Vzal som ju za ruku a potom sme utekali ulicami k baru Golden Fox Lounge. Všetko vyzeralo presne tak, ako naposledy – podnik bol zatvorený, okná a dvere zadebnené. Zastal som, keď som to zazrel a pustil som Avinu ruku. Neviem, prečo som si myslel, že sa mi tentoraz podarí prejsť cez bránu do ďalšieho sveta.

Bezmocne som sa pozrel na Avu.

„Tadiaľto si sem prišiel?" opýtala sa ma.

Nebol som si istý, či mi verí, alebo nie. „Áno," vydýchol som.

Podišla k dverám prebitými drevenými doskami. Dotkla sa jednej z nich. Bola uvoľnená, akoby sa ju niekto snažil predtým vytrhnúť. Odsunula ju rukou nabok a nahmatala guľatú kľučku. Pokrútila ňou a zámka cvakla. Obrátila sa ku mne a spýtavo na mňa pozrela.

Prikývol som.

Sklonili sme sa a preliezli cez dosky dovnútra rozbitého klubu. Z vrecka na nohaviciach som vytiahol zapaľovač a zasvietil ním. Jeho malý plamienok slabo osvetľoval neporiadok na zemi, poprevracaný a rozbitý nábytok. Zohol som sa skúmal zničenú stoličku. Zariadenie nevyzeralo ako nábytok v Amber Water Club. Stále sme sa nachádzali v Golden Fox Lounge. Neprešli sme na druhú stranu.

V diaľke sme začuli podozrivý šramot. Ava sa schovala za mňa a schmatla ma za rameno. Zdvihol som zapaľovač do výšky, aby som čo najďalej dovidel.

„Kto je tam?" zakričal som.

Z tieňa sa vynorila Rachel.

„Čo tu robíš?" spýtal som sa jej.

„Chceš prejsť na druhú stranu, ale to sa ti nepodarí," odvetila.

Vytiahla zbraň a potom ju na mňa namierila. Jej pištoľ som mal stále ja, no nakoľko bola Gregova priateľka, zrejme pre ňu nebol problém požičať si ďalšiu.

„Prečo si myslíš, že neprejdeme?"

Stále som kryl Avu svojim telom. V Racheliných očiach som videl nepochopiteľnú žiarlivosť. Nikdy som si nemyslel, že by ma ľúbila. Bol som iba jej zábavka, s ktorou si krátila čas. Pretože som jej spomedzi Gregových chlapov skrátka padol do oka. Nikdy nedovolím, aby ublížila Ave. Už som o ňu raz prišiel, tentoraz tomu zabránim.

„Aby sa dvere do druhého sveta otvorili, niekto z nás musí zomrieť," povedala.

„Ako to myslíš?"

„Predtým, ako bol tvoj svet a Avin svet, bol ešte môj svet," odvetila Rachel. „Povedal si, že Ava je tvoja osudová láska. Myslel si si to, pretože to tak bolo v svete, z ktorého pochádzaš. No to je klamstvo. Nič ako osudová láska neexistuje. V mojom svete som bola ja tvoja snúbenica."

Vytreštil som na ňu oči.

„Môj otec s tebou nesúhlasil a tak sa ťa skrátka zbavil. Dal ťa popraviť priamo pred mojimi očami."

Ruka so zbraňou sa jej zatriasla. Videl som, že v očiach sa jej lesknú slzy.

„Od žiaľu som bola celá bez seba. Večne som sa túlala po mieste, kde sa to stalo, ako duch. Podarilo sa mi prejsť na druhú stranu. Dostala som sa do tvojho sveta. Okolnosti boli priaznivé, Chicago bolo v rozkvete. Bol to ideálny svet na život! Pochopila som, čo sa stalo a zaumienila som si, že v tomto svete budeme žiť spolu."

Vzbĺkla hnevom a podišla bližšie. Snažila sa zamieriť na Avu. Vytiahol som jej zbraň z vrecka saka a namieril na ňu. „Nerob to, Rachel," varoval som ju.

„A potom som zistila, že si už zasnúbený s tou chuderou!" vykríkla.

Vystrelil som prvý. Guľka ju škrabla do pleca a potom sa zaryla do steny za ňou. Trhlo ňou dozadu, chytila si krvácajúcu ruku a zazubila sa na mňa.

„Chcela som prechádzať cez svety dovtedy, kým by som nenašla aspoň jeden, kde by sme mohli byť konečne spolu. No ani tento svet nie je ideálny. Aj v tomto svete si stále presvedčený, že Ava je tvoja pravá láska."

Zdvihla zbraň a potom si ju priložila k svojmu spánku. „Ešte sa uvidíme," zasmiala sa. „Vždy ťa nájdem. Sme si súdení."

„Rachel!" vykríkol som.

Môj výkrik uťal výstrel. Rachel sa zrútila na zem. Obaja sme pribehli k nej, no vedeli sme, že jej už niet pomoci. Jej telo ležalo úplne bezvládne na zemi.

Vzdychol som a schoval tvár v dlaniach. Racheline slová mi neprestajne bzučali v hlave. Boli sme niekedy zasnúbení? Preto ma tak v tomto svete priťahovala? Znamená to, že Ava... Nie, boli to klamstvá! Zavrtel som hlavou. Zrak mi padol na guľku zaseknutú v stene, ktorú som vystrelil z jej zbrane. Nevinne sa tam leskla.

Kým Ava vzlykala pri Rachel, postavil som sa a s roztrasenými kolenami podišiel k stene. Vreckovým nožíkom sa mi podarilo guľku vypáčiť z muriva. Padla mi do dlane a ja som si znova zapálil zapaľovač, aby som sa na ňu mohol lepšie pozrieť.

Vzal som do hrste dva vystrelené náboje, čo som so sebou všade nosil ako memento na incident, ktorý mi načisto zmenil život. Guľka, ktorá zabila Avu v mojom svete, vyzerala rovnako ako tá, čo som vyškrabol zo steny. Guľka vystrelená z Rachelinej zbrane...

*KONIEC*