„Nevrav," prekrútila som očami a usadila som sa na posteli o niečo pohodlnejšie. Mykalo mi kútikmi úst, mala som problém udržať smiech.

„Preto som tu," objasnila Heaven. „Aby som jej s tým pomohla." Naširoko sa usmiala. Očividne bola spokojná sama so sebou.

Chlapec so zelenými očami sa znovu zasmial. „A ty si myslíš, že táto piča si to zaslúži?" kývol na mňa a pozrel na Heaven. Kyslý výraz sa usadil tomu úbohému dievčaťu na tvári, zatiaľ čo on sa usmieval od ucha k uchu. Ale nebol to taký ten milý úsmev, aký Heaven venovala každému zo svojho okolia. Bol zo úsmev, ktorý vravel, že chalan, ktorý sedí v mojej izbe je škodoradostnejší než som ja. Zamračila som sa. „Práve si ma urazil," skonštatovala som. „Normálne by som ti vrazila, ale dnes som unavená, takže to nespravím." Prižmúrila som oči a zadívala som sa do jeho zelených očí. „Nemyslím, že ma chceš nasrať," prehovorila som ľadovým hlasom.

„Takže ako to teda ideme vymyslieť s tým plánom na záchranu Flairinej povesti?"ozvala sa Heaven. Znovu musela vstúpiť do nášho rozhovoru. K zmene témy sa nikto z nás nevyjadril.

Pozrela som na ňu a venovala som jej povzbudivý úsmev. „Napadlo ti niečo?" zaujímala som sa.

„Ako sa vlastne ten človek dostal k tvojmu denníku?" Obaja pozreli na mňa.

Nechcela som im povedať pravdu. Asi som sa niečím prezradila, pretože ten chalan sa na mňa pozeral tak skúmavo, až som sa bála, že ma strčí pod mikroskop, aby si ma mohol obzrieť lepšie.

„Stratila som ho," mykla som plecami, akoby mi to bolo jedno. Aj keď nebolo. „Asi bol len v správnom čase na správnom mieste," znova som pokrčila plecami a zadívala som sa do zeme.

„A to bolo kedy?" Cítila som sa ako na výsluchu a to nebolo dobre. Nervózne som sa zahniezdila na posteli a hrala som sa s obliečkou.

„Neviem. Asi v stredu?" Prestávala som tomu rozhovoru rozumieť. Nechápala som, kam tým smeruje, ale zároveň som nechcela prerušiť jej myšlienky. Radšej som bola ticho.

„To je divné," zamrmlala. „Prisahala by som, že ten follow mi prišiel už v utorok alebo možno aj skôr." Vybrala z vrecka mobil a začala doň niečo tukať. Tiež som siahla po mobile a otvorila som Instagram. Prelistovala som notifikácie spred posledného týždňa a pokrútila som hlavou. To je divné, prisahala by som, že mi tiež prišiel follow od toho účtu...

„Hej, tu je to. Follow mi dal už v utorok. A bohvie, ako dlho ten účet máz aložený," pokrútila hlavou a mobil položila na zem vedľa seba. Oči sa jej rozžiarili tak rýchlo, že som ani nespozorovala tú zmenu. „Ľudia, viete, čo to znamená?" Oči jej žiarili a v hlase mala nadšenie. Bola z toho totálne šťastná. Pokrútila som hlavou. Ani mi len nenapadlo, že by to mohlo niečo znamenať.

„To znamená, že to mal naplánované!" skríkla. Nenápadne som sa zadívala na stoličku. Chalan sa uškŕňal a točil sa na nej dookola. Nevyzeral, že by ho to ktovieako zaujímalo, no určite sa dobre zabával.

„Hej," prehovoril a prevrátil očami. „Pretože to vôbec nie je očividné ako kurva na diaľnici," vzdychol si. Zasmiala som sa, ale potom som sa na neho zamračila. „Máš nejaký nápad?"

„Možno," mykol ramenom.

„No? Vrav, som fakt zvedavá." Jeho sebavedomie bolo až nezdravo vysoké a jeho správanie ma začínalo vytáčať. Bol to taký ten typický príklad človeka, ktorý si myslí, že je najlepší na svete.

Uškrnul sa. „Ak prestaneme vravieť očividné a začneme sa sústrediť na dôležité veci, možno aj na niečo prídeme. A ak máš naozaj tak veľa nepriateľov, ako vravíš, potom je to naozaj v piči."

Vzdychla som si. Pretože to ,,vôbec" nie je očividné...

„Heaven? Fakt dúfam, že si na niečo prišla, lebo tento tu ani nedokáže pohnúť mozgovými bunkami." Prevrátila som očami a myslela na to, aké by bolo fajn, ak by som mohla spať.

Heaven pokrčila plecia a zadívala sa na koberec, na ktorom sedela. „Neviem, či je to lepšie, ale možno by sme mohli zistiť, či sú nejakí ľudia, ktorí ťa nenávideli aj predtým, než všetci uvideli zápisky z tvojho denníka," znova mykla plecami. „A nejako ich rozdeliť na ľudí, ktorí by to boli schopní urobiť, ktorí mali dostatočný dôvod a ktorí sa neštítia robiť zlé a zákerné veci."

Pozerala som sa na ňu s otvorenými ústami. Veci, ktoré povedala zneli úplne ako z nejakého detektívneho filmu. Všetko mi prišlo také logické, až som sa čudovala, že som na to neprišla sama.