Tridsiata druhá
Celou cestou do triedy na mňa všetci na chodbe zazerali. Zazerala som na nich tiež. Niektorým som ukázala prostredník, alebo som im vyplazila jazyk. Hnevalo ma, že všetci na mňa len zízajú a nikto nie je úprimný a nepovie mi na rovinu, s čím majú, kurva, problém. Zatínala som päste a premáhala nutkanie do niečoho kopnúť. Možno to bolo prehnané, ale nebola som na to zvyknutá... A po víkende s mamou, ktorá sa správala tiež totálne divne to nebolo práve niečo, čo by som chcela. Všetky tie divné, nič nehovoriace pohľady ma privádzali do šialenstva. Vrčala som a syčala ako nejaký blázon, kým som sa predierala pomedzi dav ľudí na chodbe.
A potom som ich zbadala. Dvere od mojej triedy. Mala som nutkanie posledné metre prebehnúť, no musela som si zachovať svoju dôstojnosť a dobrú povesť. Odfrkla som si. Ako keby som niečo z toho ešte mala. Kurva...
Vošla som do triedy a tam ma čakalo ďalšie prekvapenie. Akurát vôbec nebolo pozitívne. A čo dnes bolo, dopiče, pozitívne?
V momente sa všetci zastavili. Všetko, všetok ruch, všetka vrava, všetok smiech bol preč. Ostalo len napäté, nepríjemné a nechcené ticho. Každý pár očí v triede sa zadíval na mňa. Niesla som ťažobu takmer tridsiatich pohľadov sama na svojich pleciach. Zazrela som Oliviu, ako niečo šepká Scarlet. Obe sa rozrehotali na celú triedu. Tie dve kurvy si tu zo mňa nebudú robiť srandu.
Z celej sily som buchla po stole. Hnev ma úplne ovládol. Nedokázala som ho kontrolovať a v tej chvíli mi bolo totálne jedno, čo robím a aké bude mať moje konanie následky.
Buchnutie sa ozvalo po celej triede a všetci sa na mňa pozreli ako na blázna. Tašku som mala zhodenú pri nohách, ani som si neuvedomila, kedy sa tam ocitla.
„Kurva a dosť!" skríkla som na celú triedu. Videla som, ako sa niektorí mykli od ľaku a na tvári sa mi usadil škodoradostný úsmev. „Celé ráno na mňa všetci čumíte jak jebnutí! Do piče, čo sa deje?" Môj hlas sa rozliehal po celej triede. Chcela som, aby sa ma všetci báli. Vyžívala by som sa v ich bolesti. Smiala by som sa na tom, ako trpia...
No namiesto toho, aby sa nejaký citlivý šprt rozplakal, sa tie najväčšie triedne kurvy začali zabávať. Rozosmiali sa, ich smiech sa rozliehal tichom v triede. Postupne sa k nim pridávali ďalší a ďalší ľudia, až sa na mne nakoniec zabávala celá trieda.Charlotte s Jonnym sa držali za ruky na jednom konci triedy a rehotali sa asi najviac zo všetkých. Pri Scarlet stál Will a ani sa nesnažil zamaskovať svoj nechutne šťastný smiech.
Zrakom som prechádzala cez celú triedu. Nikde som nevidela Heaven. Neviem prečo, ale uľavilo sa mi. Nebola tam, nesmiala sa mi. Ona bola vždy tá dobrá, ona sa nikdy ostatným nesmiala...
„Pojebaní kokoti, jebem na vás," snažila som sa prekričať hluk.
Vtedy sa ozval ten hlas, ktorý by som najradšej nepočula. „Hej, rebelka, nebuď taká! Veď je to len sranda!" ozval sa Will a objal Scarlet okolo pása.
„Kurva!" znovu som tresla do stola a vybehla som z triedy. Lomcoval mnou hnev. Rada by som sa tam vrátila a všetkým jednu vrazila. Ešte by ľutovali, že sa vôbec začali rehotať.
Utekala som cez celú chodbu, znovu som sa predierala davom študentov, ktorí na mňa znovu zízali ako na šialenca.
„Z cesty, kurva," mrmlala som a strkala som do ostatných. „Do piče, povedala som, aby ste mi išli z cesty!" skríkla som. Väčšina sa uškrnula a so sarkastickým úsmevom na tvári mi uvoľnili cestu. Chcela som vykročiť vpred, ale vtom ma niečí dych pošteklil na krku. „Pozor na jazyk," šepol niečí hlas.
Prudko som sa obrátila a na malý moment som nemala slov. Dívala som sa do nádherných sýtozelených očí, ktoré som videla ráno v autobuse... Odfrkla som si, prevrátila som oči a ustúpila som o krok dozadu. Založila som si ruky na prsiach a premerala som si ho od hlavy po päty. Chcela som... nie, potrebovala som, aby sa cítil zle. Potrebovala som vedieť, že aspoň jednému človeku stále naháňam strach. Prižmúrila som oči a nasadila som svoj najchladnejší pohľad. Pozrela som mu do očí. No jeho to nerozhodilo. Opätoval mi rovnaký pohľad, možno dokonca ešte chladnejší. A je to v piči. Pripravovala som sa na totálnu porážku a nejaký popiči odfajč, no nedočkala som sa. Namiesto toho sa v jeho pohľade zjavili šibalské ohníčky a na perách sa mu usadil úsmev.
„Neutekaj ďaleko, rebelka," šepol. „Mohla by si sa stratiť."
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top