Sedel na studenej kamennej podlahe a hľadel von z okna. Na oblohe žiarili milióny hviezd. Pohľad mu ihneď padol na tú, ktorá niesla jeho meno. Takmer sa mu podarilo usmiať.
Ale na mieste, kde sa práve nachádzal, nebol priestor pre úsmev. A tak si len rukou prehrabol dlhé čierne vlasy a opäť uprel búrkové oči na oblohu. Dnes je spln, uvedomil si. Zaplavili ho spomienky na jeho najlepšieho priateľa. Námesačník musí mať naozaj ťažkú noc, pomyslel si a cítil sa ešte horšie. Premeny musia byť naozaj ťažké, teraz, keď je James mŕtvy, on uväznený a ten hnusný Prašivec... od hnevu udrel päsťou do steny. Cítil k Petrovi takú nenávisť ako k samému Voldemortovi. Veril mu. Navrhol Petrovi stať sa strážcom tajomstva namiesto neho, lebo by mu v živote nenapadlo, že od niekoho takého neschopného by Voldemort mámil informácie. A veruže ich mámiť nemusel. Ten zradca mu ich poskytol aj sám. Sirius si to strašne vyčítal. Bol taký naivný. Nepredpokladal, že tá krysa by mohla byť smrťožrútom. Naozaj mu veril, napriek tomu, ako čudne sa celý ten čas po skončení školy správal. Veril mu viac než Remusovi. A práve toto si vyčítal zo všetkého najviac. Svoju dôveru a život Potterovcov vložil Petrovi do rúk a chlapcovi so zjazvenou tvárou nepovedal nič. Tajil mu, kto je naozaj strážcom tajomstva, lebo ho upodozrieval. Myslel si, že on by mohol byť ten zradca. A to všetko len kvôli chlapcovej kliatbe. Napriek tomu, že vedel, aký Remus je, bol zaslepený paranojou. Keby si bol pozornejšie všímal Petrovo správanie, keby bol do mladého vlkolaka vkladal viac dôvery, keby...
Bol naplnený výčitkami a dementori za dverami jeho cely pocit beznádeje a smútku len umocňovali. Najmenej miliónkrát sa z toho takmer zbláznil, nechýbalo veľa a bol by to vzdal. Jedna jeho časť mu to ale nedovolila. Neustále mu pripomínala Si nevinný. Ty si Jamesa nezradil. Táto myšlienka mu dodávala akúsi vnútornú  silu, o ktorú ho nedokázali pripraviť ani dementori.
Pohľad mu opäť zablúdil k tej svietacej guli na oblohe. Možno úmyselne, možno akosi podvedome, premenil sa na veľkého čierneho psa. Spomínal na svojich priateľov a ich spoločné výlety za svitu mesiaca. Hoci Remus sa vtedy menil na vlkodlaka, vplyv jeho priateľov bol očividný a on aj počas premien ostával vďaka nim sčasti človekom a podarilo sa mu poraziť vlka v jeho vnútri. No teraz? Je presvedčený, že dvaja jeho priatelia zomreli a tretí je zradca. Hoci neskončil v Azkabane tak ako on, musel byť zničený. Sirius si ľahol a položil hlavu na laby. Myšlienkami opäť zablúdil k Jamesovi. Tak strašne mu chýbal. Bol jeho jediná rodina po tom, čo odišiel z Grimmauldového námestia. Sirius ho mal radšej než svojho vlastného brata. A teraz je navždy preč. Odišiel a už nikdy sa nevráti. Utápal sa v spomienkach, keď zrazu sa predmet jeho myšlienok zhmotnil pred ním. Okamžite si sadol. Už asi šaliem, pomyslel si. To predsa nie je možné, je mŕtvy. Pred ním stál James, bol striebristý a priehľadný, vyzeral ako patronus. Sirius potriasol hlavou, nechcel si pripustiť, čo vidí. ,,Tichošľap," jeho priateľ prikročil, zohol sa k nemu a pohladil ho po čiernej srsti. Dotyk jeho ruky bol ako jemný letný vánok. Sirius si sadol a premenil sa späť na človeka. ,,Pa...Paroháč, pre Merlinove gate, čo tu robíš? Bol si mŕtvy, videl som ťa. Odišiel si, navždy..." Vstal a začal sa rýchlo prechádzať po cele. James mu položil ruku na rameno. ,,Sirius, ja som nikdy neodišiel. Vždy som bol tu." Dotkol sa jeho hrude. ,,Pamätaj, Sirius. Ľudia, ktorých máme radi, nás nikdy naozaj neopustia. Som s tebou." S tými slovami zmizol a cela sa znovu ponorila do temnoty.
Teraz sa Sirius už naozaj usmial. Mal niečo, čo mu nemohli zobrať ani všetci dementori sveta. Dotkol sa hrude a v mysli mu znovu zaznievali Jamesove slová.
Pamätaj, Sirius. Ľudia, ktorých máme radi nás nikdy naozaj neopustia. Siriusov úsmev sa ešte rozšíril.
Budem na to pamätať. Navždy.

Tak som sa teda dokopala a niečo vymyslela (a istá nemenovaná osoba, ehm ehm Lexy ehm ehm, ma dokopala k publikovaniu). Túto jednodielovku som vymyslela, keďže nedávno (18.6.) bolo 21. výročie Siriusovej smrti :'( Ďakujem že ste si ju prečítali <3 Poteší ma každý jeden Váš názor v komentároch aj konštruktívna kritika. :)