Jiminová matka relaxovala na dolnom poschodí, popíjala víno, keď zrazu započula z horného poschodia škrípanie a hlasný buchot.

Zvedavo sa posadila a pozdvihla obočie, keď započula ešte viac kriku.

Vybehla na poschodie a išla k Jiminovým dverám, z ktorých ten zvuk vychádzal. Otvorila ich a vytreštila oči, keď zbadala ako jej syn a jeho vysoký priateľ naháňajú blonďavého chlapca, plaziaceho sa po zemi, čo vydávalo tiež neľudské zvuky.

Zbadala, ako pribehol Taehyung a priskočiac k svojim dvom priateľom, zakričiac na nich, aby prestali.

Čo sa, dopekla, dialo?

Pokúsila sa zakričať, získajúc si ich pozornosť, no nepočúvali. Vzhliadla a na stole svojho syna uvidela ležať učebnice. Schmatla jednu z nich a udrela ňou Jimina.

„Kurva!" skríkol, keď práve behal okolo svojej matky.

Yoongi sa stále plazil preč od Jungkooka, ktorý bol s Taehyungom na svojom chrbte naštvaný.

„Jungkook, ty hlúpy kretén!" skríkol frustrovane Taehyung, „nepovedal som vám to kvôli tomuto!"

Jimin zalapal po dychu a uhol sa ďalšej učebnici, no Jungkook jej ujsť nedokázal, pretože sotva takmer zhodil Taehyunga a kniha ho udrela do hlavy.

Jungkook zastal a Taehyung zalapal po dychu, porazenecky sa pozrúc na Jiminovú matku s rukami na bokoch.

„Čo sa tu, kurva, deje!?"

Yoongi sa rýchlo postavil a zložil sa až pri nej.

„Váš syn a jeho priateľ sa ma snažia zabiť!"

Taehyung zliezol z jeho chrbta a pozrel sa na Jungkooka, ktorý si znepokojene trel hlavu.

„Nie! Pobozkal Taehyunga!" skríkol naspäť Jimin, zagániac na Yoongiho.

„Nie, nepobozkal!"

„Yoongi, nesnaž si to vyžehliť," povedal unavene Taehyung, „ospravedlnil si sa a koniec."

„Čo? Nie!" skríkol Jimin, „pobozkal ťa!"

„Áno, ale odstrčil som ho!"

„Dovoľ mi nakopať mu prdel!" povedal Jungkook, zastonal a chytil sa za hlavu, „po tom, čo si odpočiniem."

Jungkook sa priplazil na Jiminovú posteľ a zvalil sa na ňu, bolestne vydýchnuc.

Jiminová matka odstrčila Yoongiho a pozdvihla obočie.

„Ty si pobozkal moje baby?"

Yoongi otvoril ústa, no ona ho prerušila.

„Chápem. Mala by som ísť."

Odišla, čo spôsobilo, že Yoongi zamrzol a otočil sa na Jimina, ktorý naňho temným pohľadom pozeral.

„Myslím, že by som radšej išiel do väzenia," zašepkal Yoongi, na čo sa pozrel na zdeseného Jimina.

„Ospravedlňujem sa," povzdychol si Taehyung, držiac vrecko s ľadom na Yoongiho opuchnutom oku.

Yoongi vzhliadol.

„Povedal si to už niekoľkokrát, vieš to?"

„Nevedel som, že by ťa boli vyhodili z balkóna!" povedal Taehyung, dávajúc vrecko s ľadom preč z Yoongiho tmavého oka, „dúfam, že ťa iba vystrašili."

„Nevystrašili," povedal Yoongi.

„Ale chápem. Ak by si bol môj a zistil by som, že chalan, ktorého nemám rád ťa pobozkal, už by viac nebol chlapom," povzdychol si Yoongi, položiac si chrbát Taehyungovej ruky na svoje oko.

Taehyung pokrútil hlavou.

„Nehovor to. Bol by si vrah."

Yoongi iba hľadel dopredu.

„Áno," zašepkal, vyhýbajúc sa Taehyungovmu pohľadu.

Taehyung sa pozrel na Yoongiho dobitú tvár a zhlboka sa nadýchol.

„Nenávidím, keď ti ubližujú," zašepkal a odložil vrecko s ľadom.

Yoongi zafučal a uškrnul sa na Taehyunga.

„Iba urobili to, čo si chcel spraviť ty mne."

Taehyung nad ním iba zívol a pokrútil hlavou.

„Nie, Yoongi. Zmiatol si ma a ublížil mi, ale odpustil som ti a chápem, prečo si to spravil," vysvetlil Taehyung, „tí dvaja idioti mi ani nedovolili dokončiť svoju myšlienku, než sa na teba vrhli. Nemám rád násilie."

Yoongi sa smutne pozrel na Taehyunga, ktorý iba vyzeral trochu nervózne. Yoongi iba pomaly zdvihol ruku a pohladil Taehyunga po hlave. Jeho ruka sa zastavila až na jeho krku a trochu sa naňho usmial.

„Obávaš sa až príliš, dieťa. Oddýchni si."

Taehyung vzhliadol a venoval Yoongimu malý úsmev, než sa naklonil a trochu Yoongiho objal, na čo vstal a išiel späť do jeho spálne.

Yoongi ho pozoroval a povzdychol si, priložiac si vrecko s ľadom k pulzujúcemu oku.

Jungkook pomohol Jiminovi upratať izbu po tom, čo sa na nich Taehyung nenávistne pozrel a s Yoongim odišiel po tom, čo si ho zobral na ruky.

Jungkook bol taký naštvaný, že to nebolo ani vtipné. Yoongi pobozkal jeho priateľa a i tak išiel s ním domov. Jungkook ho chcel zbiť viac, ako to urobil.

Jimin bol iba smutný. Vedel, že Taehyung bol na nich nahnevaný, pretože počúvli impulz a vrhli sa na Yoongiho. Taehyung bol taký naštvaný, že predtým, než odišli ani neprehovoril.

„Kurva, pokazili sme to," zavrčal Jimin.

„Yoongi to pokazil," vzhliadol Jungkook.

Jimin zabuchol učebnicu na stole a otočil sa k Jungkookovi.

„Nezaujímam sa o skurveného Yoongiho. Obávam sa o Taehyunga. Musel sa s tým aj s nami vyrovnať, Jungkook. Nemôžeš byť taký skurvene majetnícky -"

„Sklapni, dopekla!" zaútočil Jungkook na Jimina, čo spôsobilo, že si Jimin šokovane priložil na ústa ruku, „som naštvaný. Môžem byť majetnícky!"

„Musíme sa zamyslieť -"

„Nad Taehyungom, ja viem. Ale vieš, že Taehyung išiel späť s Yoongim? Odpustil mu. Ten bozk musel byť skurvene dobrý."

Jimin pristúpil a zatlačil do Jungkooka, nad čím takmer spadol.

„Ty si skutočne opovrhujúci, Jungkook," povedal Jimin, „Taehyung nás potrebuje. Potrebuje svojich kamarátov. Samozrejme, že mu odpustil. Je to, kurva, Taehyung! Necíti zášť ako je táto."

Jimin sa vrátil k svojmu stolu a znovu si ho začal upratovať.

„Dostaň svoju žiarlivosť z tej zasranej hlavy alebo choď domov, pretože ja s tebou nechcem spať, ak budeš pokračovať v tomto správaní."

Jungkook pozoroval, ako Jimin schmatol uterák a odišiel.

©taehyungbby-
All rights reserved