Bolo to minulý týždeň v piatok, keď sa nachádzal v nočnom klube Lilith. Jeho zmluva, ktorú podpísal so svojou submisívnou partnerkou, končila práve dnes a on sa postaral o to, aby si posledný deň kontraktu ešte obaja užili.

Keď vyšiel z veľmi krátkej sprchy, aby sa obliekol, jeho partnerka sa ešte stále zvíjala nahá na posteli. Tešilo ho to. Znamenalo to, že bol naozaj taký dobrý ako sa o ňom medzi hosťami v klube šepkalo.

Obliekol sa do svetlosivej košele a zakasal si ju do čiernych nohavíc. Chvíľku premýšľal nad tým, či si znova uviaže kravatu, ale napokon ju len zroloval a vložil do vrecka.

Vzal si svoje veci a odišiel z izby. Hračky nechal rozhádzané po miestnosti. Personál sa o zvyšok už postará.

„Dobrý večer, pán Bove," prechádzal popri recepcii, kde ho oslovilo mladé červenovlasé dievča.

„Dobrý večer, Kayla,"

„Prepáčte," zháčila sa. „V počítači vidím, že vám končí zmluva a..."

Zmluvu predlžovať už nechcel. Aspoň nateraz nie. Mal teraz veľa práce a cítil, že pravidelné nočné výlety do tohto klubu ho prestávali baviť. Cítil sa vyčerpaný a potreboval sa dnes čo najrýchlejšie dostať domov. To bol ten moment, kedy si povedal, že si so ženami dá na nejaký moment pokoj.

Ponuku teda slušne odmietol a sľúbil, že keď bude mať opäť chuť sa zabaviť, znova sa objaví.

Keď sa po dvadsiatich minútach konečne autom dostal domov, vyviezol sa výťahom na poschodie kde býval a vošiel do svojho priestorného bytu. Ani sa nevyzliekal, iba sa rovno vyvalil na gauč. Bolo toho ešte tak veľa, čo musel budúci týždeň zariadiť...

Bol práve na večierku jedného zo svojich klientov, ktorým pomohol zvýšiť obrat a zefektívnil výrobu. Nechcel tam ísť, pretože nepoznal nikoho z hostí, ale slušnosť kázala, aby sa tam ukázal.

Tak si sadol za voľný barový pult a objednal si nejaký alkohol s ľadom. Bol tam iba chvíľku a už sa poriadne nudil, keď dovnútra vstúpila mladá dáma.

Obrátil k nej pohľad a v tom momente vedel, že sa mu páčila. Mala na sebe broskyňové šaty z jemnej látky, ktoré boli ozdobené trblietavými brúsenými kameňmi. Látka dokonalo kontrastovala s jej tmavšou pleťou. Čierne husté vlasy mala spletené do vrkoča, ktorý jej sedel na pleciach.

Vedel si predstaviť, ako ju za ten vrkoč ťahá a ona vzdychá pod návalom bolesti a vzrušenia.

Odpil si z pohára a jeho myseľ vytvorila ďalší obraz. Moment, kedy sa oná záhadná dáma vzpiera jeho nadvláde. Mal chuť na zmenu. Na okamih zatúžil byť on tým, čo bude ovládaný.

Znova si ju premeral očami. Pôsobila ako jemná a uhladená dáma. Alebo sa tak aspoň tvárila. Uškrnul sa a znova si usrkol z ohnivého nápoja.

Tichá voda brehy myje.

Začul zhíknutie a rozruch, tak sa otočil späť. Videl, že ľudia pred niečím ustupujú a v jeho zornom poli sa mihol dlhý chvost.

Ah, táto rozmarnosť bohatých. Môžu si dovoliť čokoľvek a smelo sa tým predvádzajú. Exotickí domáci maznáčikovia neboli výnimkou.

„Len aby sa im ten maznáčik nevymkol spod kontroly," pomyslel si zlomyseľne.

Vtedy začul výkrik a prudko sa zvrtol. To, čo zazrel, mu takmer zastavilo srdce. Obrovská šelma bola zubami zakliesnená v ruke toho dievčaťa. Ani si neuvedomil, ako pevne zviera pohár vo svojej dlani.

No ona bola statočná. Nevydala zo seba ani hlások napriek tomu, že to muselo bolieť a určite bola vydesená. Niečo na nej bolo. Uhladená dáma by v tomto momente odpadla, no ona sa stále držala a dokonca sa usmiala na hostiteľa, ktorý k nej pribehol.

O chvíľku nato vytiahla ruku z papule tej obrovskej mačky. Čakal množstvo krvi a chýbajúce prsty, no nič také hororové sa nestalo. Ruka bola v poriadku a jej sa na tvári mihol ďalší úsmev. Vzápätí sama strčila ruku tomu tvorovi do papule.

„Nie je to prevtelená straka?" spýtala sa a hostia naokolo sa rozosmiali.

Odľahlo mu a vrátil sa späť k svojmu poháru. Pokrútil ním v ruke a premýšľal. Prečo reagoval tak prehnane? Keď ju tam zazrel, takmer vyskočil zo stoličky a pribehol k nej. To mu vôbec nie je podobné. Jeho myšlienky sa neprestajne krútili a začínala sa mu vďaka tomu točiť hlava.

Ešte raz sa napil z pohára, keď zacítil po svojom boku pohyb. Obzrel sa a zazrel známy svetlý odtieň oranžovej. Ani si nevšimol, kedy si sadla vedľa neho.

„Nie je to tu až taká zábava, však?" prehovorila k nemu. „Pán Bove," venovala mu ďalší z jej úsmevov namiesto pozdravu a kúsok sklonila hlavu.

Díval sa na ňu a nevedel, čo si má o nej myslieť. Jej správanie pôsobilo uhladene a jemne, ale predsa v ňom vypátral dávku agresie a cieľavedomosti. Ženy zvyčajne čakali, kým budú oslovené. Ale táto taká nebola. Sadla si k nemu a oslovila ho ako prvá.

V duchu sa rozosmial nad svojou trúfalosťou. Táto žena si jednoducho sadla na voľné miesto a zo slušnosti pozdravila suseda sediaceho vedľa. Nič na tom nie je. Prečo v tom hľadá skrytý význam? Napil sa z pohára, aby zakryl svoje rozpaky a než stihol skorigovať svoje myšlienky, uvedomil si, že sa usmieva.

„Nemám rád večierky," odvetil napokon. „Slečna..."

„Oh, volajte ma Eveline," vystrela k nemu ruku.

Niečo mu hovorilo, že to na neho len hrá. Že takáto v skutočnosti nie je. Jeho myseľ ju farbila do planúcich farieb. Nie, aj on sa bude správať uhladene.

Vzal ju za dlaň a jeho pery sa nežne dotkli jej hánok.

Otočila sa a vzala do ruky vysoký sklenený pohár, ktorý len pred chvíľkou pred ňu postavil barman.

Premýšľal. Prekvapil ju týmto gestom? Dámy boli predsa na takéto pozdravy zvyknuté. Možno všetko len príliš analyzoval a pátral po tajomstvách ukrytých v jej správaní a gestách. Možno tam žiadne ani neboli.

Ale to, že tu teraz sedela pri ňom, spôsobilo, že sa konečne prestal nudiť.

Boli na večierku u jedného z najbohatších mužov v štáte. Samozrejme, že sa všetci vyobliekali do svojich najlepších šiat a vštepili do svojho správania kúsok noblesy. Videl to celé ako šach. A ona bola jedna zo šachových figúrok, správajúca sa presne tak ako kážu pravidlá.

Prebudili sa v ňom sklony bádateľa. Chcel ju zobliecť donaha a vidieť, aká je pod povrchom. Aká je jej skutočná povaha, keď nehrá podľa predpísaných zákonov?

„Nevídavam ťa na takýchto večierkoch často, Eveline," povedal.

Bol na mnohých večierkoch a stretol ju po prvý raz až tu. Nie je až z takých prominentných hostí?

„To nie," usmiala sa a konečne napila svojho ovocného nápoja. „Ani ja nemám rada takéto večierky."

Potešilo ho to. Možno našiel spriaznenú dušu, ktorá si tiež nepotrpí na takéto akcie.

„Obzvlášť keď sa zmeníte v očiach iných na korisť," dodala.

Trhlo mu kútikmi úst, keď si spomenul ako ju „napadla" leopardica a ako takmer vyletel zo stoličky, keď to videl. Takmer sa vrhol zachraňovať ženu, ktorú absolútne nepozná. Spôsobil to ten jeden pohár alkoholu, že sa správal ako šialenec? Alebo bola na vine jej krása a šarm? Nevedel. Možno oboje.

Chcel ju spoznať. Chcel, aby mu na tomto večierku patrila. Bola najkrajšia zo všetkých hostí, o tom nebolo pochýb. Vybral si ju ako svoju korisť. Aká asi bude, keď bude nad ňou a bude do nej hlboko vnikať? Alebo bude dominantná a ona bude tou navrchu?

„Ako si sa sem dostala, Eveline?" spýtal sa jej.

Ako je možné, že ju ešte nikdy nezazrel? Ako je možné, že bola taká opojná a mala na neho väčší účinok než pohár whisky, ktorý držal v ruke?

„Môj otec je podnikateľ," rozprávala pomaličky „A dnes som prišla namiesto neho ja. Má mnoho práce."

Prikývol a rozhodol sa ďalej nevyzvedať. Už mal totiž premyslený ďalší krok. Nebudú tu, kde ich môže ktokoľvek počuť a vyrušovať. Vezme ju na miesto, kde nebude nikto, kto by ich otravoval.

„Slečna Eveline," vyslovil.

Páčilo sa mu, ako znelo jej meno. Keby mohol, prevaľoval by ho na svojom jazyku donekonečna.

„Áno, pán Bove?" spýtala sa ho.

„Čo by si povedala, keby som ťa pozval na obed?"

Prekvapene zaklipkala svojimi dlhými čiernymi mihalnicami a jej zreničky takmer pohltili jej tmavé hnedé oči. Na okamih pozrela späť na hladinu svojho ovocného nápoja, o ktorom si bol istý, že nemá v sebe ani kúska alkoholu. Potom sa mu znova zahľadela do očí.

„Veľmi by ma to potešilo, pán Bove," odpovedala.

Poslušné dievča. Na okamih sa bál, že ho možno odmietne. Ale na druhej strane, kedy mu nejaká žena povedala nie?

„A môžeš prestať s tým pánom Boveom. Volaj ma Ethan."

„Dobre teda," urobila menšiu váhavú pauzu, „Ethan."

Z jej pier jeho meno znelo ako nebeská melódia. Ako asi táto pieseň bude znieť v sprievode vŕzgajúcej postele?

Keby mohol, vyvalil by ju v tomto momente o pult, strhol jej jemné šaty a donútil by ju vyslovovať jeho meno znova a znova. Pokiaľ by to stíhala popri jeho bozkoch.

Buď trpezlivý, Ethan.

Už to bolo dávno, čo bol v úlohe zvodcu. Jeho prechádzajúce styky boli založené na podpísanej zmluve. Spontánnemu sexu a vzťahom sa vyhýbal. Boli tak nepredvídateľné a on nemal rád prekvapenia. Mal rád pravidlá a hru podľa dohody. To bol jeho štýl.

Vážnym vzťahom sa vyhýbal. Kedysi dávno mal snúbenicu. Boli vtedy ešte veľmi mladí a šialene zamilovaní. Nechala ho a otehotnela s mužom, ktorý bol bohatý. On vtedy študoval na výške a nemal peňazí nazvyš. Vlastne jej bol vďačný zato, že ho opustila. Motivovala ho tak k práci na sebe.

Ponoril sa do učenia, aby sa vyhol pohlcujúcemu smútku a za posledné tri roky štúdia sa dostal na čelo najlepších študentov. Často pracoval vo firmách, cítil, že dnešné školstvo nebolo dostačujúce.

A potom si ho raz všimol pán Dalton. Bol to jeden z najbohatších podnikateľov v štáte. Ihneď rozoznal jeho talent a ponúkol mu prácu vo firme. Rýchlo sa učil a získaval drahocenné skúsenosti. Keď napokon odkúpili nejakú menšiu firmu, postavil ho na jej čelo a on sa stal manažérom.

Získal peniaze a prestíž. A s ňou sa vrátila aj jeho bývalá snúbenica. Nariekala mu, že jej muž si našiel milenku a ona býva doma sama s dieťaťom. Ale on už nebol taký hlúpy. Vyhodil ju spred dverí svojej kancelárie a pomsta bola týmto dokonaná. Taký pocit uspokojenia nepociťoval už strašne dávno.

No zadosťučinenie pomaly vyprchalo a on sa začal cítiť osamelý. Ponoril sa preto do práce a neustále na sebe makal. No nestačilo to. Napokon začal vyhľadávať spoločnosť platených spoločníčok, navštevoval nočné kluby. Zistil, že mal rád veci pod kontrolou a stal sa dominantným. Našiel si nejakú submisívnu partnerku a niekedy sa spolu hrali celé noci.

A teraz ho nebavilo už ani to.

Lenže prišla ona. Sedela tam vedľa neho a on sa cítil mladší o pár rokov. Vedel si jasne predstaviť, ako ju pomaly zvádza a ona sa roztápa pri jeho dotykoch a bozkoch ako čokoláda. Určite aj chutí sladko.

Prehltol a díval sa na ňu s čoraz väčším hladom. Po toľkých rokoch driny sa konečne cítil živý.