„Idem na toaletu," zamrmlal Jimin, na čo sa postavil a išiel do kúpeľne v nemocničnej izbe.

Jungkook prikývol a pokračoval v hladkaní Taehyungovej ruky. Jungkook iba obdivoval Taehyunga, ako spí. Bol taký nádherný. Jeho čeľusť bola ostrá, no jeho oči nevinné. Bol roztomilý a všetko na ňom Jungkooka vábilo. Každý maličký detail.

Jungkook prestal dýchať, keď Taehyung začal mrmlať a jeho oči sa otvorili.

„Kookie?"

Jungkook sa pousmial.

„Tae?" spýtal sa a priblížil sa.

Taehyung otvoril oči a stretol sa s Jungkookovým pohľadom.

„Kookie, milujem ťa," zašepkal Taehyung, na čo zavrel oči a znova zaspal.

Jungkook stuhol a vytreštil oči. Nezaregistroval ani to, keď prišiel Jimin, utierajúc si ruky do nohavíc.

„To mydlo smrdí ako sračka."

Jungkook neodpovedal, iba zízal na Taehyunga, pokúšajúc sa spracovať, čo sa stalo. Musel sa pomýliť, nie? Myslel Jimina! Nie?

Jungkook nevedel.

„Jungkook?"

„Huh?" trhol hlavou, aby sa pozrel na Jimina.

„Si v poriadku?"

Jungkook prikývol a povedal hlasom, ktorý bol vyšší ako zvyčajne: „Áno! Samozrejme!"

„Klameš." Jimin pozdvihol obočie.

Jungkook prehltol a postavil sa.

„Myslím, že si musím ísť po vodu."

„Oh, dobre. Môžeš mi dobrať tiež?" pokrčil ramenami Jimin.

Jungkook zastavil a prikývol, na čo odišiel. Akonáhle bol na chodbe, od úľavy si vydýchol. O pár sekúnd sa oprel o stenu, premýšľajúc o všetkých dôvodoch, prečo Taehyung povedal to, čo povedal.

Možno Taehyung presne vedel, čo rozpráva. Jungkook to išiel vyriešiť.

Keď si povzdychol, chystal sa ísť späť dovnútra. Zobral Jiminovi vodu. Hlúpy falošný smäd.

V izbe Jimin nastavoval Taehyungovi vankúše a prikrývku.

„Chim?"

Jimin sa otočil späť s veľkým úsmevom na tvári, keď spozoroval, že Taehyung otvoril oči a obzeral sa dookola.

„Tae, baby," povedal Jimin a chytil ho za ruku.

„Ako sa cítiš?"

Taehyung sa naňho usmial.

„Som v poriadku. Prepáč, že som ti zničil deň."

„Nie! Ty nikdy!" pokrútil hlavou Jimin.

„Si si istý?"

„Absolútne! Ničím by si mi nezničil deň. Si v mojom živote príliš dôležitý, Tae."

Taehyung sa načiahol a prstom Jimina štuchol do tváre.

„Si sladký. Nezaslúžim si ťa."

Jimin sa usmial a pobozkal mu ruku.

„Sklapni. Si hlúpy."

Taehyung sa zasmial.

Po pár minútach prišiel aj s dvomi pohármi Jungkook. Podal jeden Jiminovi.

„Dlžíš mi dva doláre."

Potom civel na Taehyunga, prekvapený z toho, ako vyzeral.

„Oh, môj bože!"

Taehyung sa zachichotal.

„Ahoj, Kookie."

Jungkook pristúpil, naklonil sa k nemu a objal ho.

„Tak som sa bál!"

„Prepáč," povedal Taehyung a odtiahol sa.

„Nemusíš, sme radi, že si v poriadku," povedal mu Jimin.

Taehyung prikývol a povzdychol si, na čo rozdelil ich ruky.

„Môžem sa napiť?"

Jungkook aj s Jiminom mu podali svoje poháre, čo spôsobilo, že Taehyung si odfrkol.

„Jeden stačí," povedal, zobral si Jiminov a odpil si dva veľké dúšky.

Jungkook odvrátil zrak a od zahanbenia sčervenal.

Dvere sa otvorili a dnu vošiel Jin, ktorý niesol dva taniere jedla.

„Dobre, takže viem, že sme mi povedali, že nie ste hladný, ale viete, že mňa to nezaujíma."

Podišiel a položil taniere plné jedla na malý stolček.

Potom sa pozrel na Taehyunga a trochu sa naňho usmial.

„Divoká noc, huh?"

Taehyung prikývol.

„Áno, umm, mimochodom, koľko je hodín?"

Jin sa pozrel na hodinky v rovnaký čas, ako Jimin na svoj telefón.

„12:47."

„12:50."

Jimin pozdvihol obočie.

„Tvoje hodinky idú zle."

Jin sa pousmial.

„Nie, tvoje."

„Stavme sa. Mám iPhone. Čas na ňom nikdy nejde zle."

Jin pretočil očami.

„Trojminútový rozdiel, strašne obrovský," zamrmlal sarkasticky.

„Odceňujem tvoju drzosť," zamračil sa Jimin.

„Je kráľovná drzosti," uškrnul sa Jungkook.

Jimin vyzeral urazene.

„Prečo na mňa všetci tak útočíte? Iba tu sedím, jem svoje vafle a vy ma iba zneucťujete."

Taehyung sa na posteli zasmial a trhol sebou, keď sa pohol. Jimin sa usmial, naklonil sa a letmo ho pobozkal na pery.

„Si rozkošný," zašepkal.

Taehyung sčervenal a zakryl si tvár.

„Od kedy bozkávaš svojho kamaráta?" odfrkol Jin.

„V skutočnosti je môj priateľ," povedal Jimin so slabým úsmevom na tvári.

Jin prikývol, zagániac na svojho brata, očakávajúc, že sa tiež usmeje, no Jungkook so zamračením odvrátil zrak.

„Oh, to je rozkošné."

Jin onedlho odišiel a Jimin po hodine alebo dvoch zaspal. Spal na stoličke, ktorá bola v rohu miestnosti. Jungkook zostal s Taehyungom a iba sa rozprávali.

„Naozaj si myslíš, že by mohol Flash zbiť Spider-Mana?"

Taehyung prikývol.

„Pozri, Flash môže s takou rýchlosťou urobiť čokoľvek. Spider-Man sa s ním nedá porovnať."

Jungkook sa usmial a pokrčil ramenami.

„Neviem. Čo robí lepšie?"

Taehyung sa viac posadil.

„Dokáže urobiť svoju vlastnú zrkadlovú podobu, cestovať časom a vytvárať vzdušné tunely," povedal Taehyung, počítajúc to všetko na prstoch.

Jungkook sa nežne usmial. Taehyung bol príliš rozkošný, ako sa mu pokúšal ukazovať svoje myšlienky.

„Oh, pozri. Veľmi presvedčivé."

„Prestaň," smial sa Taehyung, pozrúc sa do svojho lona, „pravdepodobne sa ti páči Spider-Man iba preto lebo je to Tom Holland."

„Áno, je rozkošný, no jeho vzhľad sa nedá porovnať."

„S Grand Gustinom?"

„Nie, s tebou."

Taehyungová tvár sčervenala a s roztomilým úsmevom odvrátil zrak. Jungkook sa nad jeho reakciou zasmial.

„Bol by si rozkošný superhrdina."

„Dobre, žiadne flirtovanie," usmial sa Taehyung.

Jungkook sa zasmial. Nechal Taehyunga si ľahnúť a lakťami sa podoprieť o posteľ.

„Pamätáš si, čo si urobil ,keď si sa zobudil predtým, než si bol s Jiminom?"

Taehyung stuhol a Jungkook už vedel odpoveď.

„Áno."

„Pamätáš si, čo si povedal?"

Taehyung sa stretol s Jungkookovým pohľadom, no nezareagoval, pretože Jimin si v kúte miestnosti zívol.

„Doriti, tieto stoličky sú extrémne nepohodlné!"

©taehyungbby-
All rights reserved