Ava nepoďakovala.

Nerobil som to však kvôli tomu, aby som si zaslúžil jej vďačnosť. Keď som videl, v akej biede žije teraz, pukalo mi srdce. Moja Ava. Nezaslúžila si takýto život. Omnoho viacej jej pristala káravá matka, ale usmiata matka, večne sa sťažujúci otec s pohárikom whisky a ja, v ich dome s oblou stenou s veľkými oknami pri štedrej večeri. Šťastie u mňa vyzeralo takto jednoducho. Viac som vo svojom živote nepotreboval. A predsa som aj o toto málo prišiel...

Trvalo mi dobrú štvrťhodinku rýchlej chôdze, kým som konečne zastal pred Gregovym barom. Hľadel som cez zadebnené okno dnu. Keď som sa tu objavil svoju prvú noc, myslel som si, že bar je vysvietený a otvorený, no na druhý pohľad vyzeral takmer rovnako opustene ako ten, do ktorého som vošiel, keď som chcel vyšetrovať incident, pri ktorom Ava umrela v mojom svete.

Myseľ akoby sa ma snažila opraviť. Bolo ťažké uvedomiť si, že Ava zomrela, keď som ju pred pätnástimi minútami videl síce zúboženú, ale aspoň živú a zdravú. Stále som tomu nedokázal uveriť a nebyť dvoch nábojov, ktoré som odvtedy ako memento na tú hrôzu nosil všade so sebou, azda by som bol na to aj zabudol.

Nemohol som si to však dovoliť.

Prešiel som uličky až k bočnej časti budovy a zaklopal nepravidelne na dvere, aby človek stojaci za nimi vedel, že prichádza člen Guilfoyle gangu. Kľučka cvakla a cez úzku škáru pootvorených dverí som zazrel tvár vyhadzovača.

„Poď ďalej," vpustil ma dovnútra a rýchlo za mnou zabuchol dvere.

Vošiel som do teraz už známej časti baru a pokračoval ďalej. Hoci alkohol bol teraz v štátoch zakázaný, za barovým pultom vždy stáli plné fľaše alkoholu. Možno nebol originálny a drahý, no aspoň nebol jedovatý.

Prešiel som k veľkému okrúhlemu stolu, kde po večeroch hrával karty Greg s chlapmi. Tentoraz sa však spoločnosť pri stole zmenila. Philip tu nebol, stále bol na obchôdzke a údajne čosi pre Grega vybavoval. Tých pár chlapov, ktorí zvyčajne sedeli s Gregom za tým istým stolom, teraz vysedávali obďaleč, bližšie k malému drevenému pódiu a sledovali pri pohári jantárového alkoholu černošskú speváčku, ktorá mala tak mocný hlas, ako tomu jej obrovské prsia nasvedčovali.

„Damion," mávol na mňa Greg, ,myslel som si, že dnes už neprídeš."

Klepol som prstom po klobúku a slabo sklonil hlavu. Greg ukázal prstom k prázdnemu stolu, aby som si sadol na jedno z miest. Urobil som tak a posadil sa rovno oproti nemu. Zložil som klobúk a zdvihol hlavu. Zazrel som jedinú spoločníčku, ktorá túto noc sedela vedľa Grega.

Bola to mladá žena, no v porovnaní s Avou bola úplne odlišná. Pery mala plné, namaľované výrazným červeným rúžom. Namiesto obnosených dlhých šiat mala na sebe zamatové čierne šaty, ktoré sa pri každom jej nádychu trblietali. Zrejme v nich boli utkané strieborné vlákna, zazrel som aj niekoľko kamienkov, ktoré sa luxusne leskli, hoci to nemohli byť žiadne diamanty. V štíhlych prstoch zaodetých do čiernych rukavičiek držala špičku, z ktorej vytŕčala cigareta. Vlasy tmavé ako noc mala dlhé, nenosila ich v módnom krátkom účese, aký teraz kopírovali všetky ženy. No mala ich natočené, vlny jej padali na plecia. Zazrel som v nich akúsi lesklú sponu.

Aj namaľovaná bola akosi odlišne. Preskakoval som pohľadom z červených pier na jej viečka zvýraznené čiernou úzkou linkou, ktoré jej dodávali prísny výraz, no zároveň jej oči robili akýmsi zvieracími – mačacími.

„Damion, toto je Rachel," rozhodol sa Greg predstaviť dámu sediacu vedľa neho, „moja snúbenica."

„Teší ma," postavil som sa narýchlo.

Nahol som sa nad stôl a pobozkal jej zľahka ruku v rukavici. Posadil som sa naspäť a preniesol svoj pohľad na Grega. Všimol som si, že dáma ma stále mlčky pozoruje a ja som začínal byť z toho nesvoj. Odmietal som sa spojiť pohľadom s jej hlbokými tmavými očami. Nepoznal som ju, no z jej pozornosti mi po chrbte pochodovala armáda zimomriavok.

Nechápal som, čo na mne vidí. Bol som predsa taký istý chlapík, ako všetci ostatní v tomto bare. Aj napriek tomu stále na mňa zízala. Azda vyzerám tak zle? Alebo vyzerám nejako previnilo? Dúfal som, že Greg do ničoho nezačne vŕtať.

„Ako išiel tvoj deň, Damion?" opýtal sa ma Greg.

„V pohode," odvetil som.

„Niečo podozrivé?"

Pokrútil som hlavou.

„Kde si bol? Philip sa tu zastavil pred chvíľkou, hovoril, že si tu už mal dávno byť," skúmal ma svojimi oceľovými očami.

„Stavil som sa u neho na byte, asi sme sa minuli," vyhovoril som sa.

Rachel zahasila cigaretu a potom vstala. Zjavne nemala záujem počúvať rozhovor dvoch chlapov, ktorí riešia svoj biznis. A možno pochopila Gregov signál, že sa má vzdialiť, pretože chce so mnou prebrať ďalšie „pracovné" veci. Otočila sa od stola a kráčala k baru, aby si mohla doplniť prázdny pohár.

Oči mi takmer vypadli z jamiek. Spomínal som svoju Avu a hovoril o tom, že si v mojom svete obliekla šaty podľa najnovšej módy ­– dlhé pod kolená. Rachel sa rozhodla dĺžku šiat ešte skrátiť. Videl som, ako sa lem jej sukne šiat končil asi tak dlaň nad kolenami. Zhlboka som sa nadýchol a pohľad zabodol naspäť do stola, aby sa Greg nenaštval, že zízam na jeho ženu takto. Tie šaty boli škandalózne. Už v našom svete spôsobila kratšia sukňa šiat poriadny rozruch a ona ju ešte omnoho viac skrátila. Tá ženská mala drzosť a odvahu. Čudoval som sa, že to nikto nekomentoval. Chlapi sa možno pri Gregovi neodvážili otvoriť ústa, inak by im odstrelil vtáka.

„Je čarovná," zasmial sa Greg. Vytiahol z vrecka cigaru a potom si zapálil. Ovzdušie naplnil štipľavý ťažký dym. Žmurkol som, pretože oči mi ihneď zaslzili, ale on si to nevšímal. „Je to potvora, ale také mám rád."

Rachel bola veľmi príťažlivá, musel som uznať. Hodila sa k Gregovi. Obaja vyzerali ako predátori, ktorí dokázali zostať pri moci aj počas týchto ťažkých časov, ktoré väčšinu z nás nútili robiť zúfalé činy a rozhodnutia.

Znova som sa odvážil pozrieť na Rachel. Ale tie šaty... Neviem, či by som zniesol, keby si Ava obliekla niečo také. Rachel však vyzývavé oblečenie dopĺňalo jej sebavedomú chôdzu, výrazný mejkap. Jej vlasy, šaty, všetko vyzeralo úplne ináč. Akoby to nepatrilo do tohto sveta... Akoby sem bola prišla z iného sveta, uvedomil som si náhle. Trhlo mnou a nohou som kopol do železnej nohy stola. Sykol som a pošúchal si koleno.

Greg na mňa hľadel. „Čo tvoje pátranie?" spýtal sa.

„Na nič som neprišiel," odvetil som. „Philip ma zobral dnes do pálenice a preniesli sme odtiaľ pár litrov, inak nič. Sľúbil mi, že mi ukáže aj ostatné veci."

„Hej," prikývol. „Dneska plní pre mňa špeciálnu úlohu. Philipa mám rád. Je to správny chlapík."

Neodpovedal som. Neznášal som ho za to, že ho vtiahol do tohto gangu. Netušil som, ako sa sem Philip dostal, no veril som, že je vo vnútri stále čestný človek a keby mal nejakú inú možnosť, nikdy by tu neskončil.

„Budúci týždeň pôjdeš do prístavu," povedal mi Greg. „Má sa objaviť ďalšia zásielka, ale nepovedal som im kedy presne. Každému z nich povieš iný dátum a čas, postaráš sa o to, aby ti uverili. Stačí, že sa polícia objaví v spomínaný deň tam a budeme mať vtáčika lapeného," pokračoval. „Musí to ísť ale komplet mimo mňa. Keby niekto prišiel na to, že to je informácia odo mňa, domyslel by si, odkiaľ fúka. Nesmú vedieť, že to je pasca, ktorú som si pre nich pripravil."

Prikývol som.

Nechápal som, o čo sa Greg v skutočnosti snaží. Všetky tieto pasce mohol nachystať aj on sám a bezo mňa. Mohol tým poveriť Philipa. Mohol sa opýtať ktoréhokoľvek z jeho chlapov. On si na túto úlohu vybral mňa. Navyše mi tu rozprával tieto veci, akoby sme boli kamoši. Pracoval som pre neho iba pár dní. Skutočne si mohol dovoliť takto poľaviť v ostražitosti?

„Zastav sa zajtra napoludnie," povedal mi.

Prikývol som a potom sa zdvihol od stola. Chcel som sa ísť vyspať, bolo veľa hodín a ja som sa chcel ísť zajtra pozrieť na to, ako sa darí Avinmu otcovi. Určite mu už dala lieky, ktoré som jej pre neho kúpil. Do rána by sa mu malo viditeľne uľaviť. Dúfal som, že keď sa tam objavím, bude mu už lepšie a ona sa prestane voči mne chovať tak nevraživo a chladne. Koniec koncov, išlo mi len o jej dobro.

„Dobrú noc," pozdravil som sa Gregovi.

Rozhodol som sa vyjsť von zadnou časťou. Otočil som sa a prechádzal pohľadom po bare, dúfal som, že sa mi podarí zachytiť Rachel a prehodiť s ňou pár slov. Potreboval som zistiť, či si všetko iba namýšľam, alebo sem skutočne nepatrí. No Rachel sa kamsi vyparila. Zjavne nemala záujem tráviť svoj čas v Gregovej prítomnosti celý večer. Nevedel som si predstaviť, ako mohla žena v takých šatách kráčať po nočných uliciach Chicaga. To zaváňalo malérom. No mrzelo ma, že som ju tu už nezastihol. Tie jej šaty ma zaujali. Nie preto, že by boli až príliš odhaľujúce, ale preto, že vyzerali ináč. Aj ona pôsobila ináč.

Vošiel som do zadnej časti baru, ktorý používali ako sklad. Prechádzal som po tmavej miestnosti so zadebnenými oknami. Jediným zdrojom svetla boli iba slabé lúče pouličných lámp plaziace sa dnu pomedzi zaklincované dosky. Spomalil som a kráčal opatrnejšie. Nielen, že som poriadne nevidel pod nohy, celá miestnosť bola zahádzaná a naskladané drevené debničky mi znemožňovali vypariť sa bez úrazu. Predpokladal som, že sa v nich nachádza hlavne alkohol. Museli ho niekde držať schovaný v meste, aby som spolu s Philipom nemusel na pešo nosiť po dve fľaše v čižmách až do konca svojho života. Pravdepodobne ma dnes iba skúšal. Museli tie fľaše voziť vo väčších množstvách. Odkiaľ by sa ich toľko nabralo na poličkách za barom? Hlavne keď policajti všetok nájdený alkohol vylievali do kanálov, ako som to videl občas vyfotografované v novinách.

Náhly pohyb v miestnosti ma prekvapil. Zastal som a zakopol nohou do drevenej debny. Sklenené fľaše vo vnútri zahrkotali. Aj napriek tme som rozoznal štíhlu siluetu s úzkym driekom a oblými bokmi. Rozširujúca sa krátka sukňa ich ešte opticky rozširovala. Trblietavé drahokamy sa slabo leskli v zatúlaných lúčoch, ktoré sem prechádzali cez škáry zadebnených okien.

„Rachel?" pošepol som. „Vydesila si ma. Nečakal som, že sa niekto bude túlať v sklade."

„Gregove cigary odporne smrdia a vždy ma z nich rozbolí hlava," zamrmlala Rachel a potom sa svižne vyhupla na jednu z veľkých drevených debien. „Navyše, hudba je tu príšerná. Speváčka neznesiteľne zavýja."

Zasmial som sa na jej poznámke.

„Greg sa snaží hrať na úžasného majiteľa baru, no nemá to ďaleko od obyčajného pajzlu," povedala a vzdychla. „Jediný elegantný bar, ktorý stal za to, bol Amber Water Club."

Zmrzol som namieste. Amber Water Club, v ktorom zastrelili Avu, v tomto Chicagu neexistoval. Namiesto neho teraz stál Golden Fox Lounge, v ktorom som sa objavil, keď som otvoril dvere a prešiel do tohto sveta. No ako väčšinu čiernych barov, aj ten postupne odhalili a zatvorili. Bolo len otázkou času, kedy sa zatvorí aj táto Gregova nora. No Amber Water Club znamenal, že Rachel poznala môj svet.

„Myslela si Golden Fox Lounge," opravil som ju a predstieral nezáujem, no pristúpil som bližšie.

Zošuchla sa z debny späť na zem. Jej topánky tichučko klopkali po zemi, vydávali úplne iný zvuk ako obuv ostatných žien, bol som si stopercentne istý, že aj jej topánky boli z iného sveta, hoci som ich v tej tme nemohol vidieť. Trblietavé kamienky slabo iskrili v tme. Bola z môjho sveta, alebo nebola? V mojom svete som si predsa takýto typ šiat určite zapamätal.

„Myslela som Amber Water Club," zapriadla.

Z dychu som jej cítil jemnú vôňu tabaku. Jej cigarety nesmrdeli ako tie, čo tu fajčila väčšina chlapov.

„Si z môjho sveta," povedal som.

„Áno. Prišla som sem."

Srdce sa mi rozbúchalo. Nemohol som tomu uveriť. Myslela som si, že som bol jediný. „Prečo?" vypadlo zo mňa.

Zrazu stála v mojej tesnej blízkosti, obliala ma horúčava. Cúvol by som, keby som sa neobával toho, že zakopnem o ďalšiu drevenú debnu. To by som narobil istotne taký hrmot, že by to sem prišiel niekto skontrolovať. Posledná vec, čo potrebujem, je aby ma tu našiel Greg, alebo ktorýkoľvek z jeho chlapíkov. Nebolo to tu bezpečné. Mohol nás tu ktokoľvek zazrieť a nesprávne si to vysvetliť. Ale ja som s ňou potreboval byť o samote. Potreboval som sa s ňou porozprávať.

„Prišla som sem, aby som ťa našla," odvetila.

Pohladila mi líce. Okolo mňa sa ovinula kvetinová vôňa jej parfumu, ktorá prebila i dym z cigarety. Nahla sa ku mne bližšie. Mala priemernú výšku, no nakoľko ani ja som nebol obor, jej vysoké topánky náš výškový rozdiel hravo dorovnali.

Pobozkala ma na pery a zastihla ma tak nepripraveného. Ako had vyplazila von svoj jazyk a vkĺzla ním do mojich úst. Ava sa vytratila z mojej mysle. Bolo to, akoby sa moje telo prestalo ovládať, všetko šlo úplne samé, automaticky. Akoby som to tak robil roky. Natiahol som sa a prstami prešiel po hladkých lícach Rachel. Vášnivo som jej bozk opätoval.

Jej telo reagovalo na moje dotyky chvením, čo ma vzrušilo ešte viac. Nečakal som taký náhly plameň. Prešiel som od pier k jej krku a ona slabo zastonala. Cúvla, stiahla ma za okraj saka. Posadila sa na naukladané vysoké debny a pritiahla ma k sebe. Nech sa mi zdali jej šaty akokoľvek škandalózne, plnili svoju funkciu. Vyhrnuli sa jej až k bokom a keď som si rozopol nohavice, omotala si nohy okolo môjho pása.

Nahla sa ku mne a zahryzla mi do pleca, kým som do nej opakovane vnikal. Bola vlhká a hladká, akoby bola pre mňa stvorená. Tlmila svoje vzdychy. Veľmi dobre vedela, že Greg je po celý čas vedľa a kedykoľvek sa tu môže zastaviť, alebo nás môže prichytiť človek prechádzajúci skladom do baru, či von z neho.

No náš milostný výbuch trval krátko. Načisto ma vyšťavila.

Keď sme skončili, bez obalu si stiahla svoje šaty naspäť a pobrala sa na toalety. Rýchlo som vybehol zo skladu a so sklonenou hlavou vyletel von z baru. Keď som bol na chladnom nočnom vzduchu, utrel som si chrbtom ruky pery. Zostali mi na nich červené stopy rúžu. Aj sval medzi mojim plecom a krkom ma pobolieval, keď do mňa zahryzla od rozkoše, aby nevykríkla. Keď som si na to spomenul, prebehla mnou ďalšia vlna horúčavy.

Zdvihol som hlavu k Chicagskej nočnej oblohe. S Avou som sa nikdy nemiloval. Boli sme zasnúbení, ale okrem niekoľkých vášnivých bozkov a dotykov sme ďalej nezašli. Všetko malo prísť až počas svadobnej noci. Priala si to tak.

Zrazu tu bola Rachel, ktorá nedbala na spoločenské zásady a súčasnú módu skrachovaného mesta. Bez strachu sa na mňa vrhla a ja som jej podľahol. Mal som svoju Avu, ktorá na tomto svete trpela a predsa som sa oddal inej žene. Bol som zmätený.

No horšie bolo to, že keď sa toto dozvie Greg, skončím mŕtvy. Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa jej chcel vyhnúť, vedel som, že to nemôžem urobiť. Rachel bola ako ja. Skutočne jediné dvere vedúce do a z tohto sveta viedli cez už zatvorený Golden Fox Lounge? Prišla sem z iného sveta a ja som potreboval zistiť, ako to urobila.