Nebol som si istý, či si to len domýšľam, ale mal som stále pocit, že si celý tento čas zo mňa robí žarty. Akoby sa mi hravou nenásilnou formou vysmievala, bavila na môj účet.

Lesklé ružové pery priložila k chladnému sklu a napila sa minerálky. Zatúlaná kvapka horčíkovej vody ušla z kútika jej pier a skĺzla po brade priamo dole, než preletela vzduchom a pristála v jej skromnom výstrihu.

Nezáležalo na tom, že nemala veľké prsia. Díval som sa, ako sa tá studená kvapka vody pomaly šmýka dole jemnou priehlbinkou, ktorá vytŕčala z výstrihu jej blúzky a znova som umieral túžbou. Hoci v mojich predstavách som z jej tela lízal tú drobnú kvapôčku minerálky, nerobil som to preto, že by som bol smädný. Bol som hladný po nej a znova som z toho začínal šalieť.

Zovrel som operadlo jej stoličky a neustále sa na ňu díval. Moja chuť po nej mi rozbehla krvný obeh, môj rozkrok zapulzoval. Zarýval som nechty do dreva stoličky a zovrel pery. V ústach mi vyschlo, ostalo mi horúco. Musel som sa ovládať tak ako ešte nikdy, aby som nevstal, nezlízal jej tú minerálku z výstrihu a neoprel ju o dvere.

Vstal som.

Načisto som pri nej prichádzal o rozum.

Držal som sa stoličky a neodvažoval sa jej pustiť. Ak sa jej pustím, už sa viac nedokážem udržať.

„Čo si ochotný urobiť preto, aby sa médiá nedozvedeli tvoju identitu?"

„Čokoľvek," odvetil som.

Nečakal som, že sa ma opýta niečo také. Nevedel som, či som naozaj ochotný obetovať čokoľvek preto, aby sa táto informácia nedostala na povrch. Jednoducho som to len vybrblal zo seba bez toho, aby som uvažoval o následkoch.

Usmiala sa. Tak nejako sa zrejme uškŕňa diabol, keď získa ďalšiu svoju dušu.

„To je veľmi dobrá odpoveď, Caleb."

Keď jej pery vyslovili moje meno, zaťal som sánku. Chcel som, aby moje meno vyslovovala znova a znova. Dookola, spolu so slastnými vzdychmi...

Kriste.

Prstom zotrela zo svojich pier zvyšok minerálky.

Keby som bol v nejakej hlúpej romantickej knižke, vstal by som, podišiel k nej a zlízal jej tú prekliatu minerálku z pier. Bozkával by som ju tak ako ešte nikoho, vyvalil by som ju chrbtom na ten stôl, ktorý mala plný papierov a kníh. Rozopol by som jej tú svetlú blúzku, vyhrnul jej krátku čiernu sukňu.

No toto bola krutá realita a keby som urobil akýkoľvek pokus o fyzický kontakt, udala by ma za obťažovanie.

Bol som pri nej úplne bezmocný.

Nielen, že som nemal s ňou žiadny vzťah, ona mi svojim odmietnutím nedala ani len šancu, aby som nejaký stihol vybudovať.

„Prečo nechodíte so študentami?" opýtal som sa.

Potreboval som to vedieť. Musel som vedieť, či je niekde vo vzduchu ukrytá nádej, alebo sa musím naozaj pohnúť ďalej skôr, než sa z nej načisto zbláznim.

„Z princípu," odpovedala. „Študent je študent, učiteľka je učiteľka. Oddeľujem prácu a vzťahy. Je to najlepší spôsob nato, aby mi to všetko neprerástlo cez hlavu."

Aspoň bola ku mne úprimná.

„Čo by sa muselo stať, aby ste porušili túto svoju zásadu?"

Uvedomoval som si, že sa správam ako nejaký chorý chlap, ktorý jednoducho nedokáže zniesť jej odmietnutie, ale už mi nezáležalo na tom, čo si o mne myslí. A navyše, boli sme za jej zatvorenými dverami, nikto iný nemohol byť svedkom nášho rozhovoru.

„Stať?" naklonila hlavu nabok. Na perách mala ten svoj jemný úsmev.

Ona sa so mnou hrala. Skutočne sa zabávala na tom, čo som sa jej teraz pýtal. Hrala sa na hlúpu a čakala, či jej to poviem priamo, alebo sa budem krútiť ako pes okolo horúceho mäsa.

A možno som si to len namýšľal. Možno naozaj netušila, čo tým myslím. Nie je to jedno? Bola to len hlúpa hypotetická otázka.

„Dobre," vzdal som to. „Spýtam sa inak. Čo by som musel urobiť, aby ste si so mnou vyšli von?"

„Si naozaj trúfalý," zasmiala sa.

Čakal som, že sa jej tým zhnusím, ale ona urobila pár krokov vpred a zmenšila tak vzdialenosť medzi nami. Hoci mala jedno z okien pootvorené, aj tak ma zaliala horúčava.

„Nie som trúfalý, len naozaj zúfalý," sklonil som hlavu.

Bol som ochotný prosiť ju na kolenách, len aby mi dala šancu. To som neurobil pre nikoho iného v živote.

„Si hodne roztomilý, Caleb. Nikdy by som si nepomyslela, že sa mi niečo také bude páčiť, ale asi som sa mýlila. Čo by si musel urobiť? Musel by si sa kúsok zmeniť," odvetila a podišla ešte bližšie.

Posadil som sa naspäť na stoličku, no ona urobila ďalší krok dopredu a kúsok sa prehla v chrbte, aby mi mohla pozerať do očí.

„Momentálne ma nepriťahuješ tak, ako by si mohol, ale vidím v tebe potenciál," šepla. „Najprv by si sa musel zbaviť toho nemožného oblečenia."

Prstami sa dotkla mojej rozzipsovanej mikiny a stiahla jazdec zipsu až na samý spodok. Lenivá mikina sa mi po tričku s krátkymi rukávmi začala šmýkať dole. Kým rukami rozdelila zips, nedbalo sa dotkla mojich nohavíc.

Moja fantázia sa rozbehla naplno. Krv sa mi z tela ihneď presunula k časti, kde sa ma len pred malou chvíľkou nechtiac dotkla a ja som sa iba v tichosti modlil, aby si nevšimla moju erekciu. Posledné, čo mi chýbalo, bolo, aby ma nazvala nejakým úchylom a vyhodila z kancelárie.

No keby som ju vtedy skutočne poznal, vedel by som, že niečo také by nikdy neurobila.

„Fajn a čo potom?" opýtal som sa.

Bola naozaj blízko. Bolestivo blízko. Chcel som sa nahnúť, dotknúť sa tej hodvábnej pokožky, pohladiť jej dlhé vlny bujných vlasov.

„Musel by si byť kúsok dominantný," odpovedala. „Nerada lámem slabých mužov."

Zahrešil som a ona sa rozosmiala. Mal som pocit, že predo mnou stojí samotný démon z pekla. No nech som na ňu zízal akokoľvek dlho, nevidel som žiaden chvost, žiadne rohy. Iba tie hriešne pery, nebezpečný pohľad.

„Ako mám vedieť, že ma nepošleš kadeľahšie a nevynadáš mi do úchylov? Toto nie je žiadna stupídna romantická knižka."

V očiach sa jej blysol hnev. Než som sa stačil spamätať, dlaňou ma pleskla po tvári. „Nedala som ti povolenie nato, aby si mi tykal, Caleb."

Mojim vnútrom sa prehnalo tornádo zmiešaných pocitov. Myslel som, že v tom momente asi explodujem.

„Musíš sa naučiť čítať signály, ktoré ti dávam."

„Neznášam hlúpu ženskú logiku," zachrčal som. „Zmiešané signály? Najprv ma odmietnete a potom ma tu vyzliekate?"

Líce, po ktorom ma udrela, ma pálilo. Rástol vo mne hnev, napätie, vzrušenie. Stála tam a usmievala sa. Naplno si uvedomovala, že sme sami za zatvorenými dverami jej kancelárie. Pred mojimi očami sa menila z poslušnej tichej učiteľky na dravú beštiu a ja som si nemohol pomôcť. Vzrušovala ma. Pekelne ma priťahovala.

„Dočerta s iracionálnymi signálmi!" zavrčal som.

Schmatol som ju za zátylok a stiahol k sebe. Sukňa sa jej vyhrnula nad polku stehien, keď skončila usadená na mojom páse. Chcela sa odtiahnuť, ale ja som jej to už viac nedovolil. Hrala sa s ohňom, tak musí počítať s tým, že sa môže spáliť.

Rukou som ju chytil za zátylok, pritisol si ju o svoje telo.

Dych sa mi zrýchlil, srdce mi narážalo do hrudného koša, moja erekcia bolestivo pulzovala.

„Urobím hocičo preto, aby som vás získal. Len mi to najprv musíte dovoliť."

„Dobrý chlapec," postrapatila mi vlasy.

Chcel som si ju pritiahnuť k sebe, konečne ju pobozkať. Ale ona ma predbehla. Sklonila hlavu k môjmu krku, perami sa prisala na kožu tesne nad kľúčnou kosťou. Zacítil som, ako zubami zaškrabla o moju kľúčnu kosť.

Zaklonil som hlavu, kým jazykom prešla po mojom hrdle.

Panebože...

Keď skončila a odtiahla sa, vedel som, že budem mať na krku modrinu. Zliezla zo mňa a potiahla si sukňu naspäť ku kolenám. Usadila sa za svoj stôl a dopila zvyšnú minerálku z pohára.

„Asi by si mal ísť na svoju prednášku, Caleb," usmiala sa na mňa.

Absolútne milým nevzrušeným úsmevom. Akoby sa medzi nami vôbec nič nestalo.

♥.·:*:·.♥