Vedel som, ako sa rozhodnem. Možnosti boli iba dve a boli jasné. Jasnejšie než čokoľvek v mojom živote.

Buď sa stanem milencom Shiloh. Vďaka tomu, že je vydatá za Alcocka, som vedel, že aj keby som to s ňou ťahal dlho, zrejme by sa s ním nikdy nerozviedla. A predstava, že sa mám deliť o príťažlivú ženu s iným mužom, ma absolútne nelákala.

Alebo sa jednoducho zbalím, uzatvorím všetky svoje pocity do svojho vnútra a končím. Rozhodol som sa pre tú druhú možnosť.

Možno som mal byť idiot. Možno som mal byť naivný a skúsiť vzťah zo ženou, po ktorej som šalel. Ale nechcel som sa zmeniť na ľudí, ktorí boli vôkol mňa a ktorých som zato nenávidel. Cítil som sa príšerne, žalúdok mi zvieralo, pri pohľade na Shiloh som musel zatínať zuby, aby som nezvraštil tvár.

Bola taká anjelsky krásna. Prečo som si vôbec nevšimol, že v skutočnosti je to len obyčajná beštia?

„Sorry, Shiloh, ale ak chceš podvádzať svojho chlapa, nájdi si nato iného komplica," odpovedal som.

Chytil som ju za plecia a odtisol ju zo seba dole na posteľ. Ostala ležať na chrbte, rozstrapatené vlasy sa jej rozprestierali cez celú prikrývku ako hodvábna pavučina. Sledovala ma tými modrými očami a usmievala sa. Napriek tomu, že sa mi hnusila, presakovala na povrch jej príťažlivosť, ktorá ma zamotala do jej siete.

„To by si neurobil," zasmiala sa.

„A prečo nie?"

„Pretože poznám tvoje tajomstvo, Caleb. A ty predsa nechceš, aby sa ľudia dozvedeli, že píšeš knihy."

Vydýchol som. „Ak prezradíš ty, že som spisovateľ, ja ozrejmím svetu, že si vydatá."

„Snažíš sa ma vydierať, ale nejde ti to. Mne nerobí problém zohnať si chlapa, aj keď budem otvorene nosiť na svojej ruke obrúčku. Ale čo ty?"

Zovrel som pery.

Aj keby som niekomu roztrúbil, že Shiloh je vydatá, nič by sa tým nezmenilo. Iba by preskočila na ďalšieho milenca a vrátila by mi prezradenie tajomstva tým, že by prezradila to moje. Ibaže to moje by sa nedalo vrátiť späť.

Čo by si o mne pomysleli ľudia, keby si prečítali moju knihu? Keby vedeli, že autorom tých riadkov som ja?

Sestra by sa určite zasmiala a poznamenala niečo sarkastické, že písanie je pre teplých a týmto sa jej len potvrdilo, že som ozaj gay. Matka by možno skonštatovala, že má zo mňa radosť, ale snažila by sa zanalyzovať všetky vety v knihe, pátrať, čo spôsobilo, že niektoré myšlienky sú také čierne.

Čo by povedal môj brat? Od jeho svadby som sa s ním poriadne nevidel. Odsťahoval sa ďaleko. Rátal s tým, že jeho mladší brácho netrávi svoje voľné dni hraním futbalu, ale písaním nezmyselných príbehov?

Pousmial som sa. Istým spôsobom nezáležalo na tom, čo si o mne myslí rodina. V skutočnosti som bol zvedavý na názor Liama a Sophie. Na názor jediných dvoch ľudí, na ktorých mi kedy záležalo. Čo by povedali, keby zistili, že som spisovateľ? A ako budú reagovať, keď si uvedomia, že som to dlhé roky tajil?

Bol čas, prestať sa skrývať za masku.

„Rob si čo chceš, Shiloh," vstal som. „S tebou som skončil."

Prešiel som do kuchyne a ona vyskočila z postele, rozbehla sa za mnou.

„Stoj! Neopováž sa odísť!" zavrčala.

Posrala to. Na celej čiare. Jej mágia a príťažlivosť bola preč. Myslela si, že ma má omotaného okolo prsta. Že jej zožeriem čokoľvek. Istým spôsobom mala pravdu. Ale ja som bol tvrdohlavý. A nerobil som výnimky. Ak som Kaylu považoval za mrchu, Shiloh potom bola od nej dokonca horšia.

„Choď do pekla!" odvrkol som.

Vtedy som začul štrkotanie kľúčov a cvaknutie kľučky. Otočil som sa a videl vojsť do bytu Roberta Alcocka.

Dráma sa môže začať.

Zastal som pred ním v chodbe a pozrel sa mu do očí. Zdal sa mi oveľa starší, ako vtedy. Vyčerpaný, strhaný. Ten incident s jeho najlepším zlatníkom ho vyčerpal, média z toho vyšťavili maximum, obchody sa mu začali kaziť. Nikto predsa nechcel nosiť šperky, ktoré vyrábal psychopat, čo zabil svoju bývalú.

Keď jeho pohľad spočinul na mne, akoby sám pochopil, čo sa tu len pred pár minútami odohrávalo. Díval sa na moju tvár, videl som v jeho očiach búrlivý vír mnohých pocitov a myšlienok. Bol som mu povedomý, ale on si ma nevedel zaradiť. Bolo to predsa už tak dávno, čo sme sa videli, čo sme spolu hovorili.

„Môžete mi dvakrát vraziť," pozrel som sa na neho.

Zažmurkal a pozrel na mňa. Na unavenej tvári sa mu na okamih mihol slabý úsmev.

„Prečo dvakrát?"

„Raz zato, že som spal s vašou ženou. A druhý raz zato, že som zlomil srdce Kayle. Vyzerá to tak, že máme obaja smolu na ženy."

Shiloh sa na nás neveriacky hľadela. Nechápala, čo sa to tu deje a o čom to hovoríme. Ale my dvaja sme vedeli.

Našou bohyňou bola Kayla. A bolo možné, že ňou ostane nadosmrti.

„Vedel som, že Shiloh ma podvádza," prehovoril Alcock a na tvári sa mu mihol úsmev. Pamätal si ma. „Ale s tou Kaylou som ťa varoval."

Privrel som oči, keď som zazrel jeho približujúcu sa päsť. Bolo to jednoducho neodvratné.

-

„Caleb, čo sa ti to stalo?"

„Ja žasnem, ty si sa s niekým pobil?" zaujúkal Liam.

„Bolí to?" natiahla ku mne Sophia prsty.

Usmial som sa a môj natrhnutý kútik ma zaštípal. Zľahka som sa ho dotkol prstami a z úst mi uniklo zasyčanie.

„Nie, je to v pohode," zaklamal som.

Oprel som sa na lavičke pred posluchárňou a očami skĺzol po Kayle, ktorá sedela neďaleko. Nadvihla hlavu a pozrela na mňa. Pootvorila ústa a hoci nevydala zo seba ani hlásku, aj napriek tomu som z jej pier prečítal, čo mi hovorila.

„Gratulujem."

Pousmial som sa a preložil nohu cez svoje koleno. Vedel som, na čo narážala. Včera mi zavolal môj editor, aby mi oznámil, že som sa stal víťazom Národnej ceny za literatúru. Preskočil som dokonca i Aarona, ich vlajkonosiča, ktorý vydával jeden bestseller za druhým.

Skutočnosť, že mi k môjmu víťazstvu zaprial iba môj editor a Kayla, podčiarkol fakt, že Shiloh to vzdala a po tom, čo mi Alcock jednu vrazil do ksichtu a ja som s krvácajúcimi ústami odišiel, nikomu neprezradila moje tajomstvo.

„Už ide," zanadával Liam a vstal. „Ide ti tvoja láska, Caleb."

Vzápätí popri nás prešla Shiloh, aby mohla otvoriť poslucháreň a vpustiť nás dovnútra na prednášku, ktorú zrejme znova zastupovala. Nevenoval som jej žiadnu pozornosť. Ani ona mne.

Moje najväčšie pobláznenie života tak vyšumelo do stratena.

♥.·:*:·.♥