Myslela som, že to je nejaký papier s poznámkami, či niečo podobné. Študenti si medzi sebou často vymieňali rôzne poznámky, či vypracované otázky na skúšku. Študentská lenivosť nepoznala hranice. Smutné na tom bolo len to, že vedomosti z takých otázok zvyčajne nestačili na dobrú známku.

Aj preto som očami prebehla po papieri, aby som zistila, či medzi študentami nekolujú ďalšie také otázky.

Možno keby som zahliadla, že to je len husto popísaný text, mávla by som rukou a nechala to tak. Myslela by som si, že to je iba nejaká kópia článku z odbornej knihy, možno zo skrípt. Ale keď som uvidela krátke odstavce a úvodzovky, pochopila som, že držím v rukách prozaický text.

Stále som nemohla vedieť, kto je autorom tohto textu, no tých pár postáv v uvádzacích vetách som veľmi dôverne poznala. Boli to postavy z knihy, ktorú som čítala a ktorú som si obľúbila. Často som sa k nej vracala a premýšľala nad niektorými myšlienkami. Zaujala ma, vyvolala vo mne emócie. To sa mi pri čítaní knihy nestalo už dávno.

Navyše všetky moje pochybnosti rozplynula úhľadná hlavička na hornej časti strany, kde bolo presne napísané, že sa jedná o prvý koncept druhého dielu. Calebove kontaktné údaje boli hneď pod tým, hoci knihu písal pod pseudonymom.

„Ten autor nie je veľmi známy," pokračoval v rozhovore.

„Nie. Je to jeho prvotina," odvetila som mu a musela sa usmiať. „Zaujala ma a chcela som jej dať šancu. Už dávno sa mi nestalo, že by ma nejaká kniha tak upútala," dodala som na vysvetlenie. „Poznáte ju?" spýtala som sa ho.

„Poznám aj autora," odvetil.

Pochybujem, že ho len poznal. Bola som si istá, že on sám bol autorom, ktorého knihu som tak zhltla. Čo by robil s rukopisom svojho známeho? Pokiaľ ho, samozrejme, nechcel ukradnúť.

Rozlúčila som sa s ním a zatvorila za ním dvere. Prešla som sa po kancelárii a premýšľala. Situácia sa týmto menila.

Predtým som ho považovala iba za nemožného človeka. Chalana, ktorý bol síce inteligentný, ale poriadne naivný. A nemala som záujem začínať si s ním. Nechcela som nevinné jahňa, chcela som vlka, ktorý by mi svojou dravosťou zrýchlil pulz.

Caleb mi jednoducho neprišiel zaujímavý. Až do tohto momentu. Čítala som jeho knihu, poznala som jeho spôsob myslenia a ten kúsok vnútra, ktorý odhalil vo svojej knihe. Bol to niekto, koho som obdivovala.

A naskytla sa mi jedinečná príležitosť spoznať sa s ním bližšie.

Sadla som si za stôl a pokrútila hlavou. V krku mi zapraskalo. Vystrela som svoje ruky a chrbát, až kým som nepočula ďalšie praskanie. Očami som prebehla po svojom kalendári na stole a premýšľala. Väčšinu práce som mala dokončenú a niekedy som sa nudila.

Možno bol čas vybrať si novú hračku. Tá stará aj tak nestála za nič.

Musela som sa pousmiať.