„Jasné, poď hore," dostala som zo seba a roztrasenými rukami som stisla tlačidlo. Položila som slúchadlo a pozrela som sa na Heaven. „Je to v piči," skonštatovala som a snažila som sa prestať triasť. Neviem, čo sa to so mnou deje, ale nepáči sa mi to. Počujete ma, vy tam hore?!

Heaven vystrúhala znechutenú grimasu. „Ale no tak!" vzdychla a pokrútila hlavou. „Niekto sa proste nikdy nepoučí," zamrmlala. Znova si vzdychla. „Nemôže to byť predsa až také zlé. Tváriš sa, ako keby ti volala tvoja mŕtva babka."

„Toto je oveľa horšie, to mi ver," vyhlásila som. V tej chvíli sa ozvalo klopanie na dvere. Opatrne som otvorila a vykukla som z dverí. „Čo tu chceš?" spýtala som sa a s prižmúrenými očami som sa na neho pozrela. Ani trocha sa mi nepáčilo, čo sa dialo v mojom tele.

Prevrátil oči a zavzdychal. „Nebuď taká. Normálne som ťa prišiel pozrieť, lebo si myslím, že by sa ti hodila podpora."

Odfrkla som si. Mala som pokušenie napľuť na neho, ale takéto tromfy som si chcela nechať na neskôr. „To ti tak uverím." Prekrútila som očami. „Morálnu podporu už mám, ale vďaka za záujem," povedala som a chcela mu zabuchnúť dvere pred nosom.

„Počkaj," ozval sa. To ma donútilo zastať. Pozrela som mu priamo do očí a premerala som si ho.

„Čo odo mňa chceš?" sykla som. Môj hlas bol plný nenávisti, no nedokázala som to kontrolovať. Tak som sa správala ku každému, prečo by on mal byť výnimkou? No keď som videla smútok v jeho očiach, do srdca sa mi zapichol osteň viny. No ten pocit z jeho očí odišiel rovnako rýchlo, ako sa tam objavil a nahradil ho sebavedomý úškrn. Otvoril ústa a chystal sa niečo povedať, no prerušil ho Heavenin hlas.

„Nechceš ho pustiť dnu?"

Obzrela som sa za seba, čo bolo pomerne ťažké vzhľadom na postoj, v akom som sa nachádzala a venovala som jej nechápavý pohľad.„Hmm... What?"

Heaven mykla plecami. „Hovorím len, že ak chce tak veľmi byť nápomocný, nechaj ho." Z úst jej vyšiel chichot. „Utečie odtiaľto tak rýchlo ako sa tu zjavil," zašepkala. Na tvári sa mi usadil úškrn. Dvere som otvorila dokorán a mávnutím ruky som ho pozvala dovnútra.

„Poď ďalej a ani náhodou sa tu nesprávaj ako doma." Zavrela som dvere a oprela som sa o ne chrbtom. Vŕtalo mi v hlave, kde trčí mama. V posledné dni chodievala z práce skôr, no aj tak sa mi zdalo, že pätnásť tridsať je už celkom neskoro... Odtlačila som sa od dverí a vošla som do obývačky. Pozrela som sa von oknom. Deň sa chýlil k večeru, pomaly sa stmievalo. Mesiac už bol vysoko na oblohe, ale slnko stále žiarilo a blížilo sa ku horizontu.

Za sebou som začula kroky. Otočila som sa na nich a ukázala som na jediné farebné dvere v byte. „Pome," nahnala som ich do izby a privrela som dvere. Heaven sa usadila na zemi, chalan si vybral moju pohodlnú stoličku na kolieskach a mne neostalo nič iné, než sa zvaliť na posteľ. Chrbát som si oprela o stenu a zavrela som oči. Pripadala som si ako najväčšia krava na svete (v miestnosti) a ani som nevedela prečo. Kurva, to je fakt v piči.

„Heaven," oslovila som ju, oči som mala zatvorené. „Môžeš prosím ťa tuto pánovi," kývla som smerom, kde som si myslela, že sedí, „vysvetliť, čo chceme dnes riešiť?"

Heaven otrávene vzdychla ale aj napriek tomu sa rozrozprávala. Zhrnula všetky fakty, opísala každú podrobnosť a oboznámila ho so začiatkom nášho plánu. Nesmierne biedneho plánu.

Po niekoľkých minútach skončila a v izbe sa rozľahlo ticho, chladné ako decembrový mráz. Otvorila som oči. Chalan pozeral na mňa, jeho pohľad bol taký intenzívny, až som cítila na koži zimomriavky... Potom vybuchol do smiechu. Otvorila som oči a zamračila som sa. Chlapca so zelenými očami skoro roztrhlo od smiechu. Rehotal sa dlhšie, ako by sa smial každý normálny človek. Po niekoľkých opakovaných záchvatoch smiechu som si myslela, že to nikdy neprestane... No nakoniec som sa dočkala.

„Počkajte," prehovoril, až sa ako-tak upokojil. „Si robíš piču zo mňa?" striedavo hľadel na Heaven a na mňa, ako keby čakal, že mu niektorá z nás poskytne uspokojujúcu odpoveď.

Heaven zaryto mlčala. Videla som, ako krčí tvár od zhnusenia. Nechystala sa mu odpovedať. A ja som to tiež nemala v úmysle. Až mu došlo, že si fakt nerobíme srandu a prestal sa chechtať, zatváril sa vážne a nespokojne pokrútil hlavou. „To je v piči, dievčence."