„Takže ty si Eveline," tá istá mladá žena, ktorá ju predtým šikovala na pohovor, teraz stála na chodbe a podávala jej ruku. „Ja som Chloe, teší ma."

„Ďakujem ti, Chloe," usmiala sa na ňu a potom sa zvrtla. „Idem teda naspäť do kancelárie. Musím ešte nahodiť nejaké faktúry a tak."

„Jasné, bež," usmiala sa na ňu a hodila si do úst kocku z čokolády, ktorú mala rozbalenú na stole. Vyložila svoje chodidlá na sedadlo a niečo poťukala na klávesnici.

Eveline za ňou zatvorila dvere a prešla do učtárne.

„Eveline, mohla by si toto zaniesť manažérovi?" spýtala sa jej mladá žena, ktorá práve čosi nahadzovala do svojho počítača. „Potrebujem, aby mi tie faktúry podpísal."

„Jasné, idem nato," usmiala sa na ekonómku, s ktorou sa spriatelila a schmatla všetky papiere.

O pár sekúnd nato už utekala po chodbe do Ethanovej kancelárie.

Nemohla uveriť tomu, keď jej napokon zavolali a oznámili jej, že ju prijali. Teraz pracovala v tej istej firme ako Ethan.

Bola tu len týždeň, ale veľmi rýchlo sa naučila ako to tu funguje a kolobeh, ktorý tu neustále prebiehal, sa jej pozdával. Ekonómka, ktorá bola jej priamou nadriadenou, sa s ňou ihneď spriatelila. Navyše bola poriadna klebetnica, čo Eveline vyhovovalo.

A tak sa hneď v prvý deň dozvedela príbeh bývalej ekonómky, ktorá žiarlila na pani Daltonovú, v tej dobe ešte slečnu Starcadovú, ktorá sa mala vydať za majiteľa tejto spoločnosti. Tá zúfalá žena ukradla obrúčky, obťažovala ju cez telefón a napokon prostredníctvom najatých ľudí napadla ženu, na ktorú žiarlila.

Eveline sa musela smiať jej hlúposti. Keby niečo také naplánovala ona, v živote by neprišli nato, že je tá, kto za tým všetkým stojí. Ale tá žena, ktorá tu kedysi robila ekonómku, bola jednoducho hlúpa.

Bola odhodlaná, že jej plán takto nepohorí. Všetko mala perfektne premyslené a išlo to presne podľa plánu. Nemohla povedať, že s Ethanom chodila, ale vedela, že ju vyhľadáva a túži po nej. Nezáležalo na tom, že sa stala jeho ohrievačkou postele.

Bola len krok od toho, aby na neho niečo vyňuchala. Hneď v ich prvú noc jej predsa povedal, že preferuje platené ženy namiesto vážneho vzťahu. Čo sa o ňom dozvie ďalšie noci?

Zaklopala na dvere a počkala na známy povel, ktorý na seba nedal dlho čakať: „Ďalej!"

Vošla dnu a ocitla sa v Ethanovej kancelárii.

Nebol tam sám, vedľa neho stála Nadya Daltonová, ktorá práve zbierala papiere zo stola. Šikovne ich povkladala do hrubého šanóna a vzala ho do rúk.

„Doniesla som faktúry," oznámila Eveline a podala ich Ethanovi na stôl.

„Ja idem, maj sa," rozlúčila sa s ním Nadya a vyšla z kancelárie.

Eveline sa otočila, že odíde tiež, no Ethan ju zadržal.

„Počkaj tu, Eve," zapriadol.

Zbožňovala, keď ju volal Eve. Nevyslovoval to hrubo „Eve" ako znel jej začiatok mena. Zdrobnenina z jeho pier znela viac ako „Ív". Páčilo sa jej to.

„Áno?" zastala pri dverách a čakala na jeho rozkazy.

Boli v práci a ich vzťah zatiaľ tajili. Teda, ak sa to dalo nazvať vôbec vzťahom. Eveline to vyhovovalo. Takto sa aspoň nikto nedozvedel, že s ním spáva a mohla za oponou ťahať nitkami koľko len chcela.

Vstal od stola a podišiel k nej. Bez slova ju zdrapil okolo pása a niesol späť k stolu.

„Ethan, čo to robíš?" zjojkla vystrašene, ale on tomu nevenoval pozornosť.

Vysadil ju na stôl a sadol si do kresla. Prisunul sa a rukami jej štveral po stehnách, až kým sa jej krátka sukňa nevyhrnula až k bokom.

Siahol rukou pod jej sukňu a stiahol jej dolu nohavičky. Stisla nohy od prekvapenia, ale on jej ich ľahučko od seba rozdelil akoby ich ani vôbec nenapínala.

Sklonil hlavu k jej ženstvu a prešiel po nej zvonka jazykom. Z hrdla jej vyšiel dravý tichý ston a ruky sa jej po bokoch stola zošmykli. Papiere vyleteli do strán a Eveline sa vystrela na stole, ignorujúc ich pohoršený šepot.

Ethan sa s ňou v tomto momente zabával. Eveline tŕpla, že im niekto vojde do kancelárie, tlmila svoje vzlyky dlaňou, no on na nič nedbal. Krúžil jazykom okolo jej kvetu rozkoše, oblizoval ich jednotlivé lupene, vychutnával si jej chuť.

Načrel jazykom dovnútra a ona zaťala stehná. Takmer mu stlačila hlavu svojimi nohami, ale on to ignoroval. Pokračoval v tomto sladkom horúcom dráždení a ona mala pocit, že jej vedomie neleží spolu s ňou na stole, ale že sa postupne dvíha čoraz vyššie a vzlieta.

„Ethan, dosť už," dostala zo seba pomedzi vzdychy, „ja sa už neudržím." Ruka jej kŕčovito zovrela hranu stola. Videl ako sa jej dlhé nechty ohli. Usmial sa a znova do nej vnikol svojim pevným jazykom.

Mykla sa a takmer sa po papieroch, ktoré ešte nestihla zhodiť, zošmykla rovno na neho. Ale on ju šikovne zachytil a o sekundu nato už znova stabilne sedela na stole.

„Dúfam, že si si to užila," uškrnul sa na ňu a ostal sedieť opretý v kresle.

Zliezla zo stola a dopadla na svoje nohy, ktoré sa jej triasli a tvárili sa, že sú zo želatíny. Stiahla si sukňu späť ku kolenám a potom sa zohla na zem po svoje nohavičky. Vstúpila do nich a natiahla si ich späť na seba.

Prebodla ho nahnevaným pohľadom a keby v tom momente neboli v práci, asi by jej znova stiahol sukňu aj s bielizňou a naložil jej po holom zadku. Potom by sa naučila, že mu nemá vzdorovať.

„Ešte sa vidíme," povedal jej a ona sa zachvela. „A teraz mi pekne pozbieraj a vytrieď všetky tie papiere, ktoré si rozhádzala."

Poslušne si kľakla na zem a začala ich zbierať. Pobavene ju sledoval a premýšľal, čo s ňou urobí najbližšie, keď budú úplne sami.

„Toto sú posledné," podala mu malú kôpku papierov na stôl, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Eveline, tu si?" dnu nazrela Nadya.

„Áno, pani Daltonová," vystrela Eveline ihneď svoj chrbát a otočila sa k nej. „S čím môžem pomôcť?"

„Potrebovala by som, aby si mi pomohla povyberať nejaké veci z archívu."

„Hneď som tam," odpovedala.

O pár minút spoločne vošli do obrovskej miestnosti, v ktorej sa nachádzalo množstvo regálov. V ich poličkách boli šanóny a zakladače označené rôznymi rokmi a ďalšími značkami.

„Čo presne hľadáme?"

„Staré projekty z minulých rokov. Jeden z našich klientov podniká v niečom podobnom a chcem sa pozrieť, či v starých poznámkach nenájdeme nejaké nápady, ktoré by nám pomohli."

„Takže je tu každý jeden projekt, ktorý ste kedy urobili?"

„Každučký jeden."

„Môžem si to tu obzrieť?" spýtala sa Nadyi.

„Samozrejme. Ak niečo, tak ťa zavolám."

Eveline sa rozbehla pomedzi regály hľadať rok, v ktorom firma jej otca skrachovala. Našla ho rýchlo, jednotlivé poličky boli totiž zoradené chronologicky.

Vyťahovala jeden zakladač za druhým, no projekt pre firmu otca nenašla. Vrátila ich na miesto a prezrela si nápis posledného šanóna.

Odmietnuté projekty.

Zo zvedavosti ho vzala a začala v ňom listovať. Jej oči našli na vrchnej strane meno firmy otca. Nalistovala na príslušnú stranu a otvorila ústa.

Pred ňou sa mihali nové nápady, tabuľky a grafy, ktoré kedysi Ethan vypracoval pre firmu jej otca. Podľa tohto projektu sa firma mala z ťažkostí dostať. Ale prečo to napokon nevyšlo? Vyrátali zle projekt? Znova sa pozrela na značky napísané na chrbte zakladača. Tu sa nachádzali len projekty, ktoré odmietli klienti.

Jej otec odmietol projekt? Nemožné!

„Eveline?"

Vyskočila a ťažký šanón jej s obrovským rachotom padol na zem. Spoza políc na ňu nazrela Nadya.

„Si v poriadku?" spýtala sa jej.

„Áno, som, prepáčte," zdvihla sa a zobrala roztvorený zakladač zo zeme. Potom ho zaklapla, oprášila a vložila späť na svoje miesto do regála.

„Mohla by si mi tieto veci zaniesť do kancelárie?" podala jej tri hrubé obaly plné papierov.

Eveline si ich vzala a vyšla z archívu.

Keď sa za ňou zabuchli dvere, Nadya prešla k poličke a vytiahla zakladač, ktorý Eveline predtým spustila na zem. Prelistovala ho a jej oči zastali na prvom projekte, ktorý kedysi robila v tejto firme pre pána Clarka.

Vedela to. Vedela, že Eveline je jeho dcéra. Kúsok sa na seba podobali a jej správanie bolo podozrivé.

Vložila šanón na svoje miesto a vrátila sa do kancelárie. Kopu spisov, ktoré jej tam Eveline už zaniesla, ignorovala a namiesto toho si sadla rovno pred počítač. Do vyhľadávača vyťukala meno jej otca a čakala.

„O môj Bože," šepla, keď jej Google ponúkol príspevok z miestnych drobných novín.

Evelinin otec sa po krachu firmy upil na smrť. Zrazu jej všetko dávalo zmysel. Zdvihla sa a zamierila do Ethanovej kancelárie. Musí mu to všetko povedať.