Po návštevných hodinách povedal Taehyung každému, aby odišiel, nepotreboval nikoho, kto by tam s ním zostal. Nebol v dobrej nálade, keď mu Jungkook povedal, že jeho sestra odišla. Jasné, chcel byť sám a tým trom to naznačil.

Takže Jin zobral Jungkooka domov. Jungkook bol vystresovaný. Jeho mama bola chorá a teraz bol Taehyung napadnutý v škole. Prečo sa zdalo, že ľuďom, o ktorých sa zaujímal, sa vždy niečo stalo?

„Jungkook, nemaj o neho starosti," povedal Jin, keď sa dostali dovnútra. Ich matka už spala, no televízia v obývačke stále vrieskala.

Jin pristúpil a vypol ju.

„Si hladný? Nemyslím si, že si dneska jedol," spýtal sa Jin, na čo išiel do kuchyne.

„Nie. Iba chcem ísť do postele," povedal Jungkook.

Jin sa pozrel na jeho rameno.

„Iste. Po tom, čo sa naješ."

Tak Jungkook čakal, kým mu Jin spravil vajíčka a toalst. Po tom, čo Jungkook všetko zhltol, zahundral dobrú noc Jinovi, ktorý upratoval obývačku, na čo si vyzliekol oblečenie a skočil do postele, zaspiac od vyčerpania.

Po dvoch dňoch nechal doktor Taehyunga odísť.

Taehyung sedel na Jiminovej posteli a nechal sa chlapcom hýčkať.

„Si si istý, že nechceš, aby som ti niečo spravil? Mohol by som ti spraviť mäso!"

Taehyung sa nad jeho dychtivosťou zasmial.

„Chim, nemôžeš ani variť."

Jiminová tvár zružovela. Nevedel prečo, no v poslednej dobe ho Taehyung takto volal a to spôsobovalo, že celé jeho vnútro bolo zmätené. Hlúpa zamilovanosť.

Jimin zafučal.

„Môžem sa o to pokúsiť."

Taehyung sa naňho iba usmial. Doktor dal Taehyungovi nejaký druh hojivej masti a krému, aby sa jeho rany hojili rýchlejšie. Mal modriny a taktiež mohol vidieť aj rany a stehy, no vrátane toho bola jeho tvár v poriadku.

Jimin si sadol vedľa Taehyunga a prehodil cez neho perinu, len aby sa uistil, že je mu pohodlne a teplo.

„Jimin," povedal Taehyung, získajúc jeho pozornosť, „môžem ti povedať, čo cítim?"

Jimin zvraštil obočie.

„K čomu? Tvojej sestre?"

Taehyung pokrútil hlavou.

„K šikanátorovi?"

„Nie, k tebe."

Jiminové oči boli trochu vytreštené a prikývol, naraz sa cítil nervózne. Prisunul sa bližšie k Taehyungovi a pomohol mu si lepšie sadnúť. Obaja sedeli čelom k sebe, keď vtom začal Taehyung rozprávať.

„Povedal si mi, ako ma máš rád. Bol som veľmi prekvapený, pretože som to nečakal," začal Taehyung a Jimin prikývol.

„Jimin," Taehyung chytil jeho malú ruku, „milujem ťa iným spôsobom ako ty mňa."

Taehyung sa cítil absolútne strašne, keď Jiminová tvár zosmutnela. Jimin sa pokúsil mu vytrhnúť svoju ruku, no Taehyung ju zovrel silnejšie.

„Ale sme spriaznené duše, Jimin, si môj najlepší kamarát a ja si nemyslím, že by som mohol bez teba žiť. Naozaj ťa chcem mať strašne moc rád naspäť, pretože si pre mňa najlepšia osoba," povedal Taehyung pozorujúc Jimina. Jimin sa pokúsil vypadnúť, no Taehyung sa načiahol a chytil ho za tričko.

„Jimin, prosím, neodchádzaj!"

Jimin zastavil a sadol si stále nechávajúc odvrátený pohľad. Taehyung mohol počuť, ako zafňukal a on s tiež snažil nerozplakať kvôli tomu, že Jimina donútil plakať.

„Chim, prosím," zašepkal.

Jimin sa otočil k Taehyungovej tvári. Jeho oči boli po okraj naplnené slzami a Taehyung sa cítil ako kretén.

„Pobozkaj ma."

Taehyung zamrkal.

„Huh?"

Taehyungovi sa zasekol dych.

„J-ja neviem. J-ja som ešte-"

„Tae, urob to pre mňa. Prosím."

Taehyung sa nikdy predtým nebozkával. Vždy chcel, aby jeho prvá pusa bola s niekým, koho miluje a niekým, kto miluje jeho, no prikývol. Taehyungovi nevadila myšlienka, že mu Jimin zoberie prvý bozk.

Jimin sa viac naklonil a Taehyungovo srdce začalo biť rýchlejšie. Jimin bol tak blízko, že mohol cítiť jeho dych. Jimin položil svoju ruku na Taehyungovu tvár. Pozoroval Taehyungovú červenajúcu sa tvár až kým si ho nepritiahol bližšie a nespojil ich pery.

Taehyung si užíval ten pocit. Bolo to opatrné a príjemné. Akoby vedel, že ten človek mu neublíži, no nebolo tu žiadne iskrenie. Nebolo to ako v knihách a filmoch a Taehyung vedel, že k nemu nič necíti.

Taehyung sa nenávidel. Prečo Jimina nemohol milovať? Bol to perfektný chalan. Úžasný gay. Nikdy by Taehyungovi neublížil. Prečo by ho nemohol milovať?

Jimin sa odtiahol, udivený a trochu vzrušený, samozrejme, že to ignoroval a pozrel sa na Taehyunga, aby videl jeho reakciu.

Taehyung sa rozplakal. Jimin vytreštil oči.

„Tae, čo sa deje?"

„Prepáč! Iba ťa chcem milovať!"

Jimin zamrzol. Taehyung ho nemal rád späť. Po tom všetko k nemu Taehyung nemal žiadne pocity.

Jimin bol vnútri zranený, nemohol opustiť takéhoto Taehyunga, aj keď si myslel, že chce vybehnúť z izby a potápať sa vo vlastnej sebaľútosti.

„Je to v poriadku," zašepkal Jimin.

„Nie! Nie je! Len ti spôsobujem bolesť!" vysvetlil Taehyung, trhnúc sebou, keď ho od náhleho pohybu zabolelo rebro.

„Taehyung, prestaň sa hýbať. Mohol by si si ublížiť," povedal Jimin, položiac dlaň na Taehyungovu ruku. Pod Jiminovým dotykom sa okamžite uvoľnil.

„Prepáč, Chim."

Jimin sa smutne usmial na chlapca, ktorého miloval.

„Nemusí. Nie som na teba nahnevaný. Nebuď na seba tvrdý, dobre? Teraz spi. Musíš odpočívať, aby si zostal taký pekný," povedal Jimin a pomohol Taehyungovi si ľahnúť.

Taehyung sa pomedzi slzy zasmial.

„Nepríjemné. Mal by som ťa utešiť, ale ty si tu a pomáhaš mi, keď som ti ublížil."

Jimin mu venoval malý úsmev.

„Navždy sa budem o teba starať."

Taehyung si utrel slzy a unikol mu ďalší zlomený smiech.

„To je tá najsuchšia vec, čo si kedy povedal."

Jimin sa nefalšovane usmial.

„Spi."

Zhasol svetlo a ľahol si vedľa Taehyunga. Jeho srdce bolo ťažké, no nebol prekvapený. Jimin nebol bohovský. Bozk nemohol spôsobiť, že by niekto k nemu cítil.

Zrazu pocítil teplo a rozvinul ruku, ktorá bola blízko tej Taehyungovej. Oočil svoju ruku na chrbát, takže jeho dlaň čelila tej Taehyungovej a preplietol si s ním prsty. Taehyung mu gesto oplatil a obaja tak zaspali. S držiacimi sa rukami a malým úsmevom na tvári.

©taehyungbby-
All rights reserved