„Taehyung, čo sa stalo? Poď," povedal Jungkook a vtiahol Taehyunga dnu. Ten vstúpil dnu, vzhliadol k Jinovi, ktorý ho so zvedavými očami pozoroval z gauča.

„Taehyung?" spýtal sa.

„Prečo si tu takto neskoro?" spýtal sa Jin, na čo Jungkook Taehyunga priviedol ku gauču.

Taehyung zafňukal a prehovoril: „Ja a Jimin sme sa veľmi pohádali a nemohol som tam zostať po tom, čo spravil."

„Čo spravil?" spýtal sa Jungkook, pripravený dostať sa s Jiminom do sporu.

Taehyung si utrel oči.

„Chystal sa vyspať s nejakým náhodným chlapom a ja som si myslel, že ma má rád a snažil sa urovnať si svoje pocity," povedal Taehyung a zamračil sa do zeme.

Jungkook bol z tej novinky prekvapený. Jimin sa pokúsil s niekým náhodným vyspať? Znelo to zvláštne.

„Počkať, vy dvaja už niečo ste?" spýtal sa Jin.

Taehyung prikývol.

„M-myslel som si, že je to pochopiteľné."

Jungkook pomaly prikývol. Jungkook odhadoval, že má Taehyung Jimina rád. Jimin dostal všetko, čo chcel, ak sa to nepokazilo tak ako dnes.

Jungkook pohladil Taehyunga po chrbte.

„Prečo nejdeš do mojej izby a nepospíš si? Myslím si, že sa budeš cítiť lepšie," povedal a jemne ho potľapkal.

Taehyung prikývol.

„Prepáč, sľubujem, že si nájdem iné miesto, kde zostať -"

„Nie. Teraz choď do postele, môžeš sa vybaliť zajtra," povedal Jungkook a viedol ho smerom k svojej izbe.

Predtým, než Jungkook odišiel, Taehyung sa otočil a objal ho, zatiaľ čo zhlboka dýchal.

„Ďakujem," zašepkal, odtiahol sa a vošiel dovnútra izby.

Jungkook sa smutne vrátil k Jinovi, ktorý pozdvihol obočie.

„Nemáme izbu."

„Vyspím sa na zemi."

„Nemáme peniaze, JK," povedal Jin.

„Potom to ide na môj podiel."

Jin pokrútil hlavou a vstal.

„Dva dni. Dávam mu dva dni na to, aby si to s Jiminom vyriešil."

Jin odišiel do kuchyne a Jungkook pokrútil hlavou. Jin by mal naozaj prestať byť taký sebecký. Taehyung nemá nič, ani miesto, kam ísť. Bolo to nepochybne bolestivé, a aj keď mu chcel Jungkook pomôcť, on sám bol ten, čo nemá pohodlie.

Jimin bol jediný, ktorý mohol tú bolesť zničiť, keďže bol ten, čo ju spôsobil.

„Oh, ako si sa zmenil na trosku."

Jimin trochu zakňučal, na čo mal aj naďalej zaborenú hlavu vo vankúši. Túto noc nemal žiaden spánok. Celú noc plakal a strachoval sa, pretože ho opustil kamarát a nepovedal mu, kam ide.

Naraz Jimin pocítil na svojom zadku bolesť, sykol a otvoril oči. Stál nad ním Jungkook s pozdvihnutým obočím.

„Vstávaj."

„Koľko je hodín?" zastonal Jimin, posadil sa a pozrel sa po svojich hodinkách, no tie tam neboli.

„Dopekla! Kde mám hodinky?"

Jungkook pretočil očami, schmatol Jimina za ruku a vytiahol ho do sediacej polohy.

„Čo to vyvádzaš?"

„Vyzeráš ako totálny blbec," povedal Jungkook, pozrel sa na Jiminovú opuchnutú tvár a hlboko sa zamračil.

„Prosím, vypadni. Prečo to dokonca si?"

Jungkook si sadol na kraj postele.

„Potrebujem, aby si mi vysvetlil, čo sa stalo minulú noc, pretože Taehyung prišiel s plačom a iba mi povedal, že si s nejakým chlapom."

Jimin si povzdychol a podoprel si hlavu.

„Áno. Bol som s nejakým chlapom, ktorého som stretol v parku. Naozaj neviem prečo, ale navrhol som mu, aby išiel ku mne, hádam som bol naštvaný. Neviem."

Jungkookovi sa zúžili oči.

„To, čo si spravil je pekne sprostá vec."

„Nemyslel som si, že to Taehyung uvidí. Okrem toho ma ten chlap iba bozkával na krku, vlastne sme nerobili nič ďalšie. Ani neviem, prečo bol Taehyung tak naštvaný."

Jungkook sa naklonil a štuchol Jimina do čela, čo zapríčinilo, že cúvol.

„Si idiot. Ten chlapec ťa má naozaj rád."

„Čo? Nemá! Prečo by mi to nepovedal?" povedal Jimin a pošúchal si boľavé miesto, kde ho Jungkook udrel.

Jungkook pokrčil ramenami.

„Nemyslím si, že si to uvedomil, kým ťa neuvidel s iným mužom."

Jimin sa posadil a o pár sekúnd sa usmial.

„Má ma rád?"

„Veľmi. Teraz to choď s ním vyriešiť, pretože nemám rád, keď ho vidím smutného," povedal Jungkook, postaviac sa z postele.

Jimin prestal a načiahol sa za Jungkookovou rukou.

„Naozaj si v poriadku? Viem, že to musí byť pre teba ťažké," povedal Jimin a ustarostene pozoroval Jungkookovú reakciu.

Jungkook pokrčil ramenami.

„Ak je on ten, kto sa ti páči, nebudem sa ti pliesť do cesty."

Jimin sa zamračil.

„Nemám obavy o to. Bojím sa o teba."

Jungkook iba mykol plecami.

„Je to to, čo to je."

Jimin si povzdychol, stiahol Jungkooka na posteľ a objal ho. Jungkook ho nechal a omotal svoje ruky okolo Jiminovho tela.

„Prepáč, že je to tak," zašepkal, „zaslúžiš si ho viac ako ja."

Jungkook sa odtiahol.

„Jimin, som v poriadku," povedal a prísne sa naňho pozrel, „a ak mu znovu ublížiš, nebudem kamarátsky, jasné?"

Jimin prikývol.

„Áno. Viem. Už by som mu viac nechcel znovu ublížiť."

Jungkook poťapkal Jimina po stehne a postavil sa.

„Dobre. Teraz poď ku mne domov a vyrieš si s ním tú vec. Neodídeš, pokiaľ vy dvaja nebudete v pohode."

Jimin prikývol.

„Dobre. Takže ma nechaj prezliecť sa."

Postavil sa a odišiel do svojej skrine, vytiahol si oblečenie a rýchlo ho na seba nahádzal. Vyšiel a schmatol čiapku.

„Mám ulízané vlasy, ugh."

Jungkook prikývol.

„Vyzerá to sprosto."

„Ďakujem."

Jimin podišiel k svojmu stolíku, aby si nasadil jeden zo svojich prsteňov, no pár z nich chýbalo.

„Myslíš to vážne?"

Jungkook vzhliadol z postele.

„Čo sa deje?"

„Ten chalan, ktorého som tu mal včera."

„Ako by som mohol zabudnúť?"

Jimin pretočil očami, no zamračil sa. Otočil sa k Jungkookovi a vysvetlil: „Ten kokot Yoongi mi ukradol veci!"

©taehyungbby-
All rights reserved