Dlaňou som si pretrel tvár a potom si nasadil na oči okuliare, ktoré mi podávala. Odpadol som pred ženskou, ktorú sa snažím zbaliť. Ak ma teraz nemá za neschopného chalana, tak už si to neposeriem asi ničím.

„Sophia bola celkom vydesená. Bolo na nej vidno, že jej na tebe záleží," nadškrtla Shiloh akoby len tak mimochodom, ale popritom sledovala moju reakciu.

„Sophia je do mňa zaľúbená," vyhŕkol som. „Ale ja som ju odmietol."

Nechcel som, aby si myslela, že medzi mnou a Sophiou niečo je. Chcel som, aby vedela, že hoci ma odmietla, stále som na ňu čakal.

„Ach tak," usmiala sa na mňa.

Vstal som, ale hlava sa mi znova kúsok zakrútila. A tak som si sadol naspäť bez ohľadu nato, ako trápne to teraz muselo vyzerať. Otočila sa ku mne.

„Len seď, Caleb, ak sa ti krúti hlava. Ja onedlho skončím s písaním tohto dokumentu a potom sa ti budem venovať."

Radšej som sa snažil nemyslieť nato, čo si pod tým venovaním mám predstavovať. Moja fantázia ma odšťavovala dostatočne od nášho minulého stretnutia v kancelárii.

Znova som sa pokúsil vstať. Hlava sa mi tentoraz nezakrútila a ja som mimovoľne prešiel ku dverám kancelárie. Kľúče v nich mala zasunuté, ako vždy. Potichu som podišiel k nim, hoci mi bolo jasné, že ma vidí a slabo stlačil kľučku. Dvere bolo odomknuté.

„Nezamkli ste?" opýtal som sa.

Pozrela sa na mňa: „To závisí od toho, ako sa rozhodneš, Caleb."

„Ale povedali ste, že so študentami nerandíte."

„Čo to znamená, slovo randiť, Caleb?"

„Chodiť spolu."

„A čo to znamená, chodiť spolu?"

„Ja neviem," mykol som plecom. „Sadnúť si niekam, ísť spolu von, držať sa za ruky a... tak ďalej," dodal som krotko.

„Myslíš si, Caleb, že by verejnosť súhlasila s takýmto chodením? Pri učiteľke a žiakovi?"

„Nie," kývol som. „Sme dospelí, ale je tu istá hierarchia. Dokonca aj niektoré firmy nepovoľujú vzťahy na pracovisku."

„A aj preto s tebou nemôžem randiť, Caleb. Preto nemôžem randiť s akýmkoľvek študentom."

„Ale?"

„Ale môžeme mať iný vzťah," oprela sa na stoličke. Vzala do rúk svoje vlasy a na moment ich nadvihla, aby jej vánok z okna ochladil štíhly krk. „Taký netradičný. Žiadne objavovanie sa na verejnosti, ale vieš ako to býva. Za zatvorenými dverami je možné čokoľvek," vydýchla.

Uškrnul som sa na ňu.

Prsty som položil na kľúče jej kancelárie. Ich studený kov ma chladil v prstoch, snažil sa mi cez studené bodanie upokojiť myseľ, spustiť mozog, aby som neurobil nejakú hlúposť. Ale ja som si nebol istý, či to zvládnem.

Tá žena mi načisto poplietla hlavu a ja som každým dňom padal iba hlbšie. Nebol som si istý, či ešte bolo možné vycúvať späť. No bol som si istý, že som sa vrátiť naspäť nechcel.

Moje prsty uchopili kľúče a zámka cvakla. Shiloh sa usmiala sa vypla počítač.

„Je to tvoje rozhodnutie, Caleb," prehovorila.

Čo to znamenalo?

Odteraz sme spolu tajne chodili? Chvíľku som si pripadal ako panic, ktorý je po prvý raz v izbe svojej frajerky a nevie, či ju vôbec smie pobozkať na ústa, alebo sa jej dotknúť. Akoby odrazu jej dovolenie vytváralo obranu a ja sa bál prekročiť túto pomyselnú čiaru. Tak ľahké je preklenúť hranicu intímna medzi dvoma osobami?

Shiloh vstala a pomaly kráčala ku mne.

Mala dnes obuté čierne lesklé lodičky, oblečenú tmavomodrú sukňu a ďalšiu z jej bielych blúzok, ktoré iba podčiarkovali jej nežnosť a jemnosť. Keď som sa ale pozrel bližšie, uvidel som, že spoza tenkej látky jej blúzky presakovala čierna podprsenka.

Hoci nosila čiernu farbu, čierna spodná bielizeň pôsobila na jej tele agresívne, dominantne. Vytiahla z vrecka na sukni úzku sponu a vypla si svoje vlasy nahor.

Snažil som sa jej dívať do očí, nevšímať si to, že cítim jej teplotu tela, drhnem sa jej telesnou blízkosťou. Snažil som sa pomaly dýchať, zastaviť svoje srdce a krvný obeh, ktorý explodoval v mojom tele.

Natiahol som k nej ruku.

Dotkol som sa ukazovákom jej líca. Bolo mäkké a hebké, neodolal som, k ukazováku sa pripojil aj palec a onedlho som vzal jej tvár do dlaní.

Pobozkal som ju. Vkĺzol som do jej úst jazykom, pohladil ten jej a podoprel jej chrbát druhou dlaňou, aby som ju mohol kúsok zakloniť. Sladká chuť jej balzamu mi zanechávala ovocnú pachuť na jazyku.

Pritiahol som si ju bližšie k svojmu telu.

Dych sa jej zrýchlil, počul som jej srdce tlkotať o môj hrudník. Musel som prestať. Prestať, pretože ináč ma už nič nezastaví. Moja romantická predstava o vzťahu sa zmenila na čosi živočíšne, odvíjajúce sa čisto od mojich fyzických potrieb. Možno keby ma na začiatku toľko nedráždila, vedel by som si to všetko vychutnávať po častiach.

Teraz som ju chcel hneď celú, pretože som sa obával toho, že ďalšia príležitosť tak skoro nenastane.

Dívala sa na mňa, v očiach mala absolútne pokojný výraz. Kým mne každý jeden kontakt s jej telom prinášal takmer extázu, ona svoje pocity dokonale skrývala pod tými hrubými múrmi. Iste, jej telo reagovalo na vnemy, ale na tvári som jej nedokázal nič prečítať.

Chcel som zboriť tú jej obranu, ktorú si vybudovala. Zrejme nato bolo ešte priskoro. Ale ja som vedel, že pri troche trpezlivosti sa mi to napokon určite podarí.

Natiahla sa a odomkla dvere.

„Ak by sa niekto dozvedel, že sme tu zamknutí, mohli by byť z toho problémy," povedala.

„Rozumiem," usmial som sa na ňu.

Pochopil som, že je čas na odchod. Skôr, ako Liamovi dôjde, že sa medzi nami skutočne niečo deje. Posledná vec, čo mi chýbala ku šťastiu, bola, aby sa to dozvedela Sophia...

~

Keď som večer odomkýnal svoj byt, zistil som, že je prázdny. Moja mama zrejme bola na nejakom firemnom večierku, nikam inam poslednú dobu nechodievala. Väčšinu času trávila pri televízore. Sestra zrejme lietala kdesi po vonku, alebo vysedávala s kamoškami na káve. Nezaujímalo ma to.

Rozsvietil som svetlo vo svojej izbe a zhodil z pliec sako. Nechal som ho hodené na posteli, kým som podišiel k oknu a otvoril na pár minút vetračku, aby mi studený vzduch trocha osviežil izbu.

Vyhrnul som žalúzie, vonku bola už dávno tma a ostal stáť pri okne. V bytovke oproti sa svietilo v niekoľkých oknách, pri vchode som videl niekoho postávať v mraze a fajčiť. Očami som prešiel po pár rozsvietených oknách a zastal pri jednom z nich.

Závesy a žalúzie boli odtiahnuté, mdlé svetlo lampy osvetľovalo strednú miestnosť jednoizbového bytu. Videl som tam obrysy pár kusov nábytku, no to nebolo to, čo opútalo moju pozornosť. Bol to byt presne oproti nášho okna, na jednom z najvyšších poschodí. A ja som vedel, že bol na prenájom, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že...

Do izby vošla Shiloh.

Spoznal som ju okamžite. Rozoznal by som ju kdekoľvek. Jej štíhlu postavu a chôdzu som mal vypálenú do pamäte, jej tichý hlas sa mi neustále ozýval v ušiach. Na tele som stále cítil jej dotyky, tepna na krku mi pulzovala neďaleko miesta, kde ma vtedy uhryzla a vzápätí mi perami urobila tmavú modrinu.

Takmer som ostal prilepený na skle a bolo mi jedno, že by ma mohla nazvať úchylom, ktorý ju špehuje. Chcel som ju vidieť, nedokázal som od nej odtrhnúť oči. Dal by som čokoľvek zato, aby som ju mohol pozorovať počas jej všedného dňa alebo byť súčasťou.

Podišla k oknu a ja som preglgol. Roztiahla ruky a oboma chytila závesy po stranách. Chcela ich zatiahnuť a ukryť sa tak pred svetom. Lesklý broskyňový župan, ktorý mala na sebe, sa jej pomaly zošuchol a véčkový výstrih sa pomaly rozšíril. Rovnako ako jej oči, keď ma zazrela stáť pri okne.

Cítil som sa trápne. Slabo som mykol hlavou na pozdrav a chcel sa otočiť. Ale nohy ma neposlúchali, stále som tam stál ako taký idiot a čakal nato, kedy otvorí okno a vynadá mi do prasiat, hoci to cez zatvorené okno aj tak nebudem počuť.

Musela len pred chvíľkou vyjsť z vane. Župan mala obalený okolo svojho tela a hodvábna látka sa kĺzala dole jej svetlej koži, ktorá v tom tlmenom svetle takmer žiarila bielobou. Dlhé vlasy mala ledabolo omotané gumičkou do zvláštneho strapatého venca, jej odlíčená tvár vyzerala takmer mŕtvolne bledá, nebyť rozpálených líc z horúcej vody.

Pustila sa závesov a namiesto toho vytiahla padajúci župan hore na plecia, utiahla opasok visiaci na svojich bokoch. Na perách jej pohrával znova ten hriešny úsmev, ktorý mi po prvý raz ukázala v kancelárii.

Hánkami som zaťal do parapety na okne a sledoval ju. Ohla ukazovák o otočila sa, akoby ma volala do svojej izby. Nahol som sa bližšie k oknu.

Prešla k posteli a otvorila krídla skrine. Na okamih si čupla a keď sa zdvihla, vytiahla odtiaľ kus tmavej látky. Bol úzky a lesklý, až neskoro mi došlo, že práve vybrala zo svojho šatníka čisté nohavičky.

Otočila sa bokom k posteli, nadvihla jednu nohu a prevliekla ju cez otvor. Kým to robila, hodvábna látka županu sa jej slabo zošuchla a odhalila tak tenké pevné stehná. Nemusela to robiť, chápal som to dokonale aj bez toho. Pod tým prekliatym županom nemala na sebe ani kus oblečenia a jeden miniatúrny práve ťahala hore ponad svoje kolená.

Preglgol som, hánky na okne mi zbeleli, do slabín sa mi nahrnula krv. Kúsok sa prehla v drieku, kým ťahala nohavičky nahor cez svoj guľatý drobný zadok, nadvihla okraj županu, kým ich usadila na svoje miesto.

Oblizol som si pery, v krku mi vyschlo, pulzovanie v mojom rozkroku sa stupňovalo. Dokázala ma priviesť do šialenstva už len tým, že som sa na ňu díval. Nenávidel som to a miloval zároveň.

Chcel som ju. Chcel som tam nabehnúť, zatiahnuť tie hlúpe závesy a strhnúť jej všetko oblečenie znova dole. Povalil by som ju na tú posteľ, ktorú tam mala a skončil až v momente, keď by mi nechtami dodriapala celý chrbát.

Otočila sa k oknu, aj ona si prešla jazykom po perách. Potom sa otočila chrbtom k oknu a podišla o pár krokov k svojej lampe. Svetlučký župan spadol z jej pliec. Očami som hltal jej hladký chrbát a zadok zvýraznený pár pásmi tmavej látky nohavičiek.

„Prešpekulovaná mrcha," zavrčal som pomedzi zuby.

Akoby počula moju poznámky, obrátila hlavu nabok a zasmiala sa. Potom sa natiahla rukou a ja som na moment zboku mohol vidieť špicatý pahorok jej prsníka. Prstami šťukla spínačom na lampe a jej izba zmizla v temnote.

Predstavenie sa skončilo.

♥.·:*:·.♥