Eveline už niekoľký deň cítila vo svojom vnútri neznesiteľné prázdno. Bola presvedčená o tom, že keď jej otec prišiel do firmy za Ethanom, ten ho vysmial a odmietol mu vypracovať projekt. Presne kvôli tomu napokon aj skrachovali.

Ale zrazu to nesedelo. Projekt pre firmu jej otca bol tam v archíve, vypracovaný a vyhodnotený ako úspešný. A napriek tomu otcova firma neexistovala. Bolo to jasné ako facka. Jej otec odmietol projekt. Sám spôsobil, že ich firma skrachovala a o všetko prišli.

Všetko bolo také zvláštne. Zrazu všetka tá energia, ktorá ju nepredstaviteľne hnala stále dopredu, bola fuč. V jej vnútri ostalo iba chladné prázdno. Stratila motiváciu zdvihnúť sa čo i len z postele.

Aj napriek tomu sa ale donútila fungovať. Ďalej chodila do práce a ďalej striehla na každú príležitosť vyňuchať niečo na Ethana. Ale bolo to už len zo zvyku, nie z pomstychtivosti. Alebo skôr už iba z nudy? Nevedela.

„Deje sa niečo?" spýtal sa jej Ethan, keď sa usadila na béžovo-kávový gauč v jeho úžasnej obývačke.

„Som v pohode," odpovedala mu. „Len kúsok unavená."

Oprela sa chrbtom o pohovku a vyvrátila hlavu na jej operadlo. Očami prechádzala po šedočiernom strope zdobenom striebornými kružnicami. Veľkolepý červený luster v tvare kvetov svietil desiatkou drobných svetiel a vrhal po miestnosti zložité poprekrúcané tiene.

Vyložila nohy na čierny vyleštený stolík a na okamih sa zadívala na obrovskú obrazovku oproti. Nevnímala ani záblesk z toho, čo tam vysielali.

„Chceš si ísť ľahnúť?" spýtal sa jej Ethan.

Prikývla a vstala. Prešiel za ňou a nasmeroval ju do prepychovej čierno-bielej spálne. Pousmiala sa nad tým všetkým. Už tu párkrát bola, ale teraz sa po prvý raz cítila, akoby sem nepatrila.

Pristúpil k nej a zozadu ju objal. Zachvela sa, keď jeho dlane prešli po jej odhalených pleciach. Tento dotyk jej bol tak dôverne známy. Jej prázdno v hrudi sa opäť ozvalo a ona vedela, že ho potrebuje zaplniť ním.

Cítila, ako jej jednou dlaňou odhrnul vlasy a druhou potiahol zips na šatách, ktorý mala vzadu na chrbte.

Jemná látka sa po jej tele skĺzla na zem a ona sa otočila tvárou k nemu. Stála tam pred ním iba v spodnej bielizni a vôbec sa nehanbila.

„Čo by si povedala na malú hru?" spýtal sa.

„Hru?" zopakovala a oči jej zaiskrili.

Zbožňoval, keď jej takto ihrali v očiach odlesky svetla.

Posadil ju na posteľ a potom otvoril svoj šatník. Zo spodného rohu vytiahol papierovú škatuľu s drobným tmavým vzorom. Položil ju pred ňu a potom ju otvoril.

Dívala sa na jej obsah a tvár jej pohltila červeň. V krabici sa nachádzali rôzne hračky a ona sa nevedela dočkať, až ich vyskúša.

„Máš tu putá," uškrnula sa, keď vytiahla von zo škatule kožené vybíjané remene. Rozkrútila ich za retiazku na prste a potom ho vyvalila na posteľ. Posadila sa na neho a zasmiala sa. „Chceš, aby som ťa spútala?" vyplazila na neho jazyk.

Sama nevedela, odkiaľ sa v nej zrazu nabralo toľko energie.

„Omyl, moja drahá," opätoval jej úsmev. „Ty budeš tou spútanou."

„Čo?" pokrútila hlavou. „Nie, to nie."

Prevrátil ju do strany a vyšvihol sa nad ňu. Putá jej vychmatol z rúk a sledoval ju. Začala sa pod nim krútiť, ale váha jeho tela ju držala prišpendlenú na mieste. Vzal jej jednu ruku a pomaly jej pripol kožený remeň na zápästie. Robil to s úplnou ľahkosťou, akoby sa mu vôbec nesnažila po celý ten čas vyšmyknúť zo zovretia.

„Vieš, Eve," prehodil retiazku cez peľasť postele, „páči sa mi tvoja vzdorovitosť. A neviem sa dočkať, kedy ju konečne zlomím."

Preglgla, keď začula jeho slová. Vzal jej druhú ruku a o pár chvíľ už ležala natiahnutá na posteli. Mykala dlaňami, ale kovový rám postele jej nedovolil žiadne pohyby.

„Budem k tebe milosrdný," zasmial sa. „Nezaviažem ti aj oči."

Siahol do škatule a vytiahol ďalšie putá. Keď jej prvú nohu pripol o spodný rám postele, zneistela.

„Neboj sa," pohladil ju po tvári a povzbudivo sa na ňu usmial. „Neublížim ti, to ti sľubujem."

„Dobre," pípla.

V ústach mala sucho.

„Dôveruješ mi?"

Prikývla.

Bolo to zvláštne. Ledva tohto muža poznala mimo postele a napriek tomu mu naozaj verila. Kedy si získal jej dôveru? Nevedela.

Vedela len, že tu bola spútaná a vydaná mu na milosť. No už sa viac nebála. Jej telo začínalo horieť nedočkavosťou, po koži sa jej roztancovali zimomriavky.

Nahol sa k nej a pobozkal ju. Jazykom zvlhčil jej suché pery, vkĺzol jej do úst a zasýtil jej smäd po ňom. No nie nadlho. Len čo sa na okamih vzdialil, zacítila, že jej telo si ho pýta znova.

Siahol do škatule a vytiahol z nej dlhé pierko.

Začal ním pomaly prechádzať po jej tele a ona sa rozvlnila ako had. Jemné dotyky boli príjemné, vzrušovalo ju ako sa na ňu díva a popritom sa mu kútik úst posmešne zdvihol dohora.

Onedlho jemné pierko nahradili jeho ruky. Prechádzal po jej tele a jej začínalo dochádzať, že pomaly šalie.

Už dávno sa ho chcela chytiť, pritisnúť si jeho hlavu k tvári, stiahnuť ho na seba, no spútané ruky jej v tom zabraňovali.

Prstami pomaly krúžil po jej bruchu nadol, čoskoro sa k jeho šikovným bruškám prstov pridali jeho pery a jazyk. Chcela zatnúť nohy, keď prstom prešiel po jej rozkroku a pošteklil ju cez nohavičky. Reťaz sa napla a zaškrípala o kovový rám postele.

„Áno?" spýtal sa.

V očiach sa jej zračil vzdor. Ona má byť tou, ktorá ho bude takto provokovať. Malo to byť všetko naopak. Zaryto mlčala a on jej medzitým dal okraj nohavičiek nabok.

Zahryzla si do pier, keď po nej prešiel prstom zvonka pomalým mučivým pohybom. Vystrel ukazovák a vkĺzol do nej. Vykríkla a mykla sa, reťaze zahrkotali.

Premyslenými pohybmi ju pomaly privádzal do varu a na pokraj explózie. Privrela oči a nechala sa unášať všetkými tými pocitmi, ktoré ju nemilosrdne valcovali.

Začula zips a keď otvorila oči, videla, že mal na sebe oblečenú už len košeľu. Očami prešla od jeho pása nadol k jeho obrovskej erekcii a keď si predstavila, ako do nej vkĺzne, prešla ňou ďalšia vlna triašky.

Ľahol si vedľa nej a zobral svoj penis do rúk. Naklonil ho k nej a začal ho o ňu trieť. Ak pár minút dozadu mala pocit, že sa zblázni, teraz ju skutočne pripravoval o rozum.

„Bože, Ethan," zafučala na neho.

„Áno?" spýtal sa rovnakým tónom ako pred chvíľkou. „Čo je, Eve?"

„Chcem ťa dnu. Hneď," zavrčala na neho.

Rozosmial sa. „Si nejaká panovačná," znova sa o ňu obtrel a pritlačil špičku svojho penisu o jej vlhký vchod.

Rýchlo mykla bokmi, aby ho mohla pojať dnu, no on sa šikovne odtiahol. Zamrnčala a zahrkotala reťazami. Držali rovnako pevne ako aj na začiatku.

„Chcem ťaaaa."

Celý ten čas sa na ňu usmieval. A absolútne nič neurobil. Snažila sa bokmi prisunúť k nemu, ale šlo to len veľmi ťažko. A keď konečne bola na dosah, odsunul sa od nej ďalej.

„Ethan! Prosím!"

Zdalo sa, že toto bolo presne to, načo čakal. Zacítila len posledné zavadenie prstov odťahujúce okraj jej bielizne nabok a potom už len ako sa čosi hrubé a dlhé sunie priamo do jej útrob.

Len čo bol v nej, spustil svoju obľúbenú sériu pohybov, ktorá sa pre ňu za posledné dni stala dôverne známou. Tisla sa oproti nemu, čo jej to panva dovoľovala a užívala si každý jeho posun.

„Ešte, prosím," pritvorila oči.

Celé jej telo sa šmýkalo po posteli pod náporom jeho prirazení. Reťaze na jej rukách a nohách neprestajne rinčali, prerušujúc tak jej vysoký krik.

Chcela sa ho dotýkať, zabárať do neho nechty. To, že k nemu nemohla natiahnuť ruky, či stískať jeho boky svojimi stehnami, v nej hromadilo vnútorné napätie, ktoré sa navyše znásobovalo každým jeho pohybom v nej.

„Už to nevydržím," vydýchla.

Cítila, že už je úplne na hrane. Stačilo už len malé postrčenie a...

Ethan hlboko prirazil a ona vykríkla jeho meno. Telom jej prešla obrovská vlna, ktorá jej stiahla každý sval na tele. On vyvrcholil hneď po nej.

Vyčerpaný si ľahol vedľa nej a natiahol ruku, aby odopol retiazku spájajúcu jej zápästia.

Len čo boli jej ruky voľné, zaborila mu ich do vlasov a takmer slastne zavzdychala. Tak dlho sa ho chcela dotýkať a kvôli putám nemohla, až jej to teraz pripadalo ako sen.

Zasmiala sa.

Prázdno, ktoré ju zožieralo zvnútra, bolo preč. Namiesto toho sa jej telom šíril príjemný teplý pocit.

„Cítiš sa už lepšie?" spýtal sa jej.

Pousmiala sa nad jeho slovami. Bol naozaj pozorný, keď si všimol, že posledné dni jej nebolo najlepšie.

„Vieš," prehovorila a zistila, že potrebuje obrovské množstvo odvahy. Nadýchla sa a snažila sa pokračovať vyrovnaným hlasom: „Chcela som ťa potopiť. Myslela som, že tvojou vinou skrachovala firma môjho otca. Ale nedávno som bola v archíve a tam som zistila, že otec sám odmietol váš projekt."

Zrazu sa jej v očiach zaleskli slzy. Párkrát zavzlykala a takmer prepukla v plač, no on sa posadil a vzal ju k sebe do náručia. Ukazovákom jej utrel trblietajúce sa diamanty vychádzajúce z jej očí a potom jej odopol nohy. Skrčila ich pod sebou a odrazu pripomínala kôpku nešťastia.

„Viem o tom," pohladil ju po vlasoch a pevnejšie privinul k sebe. „Nadya mi o tom hovorila. Ona robila projekt pre tvojho otca. Hneď, len čo ťa stretla na pohovore, spoznala ťa."

Eveline sa rozvzlykala. Celý ten čas ju hnala za všetkým pomsta a teraz bolo všetko preč. Zdvihla hlavu a pozrela sa do očí Ethanovi.

„Ale všetko, čo som robila, teraz stratilo zmysel," vyslovila.

Vzápätí sa zbadala a prikryla svoje ústa dlaňou. Prečo mu to hovorí?

„Nepáčilo sa ti nič z toho, čo si tu zažila?" spýtal sa.

Zavrtela hlavou. „Páčilo. Zbožňujem svoju prácu, ste na mňa naozaj milí a baví ma to tam. A ty," prešla dlaňami po jeho ramenách. „Si tak skvelý. Je mi s tebou tak dobre."

„Tak prečo neostaneš?" zasmial sa. „Si tu predsa spokojná. Prečo by si nemohla robiť veci, ktoré ťa napĺňajú a robia šťastnou."

„Ja nemám právo na šťastie," po lícach sa jej spustil nový prúd sĺz. „Môj otec umrel, ako by som niekedy mohla byť úplne šťastná? Existovala som len preto, aby som ho pomstila. Preto som celé tie roky drela."

Presne tak to bolo. Celý ten čas šetrila každý jeden cent, aby si mohla kúpiť šaty vhodné pre bohatú mladú dámu a vkradnúť sa tak na večierok, na ktorom sa mal nachádzať Ethan. Preto sa zamestnala vo firme, kde pracoval, aby na neho vytiahla nejakú špinu. Preto s ním trávila toľko veľa času, pretože...

... ho miluje.

„O môj Bože," šepla a prikryla si horúce líca svojimi ľadovými dlaňami.

Ani si nevšimla, kedy sa to všetko zmenilo. Vôbec si neuvedomila, že toto všetko nerobila pre pomstu, ale pre seba.

„Pozri," povedal jej Ethan trpezlivým tónom, akoby mal práve v náručí malé tvrdohlavé dievčatko. „Tvoj otec by si prial, aby si bola šťastná. Povedala si, že chceš znova spustiť jeho firmu? Urob to. Ale nie kvôli tomu, že ťa k tomu viaže jeho smrť. Ale preto, že to naozaj chceš. Máš právo byť šťastná, rozumieš?"

Chrbtom ruky si utrela oči a potom prikývla. Potrebovala sa niečím zamestnať, tak si pomaly rozopínala kožené remienky z rúk a členkov.

„Takže si vedel, prečo som s tebou?" pípla tichým hláskom.

„Nadya mi to povedala, keď sa dozvedela o smrti tvojho otca. Ale ja som veril tomu, že nie si so mnou len kvôli pomste."

Pozrela sa na neho a nevedela, čo má povedať. A tak k nemu nahla len svoju tvár a pobozkala ho. „Nebolo to len kvôli pomste," povedala mu napokon. „Nedokážem bez teba existovať," šepla.

„Ani ja bez teba," rozstrapatil jej vlasy.

*KONIEC*