Taehyung sa pekne neskoro vkradol po tme do Jiminovej izby, no i tak sa ho chlapec spýtal.

„Boli to hodiny, baby. Mal som strach," povedal Jimin vo vnútri, na čo sa Taehyung išiel prezliecť do šatníka.

„Prepáč," povedal Taehyung, na čo vyšiel s nejakými Jiminovými legínami a Jungkookovým širokým tričkom, ktoré mu ukradol, keď zostal na noc.

„Nemyslel som si, že budem preč tak dlho."

Jimin si povzdychol a schmatol Taehyunga za boky, položiac ho na posteľ vedľa seba.

„Každopádne, kde si bol?" spýtal sa a svojou tvárou sa otieral o Taeyhungov krk.

Taehyung sa usmial a rukou vošiel do Jiminových vlasov, všimnúc si ukazujúcich sa tmavých koreňov.

„V skutočnosti som bol v parku."

Jimin zamrmlal a relaxoval pod Taehyungovým dotykom.

„Prečo?"

Taehyung pozoroval svoju ruku, prehrabávajúcu Jiminové vlasy a premýšľal. Mal by mu povedať dôvod? Nenávidel klamstvá, no vedel, že Jimin by bol nahnevaný, ak by zistil, že bol vonku s Yoongim. No Taehyung to nechcel držať v tajnosti.

„Bol som s Yoongim."

Jimin trhol hlavou a takmer udrel Taehyunga do brady. Vyzeral prekvapene.

„Čo? Prečo?"

Taehyung si zahryzol do pery a rozmýšľal o najlepšom spôsobe, ako to podať.

„Rozprávali sme sa. Pomáhal som mu, Chim."

Jiminovi sa zúžili oči.

„Neverím mu."

„Ty NIE," povedal Taehyung, „ale ja áno."

Jimin sa zamračil a položil si hlavu na Taehyungovú hruď.

„Poviem to Jungkookovi."

„Nič to nezmení."

„Zbije Yoongiho."

Taehyung si unavene povzdychol.

„Nie. Nezbije. Zajtra sa s ním porozprávam, dobre? Iba nerob veci horšie."

Jimin zamrmlal a poslal do Taehyungovej hrude vibrácie. Taehyung sa zachichotal a obalil ruky okolo svojho spiaceho priateľa.

„Si rozkošný!" povedal detským hlasom.

Jimin iba zakňučal a viac sa pritúlil k Taehyungovi.

Taehyung zobral prikrývku, zakryl ich a zhasol Jiminovú lampu.

„Dobrú noc, Chim Chim."

„Moc ťa milujem, baby," zamrmlal Jimin do Taehyunga.

„Tiež ťa milujem," zašepkal do temnoty. Jimin sa načiahol, chytil Taehyungové líčka a stláčal ich.

Taehyung sa znovu zachichotal.

„Čo to robíš?" zašepkal.

Jimin pokrčil ramenami.

„Držím svoj svet."

Jungkook sa nechal objímať Jinom. Usmial sa, keď spozoroval povedomý Range Rover, zastavujúci na špinavej príjazdovej ceste.

Bežal smerom k zadnej časti a naskočil dnu, usmejúc sa na svojich priateľov, ktorí sa vpredu držali za ruky.

„Dobré ráno, moji krásavci," povedal Jungkook, na čo sa zapásal.

„Ďakujem. Viem, že som krásny," povedal Jimin a otočil sa.

Taehyung sa usmial a otočil sa na Jungkooka.

„Dobré ráno, Kookie!"

Jungkook sa usmial naspäť. Zdalo sa, že boli naozaj v dobrej nálade. Miloval začať deň s Taehyungovým krásnym krabicovým úsmevom a Jiminovými sarkastickými poznámkami. Robilo to jeho život oveľa lepším.

„Takže, Jungkook," získal si Jimin jeho pozornosť.

„Taehyung prišiel domov neskoro, pretože sa 'rozprával' v parku s Yoongim," povedal Jimin, ukazujúc úvodzovky.

Taehyung pretočil očami.

„Tie úvodzovky neboli potrebné."

Jungkook sa zamračil.

„Počkaj, prečo si sa motal s Yoongim?"

Taehyung si povzdychol a na sedadle sa otočil tvárou k svojim priateľom, i keď sa Jimin nepozeral, keďže riadil.

„Rozprávali sme sa. Povedal som mu svoju minulosť a on mne tú svoju. Úprimne povedané, mal dobrý dôvod na to, aby bol ku mne nepriateľský. A Jungkook, nechcem, aby si s ním robil blbosti, pretože ja to od neho zistím," povedal Taehyung a pozrel sa do Jungkookových smrtiacich očí.

Jungkook našpúlil ústa.

„Čo ak ťa má rád?"

„Nemá. Ver mi," povedal Taehyung.

„Ešte neviem, či sa dnes správal zvláštne. Nevyzerá ako typ, čo by sa len tak zrazu priateľsky rozprával," zamrmlal Taehyung, na čo sa pozrel von oknom.

Akonáhle boli pri škole, vystúpili a išli smerom do svojich tried. Jungkook mal prvú hodinu, uvidiac muža, o ktorom sa rozprávali v aute a postaviac sa mu pred skrinku.

Jungkook odchádzal a vracal sa späť k jeho skrinke, kým si ho Yoongi nevšimol.

„Taehyung povedal, že už ma viac nebudeš obťažovať," povedal Yoongi a tresknutím zavrel svoju skrinku.

Jungkook pokrčil ramenami.

„Nie vždy počúvam Taehyunga."

„Mal by si."

Yoongi sa chystal na odchod a Jungkook ho nasledoval.

„Aké máš úmysly s mojim priateľom? Hmm?"

„Nemám žiadne," zamrmlal Yoongi a zabočil za roh, „sotva by som mal a bodka."

Jungkook ho zastavil, keď okolo nich nebolo moc ľudí.

„Potom, prečo ste sa vy dvaja minulú noc rozprávali?"

Yoongi pretočil očami a otočil sa.

„Pretože tvoj priateľ je dobrý človek. Potreboval som hovoriť s dobrou osobou. Teraz by si ma, prosím, mohol nechať samého inak ťa zabijem," povedal Yoongi tvrdým hlasom.

Jungkookov pohľad zosilnel.

„Nedrž sa v blízkosti môjho priateľa. Skurvený psychopat."

Yoongi sa naňho pozrel.

„Neublížil by som mu, hlupák," povedal mu Yoongi, „nevolaj ma psychopat, kurva. Nehovor také sračky lebo ti ublížim."

Jungkook zoťal čeľusť,

„Prečo by si mu nikdy neublížil? Huh? Ublížil si mu predtým," povedal Jungkook.

Yoongi sa na Jungkooka iba chladne pozrel.

„To dieťa je jediným svetlom v tomto svete. Radím ti, aby si si ho vážil a neohrozoval ma. Ver mi, Jungkook," povedal Yoongi a pristúpil o krok bližšie, čo spôsobilo, že Jungkook trochu ustúpil, „som tvoja najmenšia starosť. Staraj sa oňho, dobre?"

S tým Yoongi odišiel. Jungkook ho šokovane pozoroval. Čo tým myslel? Vie niečo, čo oni nevedia? Jungkook nemal žiadne vodítko.

Možno sa Yoongi nesnažil ublížiť Taehyungovi, ale definitívne bol zvláštny a Jungkookovi sa to nepáčilo. Musel zistiť, o čom sa tí dvaja rozprávali.

Musel prísť na to, kto je skutočne Min Yoongi.

©taehyungbby-
All rights reserved

❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚❤❤💞💞❤💞💖💙💜💖💓💛💙💞💗💘💙💙💛💚💖💜💙💞💞❤💛💖💜💚❤💓💖💙💛❤💛💗💖💖💘💝💛💛💚💗💜💚💘💘💝💗💙💚💛💛💚💞💚💙💓💛❤❤💛❤💞💙💙💗💚💛💛❤💛💓💓💖💘💝💖💜💜💛❤💕💞💓💗💙💛❤💛💓💗💖💘💝💝💗💜💙💛💜💓💚

Snáď sa k vám moje srdiečka dostali 🙈💝

Nech sa vám darí v škole❤❤