Vošiel dnu, kde ho čakala Nadya Daltonová. Sedela na sedačke v jeho kancelárii a popíjala ďalší hrnček kávy.

Musel sa pousmiať, keď si spomenul, ako tu pár rokov dozadu bola a vyštekla na neho, že nechce pomôcť akejsi firme. On sa vtedy nahneval a dal jej vypracovať projekt pre firmu úplne samej. Myslel si, že ju tým potupí a odradí, ale ona sa nevzdala.

Pracovala niekoľko mesiacov na tom projekte a napokon sa jej ho podarilo aj úspešne dokončiť. Presvedčila ho tým, že si toto miesto naozaj zaslúži. Škoda, že tá firma napokon projekt neprijala.

Teraz prešlo pár rokov a mnoho vecí sa zmenilo. Stala sa jeho kolegyňou a kamarátkou, s ktorou nerozoberali len pracovné príležitosti, ale mnohokrát aj tie súkromné.

Znova sa uškrnul. Čo by povedala nato, keby vedela, že tu práve bola na pohovore žena, po ktorej neznesiteľne túži?

„Tak čo na ňu hovoríš?" už to nevydržal a sadol si oproti nej na koženú sedačku.

Potreboval vedieť, či ju vezmú alebo nie. Pokiaľ išlo o neho, prijal by ju ihneď na mieste. Ale potrebovali si to ešte premyslieť. Ethan musel uznať, že ju tu chce viac zo súkromných dôvodov ako z tých pracovných a povedal si, že musí kúsok vychladnúť, aby mohol objektívne rozhodnúť, či ju do tejto firmy vezmú.

Ale mal pocit, že aj keby sa snažil chladnúť mesiac, vôbec by mu to nepomohlo.

„Ja neviem," poškrabala sa koncom pera vo vlasoch a potom znova zobrala do ruky Evelinin životopis. „Jej odpovede boli naozaj dobré, má aj nejakú prax napriek tomu, že je ešte veľmi mladá. Z môjho pohľadu jednoducho ideálna zamestnankyňa."

„Cítim z tvojej vety nejaké ale."

„Ale niečo mi tu nesedí," oprela sa a na okamih sa zadívala do bieleho stropu miestnosti. „Asi som paranoidná alebo niečo, ale ona mi príde podozrivá."

„Podozrivá?"

„Asi viem, kým je, Ethan."

„Mimozemšťanom?"

Zasmiala sa a potom sa na neho zadívala. „Nepoznáš ju. Ani ja ju nepoznám. Ale viem, kto to je. Povedala, že sa volá Clarková, však?"

„Áno," prikývol jej.

„Ethan, ona je dcérou chlapíka, pre ktorého som robila svoj úplne prvý projekt."

„Ten, čo som ti dal ja?"

„Áno."

„Prečo si myslíš, že tu chce pracovať?"

„Ja neviem. Povedala by som, že preto, aby sa naučila organizovať firmu a obnovila tú otcovu, ktorá zanikla. Ale prečo by potom klamala?"

„Klamala?"

„Povedala nám predsa, že sme jej firme pomohli a dostali ich z kaše. Ale to je hlúposť. Clark vtedy môj projekt odmietol a ty si povedal, že tá firma skrachuje. O pár mesiacov som si ju vyhľadala a zistila, že je v likvidácii."

„Takže naozaj skrachovali."

„Tak prečo skrývať ten úmysel. Prečo jednoducho nepovedala, že jej otec neprijal náš projekt, oni skrachovali a teraz sa snaží, aby firma povstala z popola ako fénix?"

„Možno sa hanbí. Patrila do bohatej vrstvy a vďaka krachu ich firmy utrpelo jej postavenie," odpovedal jej Ethan.

Pamätal si, ako ju stretol na večierku bohatých a ako mu nechcela povedať nič o otcovej firme. Zrejme sa naozaj hanbila. Ako poviete snobom, ktorí z rozmaru chovajú leoparda, že ste ledva naškrabali peniaze na šaty, ktoré máte na sebe?

„Ja by som ju prijala," prehovorila Nadya napokon. „Vyzerá ako ambiciózne a šikovné dievča. Ale podľa mňa je za tým omnoho viac."

Ethan sa zasmial. „Prosím ťa, je to len obyčajné dievča."

Pozrela sa na neho a odrazu jej docvaklo. Nemal rád jej domýšľavosť.

„Tebe sa páči."

„Je pre mňa príliš mladá," odvetil.

Skúmala ho svojimi očami a on v tomto momente vedel, že pre neho Eveline mladá nikdy nebude. Bola mladšia, ale nie primladá. Jednoducho po nej túžil ako smädný po vode a vedel, že ju musí mať.

Keď ju pár minút dozadu stretol na chodbe vychádzať z toaliet, takmer sa neudržal a prehol ju rovno na chodbe. To by sa Nadyi ani Daltonovcom určite nepáčilo. Že ich manažér preťahuje ženy na chodbe pred kanceláriami.

Bolo mu jedno, čo si myslí Nadya. Tak bude tajiť to, že spolu niečo majú, to nebude žiadny problém.

Vedel, že nech sa bude diať čokoľvek, ešte dnes večer ju musí vidieť.