Nikdy som sa nezaujímala o mužov, ktorí pracovali po mojom boku. A moja nová robota nebola žiadnou výnimkou. Jednoducho si ísť za svojim cieľom a ignorovať zvyšok populácie, ktorá sa mi snažila dostať do nohavičiek. Nič nové ani svetoborné.

„Máš tam toľko profesorov!"

„A mladí docenti vedia byť sexi!"

„Keby boli pristarí, stále si môžeš vybrať nejakého šikovného študenta. Myslíš si, že to je so žiakmi v tejto dobe zlé, ale uvidíš, v každom ročníku sa nájde nejaký talentovaný. V oblastiach, za ktoré diplom nedostaneš."

„Zajačiky začínajú byť v móde."

Prevracala som očami nad ich hlúpymi rečami. Išla som na tú školu, pretože to bola česť. Bola to jedna z najlepších štátnych univerzít, na ktorú nemali ani len niektoré súkromné. Ich profesori dostávali každý rok ceny za najlepšie vedecké práce, články.

A ja som chcela učiť presne na takej škole. Chcela som sa stať jednou z nich, byť najlepšou. Dosiahnuť svoj plný potenciál a nehniť na doživotnom mieste asistentky riaditeľa.

Nešla som tam preto, aby som randila s docentami, či piatkové večery trávila v krčme s mojimi študentmi. Na vzťahy som nemala momentálne vôbec čas. Či už na tie ľúbostné, alebo len čisto sexuálne. Hierarchiu v práci som bola odhodlaná za každú cenu dodržiavať. Sú isté hranice, ktoré nemôžete prekročiť.

Nie preto, že by ste nesmeli, ale preto, že si zbytočne skomplikujete život.

Keď som kráčala po schodoch ku katedre a študenti za mnou šumeli, šli mi tieto slová hlavou. Postavila som sa tam, prezrela si ich. Vedela som, ako sa cítia. Len pred pár rokmi som sedávala na ich mieste.

Znudená na smrť, odpočítavajúca minútu za minútou do konca prednášky. Učivo som brala iba ako niečo, čo som sa musela naučiť na skúšku a potom čo najrýchlejšie zabudnúť. Považovala som to iba za najnutnejšie zlo. Presne tento prístup som chcela zmeniť.

Všimla som si ho hneď na začiatku. Posadil sa úplne dozadu, na koniec radu. V jeho pohľade sa zablyslo niečo, čo ma prekvapilo. Ten človek presne vedel, za čím ide. Bol mladší než ja, ale pôsobil staršie, inteligentne. Ten chalan sediaci vedľa neho niečo neustále bľabotal, ale on ho nepočúval. Sledoval ma, spojil končeky svojich prstov a keď sa znova na mňa pozrel, po chrbte sa mi rozbehli zimomriavky.

Mal moju plnú pozornosť. Všimla som si ho už pred prednáškou, kým som sedela v bufete a popíjala svoju šálku kávy, ktorú som ráno nestihla doma. O čomsi sa zhovárali a ja som ich nepočúvala. Študentské pletky ma nezaujímali, ale on sa v konverzácii rozohnil a donútil ma tak zdvihnúť k nemu pohľad.

„Spýtaj sa ho to po troch rokoch vzťahu, keď mozog prestane produkovať chemikálie a ich láska opadne. Som zvedavý, čo ti povie potom."

To presne povedal. Vyzreté na chlapca, ako je on. No pohŕdanie v jeho tóne hlasu ma presvedčilo, že je možno za tým ešte čosi viac. Nepoznala som ho, nevedela som nič o jeho živote a aj napriek tomu ma upútal.

Zdalo sa, že tichá rodiaca sa náklonnosť bola vzájomná. Obzeral si ma ako ženu, nie ako učiteľku. To ma na okamih nahnevalo. Mám byť jeho vyučujúca, nemá právo pozerať sa na mňa ako na potenciálnu partnerku, korisť.

Nenávidela som to. Stretávala som sa s tým dennodenne. Hlavne na pohovoroch vedúcich zaujímala skôr hĺbka môjho biedneho výstrihu, než dĺžka životopisu.

Pomaly si prešiel prstom po perách, napravil si okuliare sediace na nose. Takmer som zabudla, o čom som práve rozprávala.

Zvyčajne som mala rada starších mužov. Najlepšie slobodných, alebo rozvedených. Mužov, ktorí sú schopní sa o seba postarať a vedia, čo chcú. Väčšinou mali pocit, že musia mať všetko pod kontrolou, snažili sa ma ovládnuť, uloviť. Páčilo sa mi, keď som ich sny za zatvorenými dverami rozbíjala až z nich nakoniec nič neostalo.

Nikdy som nerandila s mladším mužom. Ale mohlo by to byť zaujímavé...

Chcela som o ňom vedieť viac. Bol istým spôsobom iný. Oproti jeho kamošovi, ktorému sa v tom bufete papuľa dookola otvárala natoľko, až som myslela, že ma z jeho kecov rozbolí hlava.

Možno by stálo zato spestriť si nudný štart svojej kariéry na škole experimentom s ním. Nezaujímala ma jeho hrúbka či dĺžka v nohaviciach. Zaujímalo ma to, čo mal v hlave. Ako uvažoval, čo si myslel aj o iných veciach, týkajúcich sa nielen vzťahu, ale i života všeobecne.

Aby som sa to ale dozvedela, pravdepodobne s ním budem musieť nadviazať intímny vzťah. To bola jedna z tých vtipných rozdielov medzi mužmi a ženami. Ženám ste sa prostredníctvom sexu dokázali vkradnúť do srdca a mužom do hlavy.

Vtedy mi však ani vo sne nenapadlo, že sa do mňa skutočne zamiloval.

♥.·:*:·.♥