutá tvár..." 

Chris už sa ani neobťažoval pýtať na to, ako piráti spoznali tvár tieňa, ktorý sa od prechodu po Druhej stával jeho ľahkou nočnou morou a stelesnením paranoje. 

"Jeho hviezda musela zamrznúť v momente, kedy sa roztrieštil spolu s portálom," doplnil Jooyeon smutne, dotknúc sa svojho hrudníka, v ktorom horelo teplo jeho vlastnej hviezdy, ktorú sa snažil udržiavať nažive za akúkoľvek cenu. 

To výnimočné teplo sa rozlievalo v každej živej bytosti. Každej jednej pripadala moc jedinečnej hviezdy, ktorá jej predávala svoju iskru. Hviezdy boli odjakživa tým, čo jedného robilo živým, láskavým a jedným z biliónov... Avšak, aj hviezdy sa mohli v mrku pokaziť, ba dokonca zhasnúť. 

"Medzi strážcami je niekto, kto to zrkadlo dokáže opraviť." 

"Taehyun," domyslel si anjel s povzdychom, čo mu Seungmin odkývol. "Potom by ste mohli vytvoriť bránu..." 

"A prechodom cez ňu by sa ten rozbitý chlapec mohol dať dohromady. Stále ale potrebujeme kľúčovú melódiu, aby sme ho vôbec otvorili..." 

Vo štvorici sa rozľahlo iba zamyslené ticho, sprevádzané zvukmi rýchlych krokov. Strážcovia nemohli držať Minha s Frostom naveky, no postup, ktorý by mali nasledovať pri konfrontovaní a opravení záhadnej duše, stále nikomu nebol úplne jasný. 

"Kľúčovú melódiu... Konkrétnu loď...," zamumlal si Chris pomedzi obhrýzanie pier. Začínal znovu cítiť ten známy pocit, kedy mu čosi začína zapadať dohromady. Vyvieralo to pomaly, ale cítil, že už je tomu blízko. Veľmi veľmi blízko. 

Dúfal, že keď po ostatných prebehne pohľadom, nájde v nich rovnaké zdieľané nadšenie, ako keď s Jisungom prišiel na to, kde nájdu Felixa. Bohužiaľ, zrejme ten ďalší mozog záchrannej operácie skutočne bude musieť dohnať. 

Tak predsa som tu ešte k niečomu... 

"A každá loď potrebuje kapitána," zapýril sa v širokom úsmeve. Hneď na to zľahka buchol Felixa po chrbte a rozbehol sa ku križovatke, od ktorej bol ich ciel už len na pár stoviek metrov. Musel mu to povedať! 

Felix sa chvíľu iba nechápavo a značne prekvapene díval na pozadie jeho vzďaľujúceho sa partnera, než sa rozpačito chytil svojho ucha a so sklesnutou sánkou si za neho zastrčil pár pramienkov vlasov. 

"Tvoj priateľ vie niečo o portáloch a zamrznutých hviezdach?" 

"To sotva..." 

"Hurry up!!!" 

"... ale je chytrý," dodal Felix, iba zľahka sa dotkol Seungminovho ramena a na pár prípravných krokov sa rozutekal za Chrisom, ktorý očividne na niečo prišiel. 

"Christopher!" 

"Niečo mi napadlo!" 

Jedna hviezda zamrzla... milióny ďalších však žiarili nad jeho rodným mestom a tie najnádhernejšie patrili belasému vesmíru, ktorému sľúbil, že ho ochráni za každú cenu. Nad Sydney sa možno sklonila zima, no jeho vnútro horelo bezhraničnou láskou... a dobre vedel, že s anjelom nie je jediným, v kom sa ten silný plameň zapálil... čakajúc na svoju pravú chvíľu.