Nasledujúce ráno sa Taehyung zobudil skoro a zafňukal nad bolesťou, ktorá mu odrela do hlavy. Bol zabalený do prikrývky, no cítil, že vedľa neho sú ďalšie osoby. Posadil sa a zažmurkal, keď mu cez okno zasvietilo do očí slnko.

Porozhliadol sa a uvidel Jungkooka, ako drží Jimina, ktorý držal zase jeho. Boli roztomilí a Taehyung sa usmial, na čo zacítil prenikavý zápach.

Starostlivo sa postavil z posteľ a zachvel sa, keď na koži pocítil chlad. Nemal tričko. Zamračil sa a išiel si po jedno do šatníka, keď uvidel zdroj toho odporného pachu.

Boli to oranžové zvratky na zemi.

Taehyung prehltol a odišiel, porozhliadol sa dookola a našiel iba Hoseoka, ktorý bol rozvalený na stolične oproti stene. Hlavu mal do divného uhlu a na brade mal zvyšky oranžových syrových guličiek. Hádam, že našiel osobu, ktorá sa povracala.

„Hoseok!" zachripel Taehyung, trhnúc celým telom. Hoseok nahlas zastonal a pustil balík syrových guličiek, ktoré držal. Otvoril oči a vydal ďalší zvuk, odtlačiac Taehyungové ruky preč. Taehyung pozdvihol obočie, keď uvidel modrinu na Hoseokovej lícnej kosti. Čo sa stalo minulú noc?

Hoseok prižmúril oči a pokúsil sa postaviť, no skončilo to pádom a nárazom do Jiminovej poličky, čo spôsobilo, že niektoré knihy z nej spadli.

„Čo -" započul Jiminov hlas. Posadil sa, pretrel si oči a nahlas si povzdychol.

Jimin zobudil Jungkooka.

„Čo tu tak kurevsky smrdí?" spýtal sa Jimin a zakašlal.

Taehyung ukázal na miesto za dverami

„Hoseok sa povracal."

Hoseok sa konečne postavil.

„Oh, áno. To som bol určite ja."

Taehyung sa zatváril znechutene.

„Idem... idem do sprchy. Jimin kde je -"

„Zaboč vpravo a sú to prvé dvere na chodbe," zamrmlal Jimin.

Hoseok prikývol a treskol dverami.

Jungkook rozmotal svoje nohy z tých Jiminových. Zastonal a chytil sa za hlavu.

„Čo sa stalo minulú noc?"

Taehyung sa porozhliadol po rozhádzanej izbe. Stoličky boli rozhádzané po izbe, v občerstvení na stole boli kaluže vody, fľaše od alkoholu boli rozhádzané po stole a samozrejme aj zvratky.

„Kde sú ostatný?" spýtal sa Taehyung.

Pozrel sa späť na svojich priateľov a zachvel sa, akonáhle si uvedomil, že je bez trička. Jungkook si to všimol a pomaly cestou k šatníku schmatol mikinu pre Taehyunga.

„Prečo máš iba kraťase?" spýtal sa Jungkook.

„Veľmi krátke kraťase," dodal a neodvrátil zrak z Taehyungových odhalených nôh.

Taehyung si zobral mikinu a pretiahol si ju cez hlavu. Vlasy mal rozhádzané.

„Neviem," povedal Taehyung trochu vystrašene.

„Robili sme niečo?"

Jimin pokrútil hlavou.

„Nie, určite by som si to pamätal."

„Ja tiež."

„Tak prečo som bol takmer nahý?"

Jungkook sa porozhliadol dookola.

„Kde je ten Yoongi? Urobil niečo?"

Taehyung si povzdychol.

„Prestaňte, chalani, neurobil by nič."

Jimin sa znovu porozhliadol po izbe a niečo si všimol.

„Kde je Jin a Namjoon?"

__________

Namjoon otvoril oči a trhol sebou, keď mu bolesť udrela do hlavy. Trochu sa posadil, no započul, ako niekto vedľa neho zastonal.

Namjoon zapišťal, čo spôsobilo, že druhá osoba sa s lapaním po dychu posadila.

Bol to Jin.

Obaja sa na seba pozerali predtým, než Jin so zakričaním vyskočil z postele.

„Robili sme to?!"

„J-ja neviem!" vyštekol Namjoon.

Jin otvoril ústa a spozoroval, že je stále oblečený. Upokojil sa.

„Som stále oblečený."

Namjoon strhol paplón a všimol si, že je tiež oblečený.

Jin si od úľavy vydýchol.

Namjoon sa postavil z postele a natiahol sa.

„Prečo sme spolu spali?"

Jin si myslel, že minulú noc príliš nepil.

„Uhh, myslím, že sme sem prišli, aby sme sa rozprávali a potom sme zaspali."

Namjoon prikývol.

„Áno. Trochu si to pamätám."

Jin sa pokúsil z postele zdvihnúť hlavu.

„Umm, prepáč, že som ťa objímal. Bolo to divné."

Namjoon pokrčil ramenami.

„To nič."

Namjoon videl, ako Jin prikývol a chystal sa na odchod. No on ho schmatol za ruku.

„Umm, mohol by si mi možno dať svoje telefónne číslo?"

Jin sa trochu usmial.

„Iste," povedal, čo spôsobilo, že sa Namjoon usmial, „akonáhle si kúpim telefón."

Jin odišiel.

Namjoon tam niekoľko sekúnd na to stále stál, na čo sa mu na tvári začal pohrávať malý úsmev.

„Povedal iste!"

Taehyung nezabudol na stretnutie s Yoongim, ktoré mali mať v sobotu večer. Do parku prišiel načas a posadil sa na rovnakú lavičku, ako keď sa stretli prvýkrát. Zabudol si priniesť knihu, no uvedomil si, že Yoongi príde neskoro, takže zaujal svoju pozornosť niečím iným.

Rozhodol sa pohmkávať si pieseň, zatiaľ čo pozoroval zapadajúce slnko za stromami. Bola to jeho šiesta pesnička, keď sa začal nudiť.

Ubehlo ďalších desať minút, Taehyung vedel, že by sa mal postaviť. Žalostne sa zamračil a postavil sa, rozhodnúc sa, že je čas ísť domov, no bol prekvapený, keď započul za sebou kroky.

„Yoongi -"

No to nebol Yoongi. Bol to jeden z chalanov z minula. Z tých, ktorých Yoongi vyhnal.

„Oh, ahoj," zašepkal Taehyung a pozrel sa do chalanovej ruke, v ktorej držal nejaký druh nápoja.

Chalan zahundral a pokrčil plechovku, hodiac ju do Taehyunga. Taehyung zakričal a začal ustupovať.

Chalan naňho iba zízal, na čo sa Taehyung rozhodol utiecť. Keď bol Taehyung takmer preč z parku, pozrel sa späť, no chalan tam už nebol.

Taehyung zastavil v behu, keď bol na chodníku smerom domov. Snažil sa chytiť dych. Vonku bola už tma a Taehyung sa objal rukami, keď zafúkal vietor.

Bol smutný. Nevedel, prečo sa Yoongi neukázal. Už viac nechcel byť s ním kamarát? Taehyung si myslel, že už niečo mal. Chápal to.

Taehyung si iba povzdychol a pokračoval domov.

©taehyungbby-
All rights reserved

Ďalšia časť sa vám bude určite páčiť 😎😏❤ Máte sa na čo tešiť 😈