Stála pred obrovským domom. Jemný vetrík ja nadvihoval červené šaty a blonďavé vlásky, ktoré si dnes vyžehlila.
Pomaly stúpala po schodoch a zazvonila na zvonček.
Ich dom bol neskutočne obrovský a nádherný.
Páčilo sa jej tu.
Dvere sa otvorili a v nich stál on. Obom poskočilo srdce.
,,Ahoj," povedal a odstúpil od dverí. Na sebe mal tepláky a biele tričko, nič luxusné.
Usmiala sa naňho a vstúpila do obrovskej sály.
Pri dverách si vyzula lodičky, z ktorých ju už boleli nohy a kabát mu podala, pretože netušila, kam ho má zavesiť.
Zavesil ho na stojan a znova sa na ňu usmial.
,,Tieto formality mi prídu trápne," šepla, kým spolu prechádzali do jedálne.
Rozosmial sa.
Vošli do obrovskej a už rušnej jedálne.
Muž sa rozprával s dvoma chlapcami, ktorý sa vždy začali smiať.
Zato krásna brunetka sedela a pozerala na ich s úsmevom.
Keď vstúpili, vstala.
Chlapci a muž tiež upriamili na nich pohľad.
Na ňu.
,,Dobrý večer," povedala zahanbene. Nevedela, čo má robiť.
,,Ahoj, zlatíčko. Poď, sadni si. Určite to bola dlhá cesta. Rezorta! Dones večeru!" uvítala ju a pritom kričala na ich kuchárku.
Už teraz tušila, že táto večera nedopadne dobre.