Stála som v kancelárii profesora a nervózne očakávala jeho reakciu. Práve som mu doniesla všetky svoje zadania, ktoré som nakreslila s Danielovou pomocou.

Dva týždne ubehli ako voda. Takmer každý večer som trávila v Danielovej spoločnosti a kreslila jeden obraz za druhým.

Začínalo mi dochádzať, že som v poriadnej kaši.

Aj keď som vďaka maľovaniu jeho telo poznala dokonale, začínala som chápať, že obyčajný pohľad mi jednoducho už nestačí. Chcela som sa ho dotýkať, chcela som rukami prechádzať po jeho pevných svaloch, hladkej pokožke.

„Veľmi pekná práca, slečna," prehovoril konečne môj profesor a tým ma vytrhol z mojich dráždivých myšlienok.

„Ďakujem."

„Myslel som si, že ste len ďalšia obyčajná flákačka, ale môžem vidieť, že vám na vašich schopnostiach záleží."

„Naozaj ma mrzí, že som nemohla navštevovať vaše hodiny. Ale priniesla som sem každé jedno zadanie, ktoré ste robili."

„Vidím, že na každom z tých obrazov je ten istý muž. Váš priateľ?"

„Nie," pousmiala som sa. „Je to človek, ktorý sa podujal mi pózovať."

„Aha."

Prešiel si všetky moje obrazy a zaklopal prstom po jednom z nich. Bola to kresba Danielovho chrbta.

„Tento je skutočne fascinujúci," odpovedal. „Dám ho vyvesiť na chodbu v škole."

„Je to zatiaľ všetko?" snažila som sa zakryť svoje rozpaky.

Moja kresba bude visieť na stene medzi ostatnými obrazmi, ktoré namaľovali či nakreslili ľudia, ktorý vyšli z tejto univerzity a stali sa známymi.

„Zatiaľ áno, slečna. Za predmet vám udeľujem Áčko," odpovedal a potom otvoril môj profil v školskom systéme.

Dívala som sa, ako zapísal tú skvelú známku do môjho elektronického systému a na tvári sa mi rozhostil spokojný úškrn.

„Prajem pekný deň. Dovidenia," povedala som a spokojná vyšla z miestnosti.

Prechádzala som chladnou chodbou, ktorej vzduch pôsobil úplne sviežo a čerstvo oproti horúcemu a dusnému letnému vzduchu vonku.

Pristavila som sa pri automate a kúpila si jednu kávu. Dnes sa stretnem s Danielom naposledy. Dohodli sme sa, že mu dám vedieť, ako som napokon dopadla so svojimi prácami.

Už viac nebude žiadne zadanie, žiadny voľný čas. Blížil sa pomaly nový mesiac a ja som potrebovala dokončiť najnovšiu kapitolu svojho komiksu. Do toho som plánovala dať vytlačiť niekoľko plagátov a vyrobiť suveníry pre fanúšikov. A popritom som musela ešte v škole zvládnuť všetky skúšky.

Bude to posledný raz, čo ho uvidím.

Zovrela som pery a potom si vzdychla. Napila som sa teplej kávy a premýšľala. Čo budem bez neho robiť?

„Ahoj, Nia," začula som pri svojom uchu hlas.

„Čau."

„Ako to išlo?" spýtala sa ma Sylvia.

„Ale v pohode," odpovedala som. „Dal mi Áčko."

„Čože? Ty si teda riadna šťastkárka. Teraz som bola u neho v kancelárii a dal mi Cčko."

„To je škoda. Kreslíš dobre."

„Nia?"

„Hm?"

„Videla som tie tvoje obrazy."

Stuhla som na mieste. Nerátala som s tým, že ich bude vidieť ešte niekto iný okrem profesora. Nechcela som, aby ich niekto iný videl. Bol na nich nahý Daniel. Jasné, nie na každom bola jeho tvár, ale aj tak.

Uvedomila som si, že sa mi nepáči myšlienka, ako sa na neho díva iná žena. Aj keď je to len na obrazy. No nebolo to to isté akoby sa dívali na jeho fotografiu. Boli to akty.

„Čo s ním máš?" spýtala sa ma Sylvia.

„Nič," odpovedala som.

Otázka nebola dobre položená. Keby sa namiesto nej spýtala, čo s ním chcem mať, určite by som jej odpovedala inak...

„Tak ako dopadla skúška?" spýtal sa ma.

„Dal mi napokon Áčko. Páčili sa mu moje obrazy."

„Je divné, keď povieš, že sa mu páčili. Díval sa na obrazy nahého chlapa."

Rozosmiala som sa. „Myslela som, že sa mu páčilo to, ako som ich nakreslila a tak. Neviem, či by som ti to mala povedať, ale jeden z nich bude vystavený na chodbe v budove univerzity."

„Ktorý?" zneistel na okamih.

„Nič strašné, len ten, kde si otočený chrbtom."

„Odľahlo mi."

Sedela som na stoličke a hladkala pána Beauregarda, ktorý spal na stole uprostred mojich zakreslených papieroch. Dívala som sa, ako mal zafarbené labky od farebnej kriedy, ktorou som kreslila.

Vždy vedel nájsť to najlepšie miesto na spanie.

„Tieto dva týždne ubehli riadne rýchlo," povedal.

„To hej," odvetila som.

Dva týždne mojej obsesie sa musia skončiť. A on odíde a ja ho už nikdy neuvidím.

Vstala som a prešla k nemu. Sedel na taburetke, na ktorej sedával vždy, keď som ho kreslila. Tentoraz tam bol oblečený. Aký nezvyk.

„Ďakujem za spoluprácu," usmiala som sa na neho.

Nechcela som, aby odišiel. Za tieto dva týždne som si na neho zvykla. Vedela som si predstaviť, ako maľujem vo svojom byte a on popritom sedí zvalený na posteli a pozerá telku, alebo pracuje. Čokoľvek.

Neodchádzaj, Daniel.

„Keby si potrebovala znova niekoho na pózovanie, tak mi zavolaj," zasmial sa.

Neodchádzaj.

„Čo je?" spýtal sa. „Si nejaká čudná."

Pokrútila som hlavou a usmiala sa: „Ako to len povedať."

„Dostanem nejakú nápovedu ako od typickej ženy?" podpichol ma.

„Nechcem, aby si išiel."

„Oh..."

Zaskočila som ho. Zrejme nemyslel na nič také a nevie sa dočkať, kedy konečne odo mňa odíde.

„Kúsok si ma zaskočila," prehovoril po chvíľke ticha, ktorá mi pripadala ako celá večnosť.

„Prepáč, ja..."

„Myslel som presne na to isté," odpovedal a vstal.

Stál pri mne a ja som si opäť uvedomila, aký je strašne vysoký. Aj ja som bola, ale on bol odo mňa ešte stále vyšší. Kedy som naposledy chodila s niekým, kto bol vyšší, než ja?

„Nad čím premýšľaš?" spýtal sa.

„Či by som sa musela postaviť na špičky, keby som ťa chcela pobozkať."

„Podľa mňa dočiahneš aj bez toho. Ale skús to," vyzval ma.

Zasmiala som sa.

Nadýchla som sa a vystrela sa do celej svojej dĺžky. Naozaj som sa nemusela pri ňom postaviť na špičky, ale bolo to lepšie ako keď som sa mala krčiť smerom dole.

Natiahla som sa k nemu a naše pery sa po prvý raz spojili.

Bol to príjemný pocit. Po prvý raz som okúsila niečo, čo som si celé tieto dva týždne odopierala.

Dlaňami mi skĺzol po ramenách nadol, až ich napokon posadil na moje boky. Ja som svojimi rukami vkĺzla do jeho nohavíc.

„Ty teda nezaháľaš," zasmial sa.

„Nesmiem?" použila som svoj najnevinnejší tón.

„Môžeš," uhryzol ma do ucha.

Rukami som prechádzala po jeho erekcii. Bola pevná a tvrdá, jeho koža na nej bola dokonalo hladká. Preglgla som, keď som si predstavila ako by sa pomaly kĺzal dnu do mojich útrob.

Rozopla som gombík na jeho bielizni a vytiahla jeho úd von.

„Môžem sa vyzliecť," odpovedal.

„Šššš," priložila som mu prst na pery. „Nahého som ťa videla už niekoľkokrát. Takto je to perfektné."

„Čo chceš urobiť?"

„Uvidíš," zasmiala som sa a kľakla si na kolená.

Jemne som ho pobozkala na špičku jeho penisu a potom si ho začala pomaly zasúvať do úst. Jazykom som vo vnútri tlačila na jeho bázu a striedala hĺbku vniknutia. Keď som sa na neho občas pozrela, videla som, ako od slasti pritvára oči.

Páčilo sa mi, ako reagoval na moje podnety. Zablúdil mi rukou do vlasov a vždy, keď som urobila niečo, čo sa mu veľmi páčila , potiahol ma za ne.

Zabávala som sa s ním a sledovala jeho reakcie. Jeho úd sa napínal mojich ústach. Cítila som, že ho postupne dostávam k vrcholu. Spomalila som. Nechcela som, aby sme tak rýchlo skončili. Čakala som na túto príležitosť naozaj dlho.

„Nia," zachripel a ja som k nemu zdvihla svoju hlavu. „Stačilo. Poď hore."

Poslúchla som ho.

Vytiahol ma za ruky hore a potom ma sotil ku stolu. Prehla som sa pred ním a rukami sa oprela o dosku stola. Pán Beauregard urazene zamňaukal a potom zoskočil zo stola na zem.

Nevenovala som mu už ale pozornosť, pretože som práve cítila, ako mi Daniel vyhrnul sukňu a stiahol nohavičky.

Vkĺzol dnu presne tak hladko, ako som si predstavovala. Oprela som sa poriadne o stôl a pritlačila sa bokmi o neho.

„Páči sa ti to?" spýtal sa, keď som sa neustále na neho pritláčala.

„Si skvelý," vydýchla som.

Naše telá sa hýbali v tom istom rytme, tancovali na melódiu tvorenú našimi vzdychmi a vŕzganím dreveného stola. Moje nechty sa zatínali do hrany nábytku a vytvárali v mäkkom dreve plytké ryhy.

Daniel si ma pridŕžal za boky a neustále do mňa búšil. Na okamih zastal a potom ho nechal vo mne. Cítila som, ako mi jeho dlaň ťarbavo rozopína zips na sukni.

Ustúpil dozadu a ja som pocítila, ako sa dostal von. Nohy som zovrela od sklamania.

„Teraz si ty na rade," odpovedal a otočil si ma tvárou k sebe.

Prevliekol mi cez hlavu tielko a rozopol moju čiernu čipkovanú podprsenku. Keď boli všetky kusy oblečenia už na zemi, vysadil ma na stôl a roztiahol moje kolená.

Hrýzla som si do pery, kým som sledovala, ako sa stavia medzi moje nohy a pripravuje sa nato, aby opäť do mňa vnikol. Naklonila som sa dopredu, aby som na neho videla.

Pritisol sa a jeho úd sa do mňa opäť zaboril. Zalapala som po dychu a na okamih privrela oči.

Náš zvierací tanec začal odznova.

Nakláňala som sa k nemu a videla, ako jeho dĺžka mizne v mojom vnútri. Ten pohľad bol niečo neskutočné.

Cítila som rastúci tlak v podbrušku spôsobený jeho divokým prirážaním a viečka mi pritvárali vlny neutíchajúcej slasti.

Rukou po mne prešiel zvonka zatiaľ čo do mňa stále vnikal a začal sa prstami hrať s mojim klitorisom. Prehla som sa v chrbte a už som sa neudržala. Lakte sa mi podlomili a ja som si ľahla na stôl. Nohy som mala opreté o hrany stola a cítila som, ako sa mi ostrá hrana zabára do chodidiel. Ale na tom nezáležalo.

Plne som sa sústredila nato, čo so mnou robil.

„Bože, Daniel," zašepkala som, keď mnou už asi po tretí raz zalomcovala slabá triaška. Tlak vo mne neustále rástol a ja som vedela, že stačí už len kúsok a nevydržím to. „Už budem," vydýchla som.

„Urob sa pre mňa, Nia," neprestával ma dráždiť.

Dostala som sa až na úplný okraj a potom som explodovala. Telom mi prešiel kŕč, ktorý mi z úst vydral divoký výkrik. Rukami som zaškriabala po okraji stola, moje kolená zovreli jeho boky a odmietali ho pustiť.

„Nia, pusť ma, už sa spravím," šepol a ja som uvoľnila svoje zovretie.

Vytiahol ho von a potom som zacítila, ako na moje brucho dopadá spŕška teplej tekutiny.

Nechala som svoje nohy visieť z okraja stola a rukou sa natiahla po papierové obrúsky, ktoré som mala hodené na kraji.

„To bolo úžasné," šepla som.

„Som rád."

Sledovala som, ako stál neďaleko mňa, ako jeho svaly ihrali pod tou opálenou pokožkou a vedela som, že moja fascinácia ním nikdy neskončí. A aj keď som splnila svoje zadanie zo školy, vedela som, že on aj napriek tomu opäť príde...

*KONIEC*