Zastali sme pred Gregovým barom. Šikoval som Avu ku zadnému vchodu. Ľudia, ktorí zvyčajne spávali na zemi po uliciach, začali miznúť. Asi si uvedomili, že spoza dverí tejto budovy je občas počuť streľbu a premieľa sa tadiaľto až priveľa ľudí. Ktovie, dokedy bude polícia schopná pritvárať oči, kým sa všetko prevalí.

Zaklopal som na dvere našim dohodnutým tajným signálom a pozrel som sa na Avu. Nebadane prikývla, pochopila, že takto sa dostane dnu.

„Damion, vitaj!" ozval sa vyhadzovač, keď ma zazrel. „Greg ťa už čaká."

„Viem," odvetil som. „Práve preto som tu."

„A kto je táto kvetinka?"

„Je tu so mnou," povedal som a vzal som ju za ruku.

Prechádzali sme tmavým skladom, kde som sa kedysi potajme stretával s Rachel, aby sme si to rozdali na jednej z drevených debien. Vždy tu bol kopec harabúrd, ktoré sa potom odtiaľto rozvážali po celom meste. Centrálny sklad, povedali by ste. Hoci veľmi malý.

Vošiel som do baru. Obrátil som sa, aby som skontroloval Avu. Jej oči boli vytreštené od prekvapenia, keď uvidela zariadený podnik a množstvo fliaš za pultom. Všade navôkol boli chlapi, niektorí viditeľne ozbrojení. Cítil som, ako mi zovrela pevnejšie ruku, pretože mala strach.

„Bude to v poriadku," odvetil som.

„Dobrý večer, Greg," pozdravil som sa mu.

Ava na neho obrátila pohľad. Vedel som si predstaviť, ako ho teraz asi skúma očami a odhaduje, čo povedať.

„Čakal som, kedy sa objavíš," povedal Greg.

Vedľa neho sedela Rachel. Fajčila tenkú dlhú cigaretu. Keď zazrela po mojom boku Avu a uvidela, že ju držím za ruku, zachmúrila sa. Po celý čas sme rozprávali o tom, že Greg je žiarlivý, no plameň, ktorý jej teraz blčal v očiach, sa určite s Gregovou potrebou kontrolovať nemohol rovnať. Rachel zúrila.

„Potreboval som trocha času," odvetil som a pustil som Avu. Podišiel som bližšie k stolu, ale nesadol som si. „Nestáva sa často, že človeku umrie jeho vlastný brat dvojča."

Greg si ma zvedavo obzeral, no nehovoril nič. Čakal, že sa mu zo svojho zmiznutia vyspovedám sám.

Nadýchol som sa teda a pokračoval: „Vedel som, že môj brat má v niečom prsty. No nech som sa Philipa pýtal, nechcel mi nič prezradiť. Vedel som, že obaja kamsi po nociach chodievajú a povedal som, že i ja si potrebujem zarobiť. Nemal som kde bývať, potreboval som peniaze. Napokon súhlasil a predstavil ma tebe.

Prijali ste ma medzi svojich a navyše som od teba dostal úlohu, ktorá bola akoby darom zo samotných nebies ­– stretnúť sa s ostatnými členmi a dôkladne ich spoznať. To som práve potreboval. Podarí sa mi tak nájsť brata. No ja som ho medzi tvojimi chlapmi nikde nenašiel. Navyše, ani ty si nespoznával moju tvár.

Znamenalo to, že môj brat u teba nikdy nepracoval. Snažil som sa zistiť, čo robí Philip a postupom času mi to docvaklo. Môj brat sa k vám nepridal a tlačil na Philipa, aby s tým prestal. Myslel som si, že môj brat bol zradca, ktorého hľadáš. Dávalo by to zmysel. Philip sa ho zbavil, aby ho nedostala polícia."

„Lenže ty si povedal, že zradcom je Philip. Urobil si to, aby si sa mu pomstil za svojho brata?" opýtal sa Greg.

Veľmi dobre som vedel, že vo vnútri zúri. Ak je to tak, ako povedal, znamená to, že som ho zneužil, aby som sa pomstil. Nevyzerá to dobre, keď sa snažíte zneužiť vlastného šéfa.

„Nie!" zarazil som ho. „Zistil som, že som sa mýlil. Môj brat vôbec nebol taký svätý, ako som si myslel. Obaja plánovali policajné razie a delili si zhabaný alkohol, ktorý potom ďalej predávali. Neviem, čo sa medzi nimi stalo, no viem, že môj brat bol už dávno mŕtvy, keď sa stal incident s tou loďou, o ktorej si hovoril. Zmizol asi týždeň pred tým."

Nikdy sa presne nedozvedia, kedy som tu zomrel a kedy ma Philip v skutočnosti zastrelil. Ďalšie maličké klamstvo v tak obrovskej pavučine lží sa ľahko stratí. Philip ma hodil do vody a keďže bolo leto, rozklad tela to urýchlilo. Videl som, v akom bolo stave, keď sa vynorilo. Videl som aj to, že hladné rybky si na mne už určitú dobu pochutnávali ako na lahôdke.

„Bol som zničený," priznal som sa. „Môj brat zmizol a potom som sa dozvedel, že ho zavraždil môj najlepší priateľ. Nevedel som, čo robiť. No napokon som sa rozhodol, že ho udám. Myslel som si, že keď Philip zomrie, budem cítiť zadosťučinenie. No nestalo sa tak. Zmiatlo ma to."

„To je pochopiteľné," odvetil Greg. „Mrzí ma strata tvojho brata. Úprimnú sústrasť."

Uveril mi. „Ďakujem."

Bolo to preto, že som si vymyslel túto nádhernú rozprávku, alebo preto, že mu časť z toho už do ucha pošepla Rachel? Nevedel som.

„Potrebujem si vypiť," odvetil som sa povolil som si gombíky na košeli.

„Poslúž si v našom bare," mávol rukou Greg. „Ja sa zatiaľ povenujem tejto dáme, ktorú si priviedol. Kto je to?"

„To je Ava," odvetil som. „Moja priateľka. Potrebovala by prácu, musí sa totiž starať aj o chorého otca."

„Naozaj?"

„Áno, pane," odpovedala Ava pohotovo. „Som ochotná urobiť čokoľvek, aby som sa o neho postarala."

„Chlapi?" otočil sa Greg k ďalším mužom, ktorí stáli pri bare. „Čo by ste povedali na partičku pokru?"

Vytiahol som zo svojej peňaženky pár dolárov a vložil ich Ave do ruky. Bude ich potrebovať počas svojej hry. „Veľa šťastia," usmial som sa na ňu.

Opätovala mi úsmev a posadila sa za stôl oproti Gregovi. Za iných okolností by som im miešal a rozdával karty, no dnes som potreboval hrať tragického hrdinu. Prešiel som preto teda k barovému pultu, ktorý teraz zíval prázdnotou a objednal si jednu whisky.

Len čo sa pohár ocitol predo mnou a partička pokru za okrúhlym stolom bola v plnom prúde, začul som za svojim chrbtom rázne kroky. Nemusel som sa otočiť, vedľa mňa si na barovú stoličku sadla Rachel. Jediným mávnutím ruky odohnala barmana a ten sa stratil kdesi vzadu.

„Čo to má znamenať?" opýtala sa.

„Čo?"

„Tá ženská. Ava," prskala na mňa jed. „Priateľka."

„Milujem ju," odvetil som.

Šokovane na mňa zízala.

„Je to moja osudová láska, Rachel. V svete, z ktorého som prišiel, bola mojou snúbenicou. No potom sa stalo nešťastie a postrelili ju. Podľahla zraneniam. Keď som sa objavil tu a podarilo sa mi ju nájsť, neveril som vlastným očiam. Dostal som druhú šancu. Môžem s ňou začať odznova a tentoraz ju ochránim."

„A čo my?" pošepla.

Počul som jej na hlase, že sa snaží zadusiť hnev rastúci v jej vnútri. Nedarilo sa jej to. Ak sa čoskoro nezačne ovládať, vybuchne tu a ostatní si všimnú, že čosi nie je v poriadku.

„Musíme prestať. Je to príliš riskantné. Veľmi dobre vieš, o čom to medzi nami dvoma bolo. Hovoril som to už dávno a hovorím to aj teraz. Je koniec."

„Si blázon," vytisla pomedzi zaťaté zuby. „Za toto ešte zaplatíš."

„Upokoj sa, Rachel. Musíme sa správať normálne. Hádam nechceš, aby ťa dal sledovať niektorému zo svojich mužov. To by veci dosť skomplikovalo."

„A ktoré?" zavrčala. „Nemohol by si ma pretiahnuť kedykoľvek si zmyslíš?"

„Nie," odvetil som rozhodne. „Ale mohol by sa dozvedieť, že si to ty, kto ho udáva policajtom a delí si zhabaný tovar."

Zasmiala sa a pokrútila hlavou: „Odkiaľ si na toto prišiel?"

„Philip bol v tomto nevinný. Myslel si, že som na vine ja. Preto ma zastrelil. No v skutočnosti za nitky ťahal niekto úplne iný. Niekto, kto veľmi dobre vedel o všetkých Gregových plánoch. Prečo to robíš, Rachel? Prečo podkopávaš nohy vlastnému snúbencovi?"

„Do toho ťa nič nie je," odvrkla. „Vyhoď si z hlavy Avu, Damion. Nepatríte k sebe."

„Neopováž sa Ave niečo povedať," pohrozil som jej. „Ak to urobíš, poviem Gregovi, čo som zistil. Popraví ťa bez mihnutia oka."

„Naozaj si myslíš, že bude veriť skôr tebe, než mne?"

„Toto nechceš," odvetil som. „Nenúť ma ublížiť ti. Ešte stále mám tvoju zbraň."

Rachel vstala zo stoličky. „Ty! Ty mi naznačuješ, že si ochotný ma zastreliť, pokiaľ sa priblížim k tej chudere?" zasmiala sa a pokrútila hlavou.

„Milujem ju, Rachel," zopakoval som. „Je to môj osud."

„Prečo si to myslíš?" opýtala sa. „Pretože svet, z ktorého pochádzaš, bol ten bohatý a farebný? Pretože v ňom bola tvoja snúbenica a preto si myslíš, že to tak má byť a je to správne?"

Zvrtla sa a odpochodovala naspäť k Gregovi. Premohol ma strach, rozbehol som sa za ňou, aby som počul, čo mu hovorí.

„Nemôžem vystáť toho chlapa, Greg," povedala plačlivým tónom. „Prečo ho niekam nepreradíš, nech ho už nemusím vidieť?"

„Čím ťa tak nahneval, láska?" zasmial sa Greg a pohladil ju po hlave.

Istým spôsobom mi ho bolo ľúto. Vôbec si neuvedomoval, kým je Rachel v skutočnosti. Pozrel som sa na stôl a uvedomil si, že už dohrali. Moje doláre teraz sedeli na Gregovej kôpke, takže Ava očividne prehrala.

„Ako to išlo?" opýtal som sa Avy. Ignoroval som Racheline dramatické výlevy.

„Všetko som prehrala," usmiala sa.

„Je príliš úprimná," odvetil Greg. „Nevie klamať. Keby ju prichytila polícia, jej previnilá tvár by ju hneď prezradila."

„Och, takže tu nemôže pracovať?"

„To som nepovedal," pokrútil hlavou Greg. „Porozmýšľam a uvidím. Určite pre ňu nájdeme úlohu, ktorá sa jej bude hodiť. Starý Arnold už dlho nevydrží. Potrebujeme ďalšieho špeha. Ale potrebujem čas na premyslenie. Zastavte sa tu zajtra."

Rozlúčili sme sa s nimi a potom som Avu znova chytil za ruku. Vyšli sme z podniku zadnou časťou cez sklad a ja som sa rozhodol, že si doprajem menšiu prechádzku. Viedol som ju ulicou k Avondale, pokračoval som k časti mesta, kde v mojom starom svete bývala.

„Mrzí ma, čo sa stalo tvojmu bratovi," prehovorila Ava. „Nevedela som o tom."

„Nemá ťa čo mrzieť," usmial som sa. „Nebol to môj brat."

„Ozaj?" opýtala sa. „Kým sme hrali karty, Greg povedal, že podľa starého Arnolda ste vraj vyzerali úplne rovnako."

„Veríš mi, Ava?"

„Áno," odvetila.

„Poviem ti jedno tajomstvo. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale vedz, že je to tak. Ak si o mne potom budeš myslieť, že som blázon, nevadí. Potrebujem to však dostať zo seba vonku, ináč sa zbláznim naozaj."

„Čo je to?" spýtala sa.

„Predstav si, keby bol svet o trocha iný. Predstav si, čo by sa stalo, keby neprišla kríza, fabriky by sa rozširovali, ľuďom by sa darilo. Predstav si, že by si nebývala v tom malom byte spolu s otcom, ale že by si bývala v normálnom krásnom dome. Tu, v Avondale. Ulice by boli plné hudby a divadla, gangy by sa stiahli do úzadia. Nebola by bieda a ľudia by žili šťastnejšie, spokojnejšie."

„To by bolo nádherné," odvetila.

„Z takého sveta pochádzam, Ava," prehovoril som po chvíľke. „Chicago tam vyzerá úplne ináč. Philip a Steven, moji dlhoroční kamoši, pracujú spolu so mnou v továrni. Chcem ťa tam zobrať, Ava."

„Ale prečo práve mňa?" zasmiala sa. „Každý by chcel odísť z tohto pekla a prejsť do sveta, kde neexistuje žiadna bieda a hlad."

„Pretože v tom svete si bola moja snúbenica," povedal som. „Obaja tvoji rodičia boli nažive a mali sme sa brať. Chceli sme si postaviť vlastný dom a presťahovať sa tam. Potom sa však stalo niečo strašné, čo ma roztrhalo na kusy. V jednu noc sme boli v miestnom podniku. Možno ho poznáš, tu sa volal Golden Fox Lounge. V mojom svete sa volá Amber Water Club. V tú noc, keď sme tam obaja boli, došlo k prestrelke. Nejaký šialenec namieste popravil barmana a potom začal strieľať do hostí. Kým sme utekali, zasiahla ťa guľka. Nedokázal som ťa zachrániť."

Hľadela na mňa, neschopná slova. Siahol som do vrecka a vytiahol dva náboje, ktoré som stále nosil so sebou. Vložil som jej ich do dlane.

„Mňa trafili do pleca. Prežil som to. No keď som sa prebral v nemocnici, povedali mi, že si mŕtva," pretrel som si oči a potom si sadol na prázdnu lavičku, neďaleko ktorej sme stáli. „Po pohrebe som sa stále vracal na miesto, kde sa to stalo. Až kým som v jednu noc nevošiel dovnútra a objavil sa v Golden Fox Lounge. Dostal som sa do tohto sveta, hoci neviem ako."

Pokrútila hlavou. Príbeh, ktorý som jej hovoril, bol neuveriteľný.

„Keď si ma po prvý raz stretla, bola to moja prvá noc v tomto svete. Oslovil som ťa menom a ty si sa otočila."

Videl som, ako zovrela náboje v dlani. Veľmi dobre si pamätala tú noc, keď ma po prvý raz stretla. Nepoznala ma, ale ja ju áno. Vedel som ako sa volá.

„To telo, ktoré sa vynorilo v prístave, som ja z tohto sveta."

Mlčali sme. Sedel som na lavičke so zvesenou hlavou a očakával jej krik. Určite mi vynadá do bláznov a potom odo mňa utečie. Bol som predsa šialený.

„Kiežby som ťa mohol zobrať späť," povedal som. „Nemusíš si ma vziať, no chcel by som, aby si žila šťastne vo svete, ktorý nie je poznačený krízou."

„Tak ma tam vezmi," odvetila Ava.