„Ugh, toto je dôvod prečo nejebem bohaté deti," zamrmlal Yoongi, postavil sa a tajne ukradol prsteň položený na Jiminovej posteli vedľa stolíka.

Jimin mal hlavu v dlaniach, pokúšajúc sa vymyslieť spôsob, akoto Taehyungovi vysvetliť.

„Dieťa, nie je to taká veľká vec," povedal Yoongi a pozrel sa na Jiminovú vystresovanú polohu.

„Je. Milujem ho a teraz... on nikdy nebude milovať mňa."

„Nemiluješ ho," povedal jednoducho Yoongi, čo spôsobilo, že Jimin k nemu so zmäteným výrazom vzhliadol.

„Ospravedlň ma? Ako to môžeš ty vedieť?"

„Pretože by si nepremýšľal o sexe so mnou, ak by si to dieťa skutočne miloval," povedal Yoongi, pokrčil ramenami a naklonil sa k Jiminovmu stolíku.

Vždy, keď Jimin odvrátil zrak, Yoongi ukradol ďalšiu malú vec. Bolo to naozaj ľahké vzhľadom k dráme, ktorá sa odohrávala.

Jimin si povzdychol a postavil sa.

„Dvere nájdeš aj vo vlastnom dome, nie?" usmial sa kyslo Jimin, na čo odišiel zo svojej izby.

Yoongi sa uškrnul a otvoril zásuvku na stole, ku ktorému sa naklonil.

„Bohatý a sprostý," zamrmlal a uchopil predmety, ktoré by mohol použiť alebo predať.

Jimin kráčal smerom k dverám od kúpeľne, počujúc tiché vzlyky, čo spôsobovalo, že ho pichalo v hrudi.

Možno mal Yoongi pravdu. Možno Taehyunga nemiluje. Možno to bola iba túžba. Ako by ho mohol milovať, keď sa takmer úmyselne s niekým vyspal, zatiaľ čo vedel, že Taehyung si urovnáva svoje pocity?

„Taehyung?" spýtal sa Jimin a jemne zaklopal na dvere.

„Prosím, nechaj ma samého."

Jimin sa chrbtom oprel o dvere a zosunul sa na zem. Zostal ticho, nechajúc na chvíľu Taehyunga na pokoji, no potreboval to vysvetliť.

„Nemusíš hovoriť nič, ale počúvaj ma."

Ticho.

„Nemyslel som si, že sa dnes večer vrátiš. Nechcel som, aby si to videl."

Ticho.

„Nemyslel som si, že by ťa to ranilo. Nepremýšľal som nad tým."

Ticho.

„Taehyung, prosím, pochop, že ťa mám naozaj moc rád a nechcel som zničiť to, čo sme mohli mať."

Dvere sa naraz odomkli a otvorili. Jimin sa postavil, pozrel sa do Taehyungových červených, opuchnutých očí a zamračil sa.

„Odchádzam."

Taehyung prešiel okolo Jimina a išiel do jeho izby. Jimin ho nasledoval a pozoroval, ako si Taehyung začal z jeho skrine vyberať oblečenie.

„Čo? Taehyung, nie!" Jimin pribehol a pokúšal sa ho v chôdzi zastaviť.

„Vypadni."

„Nie! Ty neodchádzaš!"

„Jimin, vypadni!" povedal hlasnejšie Taehyung a z jeho očí sa začali stekať čerstvé slzy. Mohlo to byť dramatické, no Jimin ho dnes naozaj zranil. Taehyung nedokázal tú psychickú bolesť vziať do vlastných rúk.

Jimin sa rozplakal a pozoroval ako si Taehyung dáva do svojej malej tašky veci, ktoré mu Jimin dal. Jimin pokrútil hlavou.

„Neopúšťaj ma, Tae!"

„Neraň ma, Jimin!" zakričal naspäť Taehyung, utrúc si nos. Odvrátil zrak z Jiminovej tváre, na čo tlačil oblečenie do tašky. Cítil sa ako taký idiot.

„Sľubujem, že nebudem! Taehyung, zostaň!" povedal Jimin. Nemohol premýšľať o tom, že tu Taehyung nebude, že sa vedľa neho nebude zobúdzať. Bol jeho najlepší kamarát a on ho miloval. Nemohol stáť a nechať ho odísť. Nie, ak ho mohol zastaviť.

Jimin sa otočil k Taehyungovi a chytil ho za tvár, vtisnúc mu na pery mokrý bozk. Iba potreboval donútiť Taehyunga niečo cítiť. Niečo, čo by ho presvedčilo zostať.

Taehyung Jimina odstrčil a utrel si ústa, ešte viac sa rozplačúc.

„Ugh, skurvená drzosť. Už sa ma viac nedotýkaj!" zagánil naňho Taehyung s červenými a uslzenými očami.

Jimin padol na kolená.

„P-prosím, neopúšťaj ma."

Taehyung ho obišiel a chladne povedal: „Už to viac nie je rozkošné."

Potom odišiel z Jiminovej izby, nevšímajúc si Jiminových rodičov, ktorí ho znepokojene pozorovali ako odchádza z domu, ktorý nazýval domovom.

­

Jungkook znudene pozeral televíziu. Jimin bol na druhej strane gauča a popíjal pivo. Po tom, čo hovoril s Jiminom, Jungkook necítil, že by dnes niečo potreboval robiť, takže presne to robil. Nič celý deň. Pokračoval v ničnerobení, až pokiaľ ho neprerušilo klopanie.

Jin zagánil a udrel doňho.

„Ideš ty."

Jungkook si povzdychol a postavil sa, kráčajúc k dverám. Bolo to zvláštne. Večer nemávali návštevu, takže dvere otvoril obozretne.

Dvere otvoril úplne, keď uvidel Taehyunga, ktorý si utieral oči s batohom prepchatým oblečením.

„Tae?"

„Jungkook," zafňukal, „m-môžem, prosím, zostať s tebou?"

©taehyungbby-
All rights reserved