Chodba bola plná ľudí až pokiaľ sa všetci nepobrali do tried. Jimin nebol prekvapený. Cítil, že niečo nie je v poriadku, no nevedel čo.

Zastavil sa na toalete a zatajil dych, na čo sa toho snažil zbaviť. Otvorili sa dvere a vyšli z nich dvaja chalani. Jimin to hneď zaregistroval. Bol to Taehyungov šikanátor. Bol vysoký a hlúpy v jednom.

Jimin k nim nehovoril, no nabral odvahu, keď si chalani začali umývať ruky a jeden z nich prehovoril.

Keď si umýval hánky, do umývadla mu stekala krv. Jimin spozornel.

„Čo sa ti stalo s rukou?" spýtal sa, získajúc si pozornosť chlapcov.

Chalan sa samoľúbo uškrnul a začal si ruky sušiť.

„Jimin, vážne? Priatelíš sa s tými šialencami?"

„Sklapni a odpovedz."

Chalanov úškrn sa rozšíril.

„Tvoj kamarát je teploš. Vedel si to? Si tiež jeden? Ste vy dvaja spolu? Možno by som ťa mal dobre zbiť," povedal chalan, čo spôsobilo, že jeho kamarát na jeho slová prikývol.

Jimin bol nahnevaný. Mal o Taehyunga starosti, pretože nechcel, aby mu bolo ublížené, no mal pocit, že bolo.

„Kde je?" precedil cez zuby Jimin, ostro pozorujúc tých dvoch.

Chalan pokrčil ramenami.

„Dúfajme, že teraz za ním niekto beží."

Jimin sa okamžite začal činiť, rozbehol sa preč z budovy a rozhliadol sa po parkovisku. Išiel k svojmu autu a vedľa neho uvidel ležať telo.

Pribehol k nemu a Taehyunga otočil. Na tvári mal veľa krvi. Jimin sa rozplakal, na čo si uložil Taehyunga do lona a zatriasol ním. No neprebral sa.

Jiminovi puklo srdce pri myšlienke, že by mohol byť Taehyung mŕtvy. Čo ak ho zabili? Jimin by pre toto dieťa doslova vraždil a nezaujímal sa o následky.

Neisto vytiahol telefón a vytočil číslo sanitky, nevedel, čo iné robiť. Školská sestrička by nič nespravila.

Akonáhle prišla sanitka, učitelia a študenti začali vychádzať von, aby sa pozreli, čo sa stalo. Jimin spozoroval Jungkooka, ktorý s vytreštenými očami pribehol.

„Čo sa stalo?" spýtal sa, pozorujúc ako pár zdravotníkov dávalo Taehyunga na nosidlá.

Jimin nemal čas na hovorenie, hlavne keď hovoril s ním.

„Čo sa stalo?"

Jimin si utrel slzy.

„Zbili ho! Nepreberal sa a ja som spanikáril Boli to tí dvaja starší študenti. Tamtí!" Ukázal Jimin na chalanov, ktorý stáli vonku a s vytreštenými očami pozorovali situáciu.

Hlavný z nich išiel dovnútra.

Jungkook sa otočil k Jiminovi.

„Ako moc?" spýtal sa.

Jimin zafňukal a odvrátil zrak zo sanitky, pozrúc sa na Jungkooka.

„Bolo tam veľa krvi... Naozaj som nemohol vidieť všetky rany, a-ale neprebúdzal sa!" vzlykal Jimin a strach sa zmocnil jeho tela.

Jungkook omotal svoje ruky okolo Jimina a nechal ho vyplakať sa. Bolo zvláštne vidieť Jimina takého zraniteľného. Zvyčajne bol nafúkaný a veselý, niekedy roztomilý, no Jungkook sa nikdy neodvážil k tomu, povedať mu to.

Jungkook bol nahnevaný. Akonáhle bolo o Taehyunga postarané, Jungkook sa chystal nájsť ľudí, ktorý mu to spravili a splatiť im láskavosť rovnako ako to urobil s Taehyungovým otcom.

Karma je kurva a jej meno je Jungkook.

Jimin visel na Jungkookovi viac ako za celý život. Hlavu mal skrytú v jeho ramene a posmrkával. Jungkook ho upokojujúco hladil po hrbte.

Nevedel si predstaviť, ako sa musí Jimin cítiť. Jimin k Taehyungovi niečo cítil a keďže sa chcel Jungkook pomstiť, Jimin to musel chcieť oveľa viac.

Sanitka sa chystala odísť. Jungkook sa pozrel do Jiminových červených, opuchnutých očí.

„Musíme ísť za ním."

Jimin prikývol a podal Jungkookovi kľúče. Nevedel príliš dobre jazdiť. No bol to Jungkook a keďže on neplakal, neznamenalo to, že nebol skľúčený. Bol iba šokovaný.

Nasledovali sanitku a zaparkovali auto, obaja vyskočili von a utekali dovnútra.

Sestrička im povedala, aby počkali v čakárni, keď sa pokúšali nasledovať záchranárov. Takže si obaja sadli. Nervózni, naštvaní a smutní čakali na svojho kamaráta, o ktorého mali strach.

Po hodine ticha medzi nimi Jimin nakoniec prehovoril.

„Jungkook, viem prečo mu to spravili," povedal Jimin, slzy mu už uschli, no jeho hnev stále zostal.

„Áno? Prečo?"

Jimin na operadle stoličky zovrel päsť.

„Pretože je gay. Nazvali ho teplošom a ja som bol nahnevaný, pretože som to mohol byť veľmi ľahko ja, no nevyzeral som pre nich príliš slabo. Štve ma to," zafňukal naštvane Jimin, „Taehyung nie je slabý. J-je najsilnejší človek, akého poznám. Tí škaredí skurvysynovia -"

Jungkook položil na Jimina ruku.

„Jimin, musíš sa upokojiť. Viem, ako sa cítiš, tiež je môj najlepší kamarát, ale teraz tu musíme byť preňho. Nie robiť niečo hlúpe. Dobre?"

Jimin sa uvoľnil, zhlboka sa nadýchol a viditeľne sa upokojil.

„Nikdy nemal byť zlomený," zašepkal Jimin, srdce ho preňho bolelo.

Jungkookovo zamračenie sa prehĺbilo.

„Zaslúži si to najlepšie."

„Z-zaslúži si v -"

„Jungkook!"

Chalani otočili svoje hlavy na Jina, ktorý k nim bežal. Zastavil. Obaja vyzerali nervózne a Jin si všimol, že Jimin má na rukáve krv, no cítil, že nebola jeho.

„Čo sa stalo?"

Jungkook si prešiel po tvári a mykol ramenami.

„To neviem presne. Prišiel som tam len vtedy, keď bol v sanitke."

„Išiel som na toalety, pretože som sa necítil dobre. Boli tam starší študenti. Vedel som, že jeden je Taehyungov šikanátor. Začal si umývať krvavé hánky a ja som vedel, že nie čo nie je v poriadku, tak som sa spýtal," povedal Jimin Jinovi.

Jin bol zo všetkých tých informácií šokovaný a sadol si vedľa Jungkooka. Vzhliadol k nemu, cítiac sa kvôli svojmu bratovi zle. Bol nepochybne smutný a Jin nikdy nechcel, aby sa tak JK cítil, no tentokrát bol na to dôvod.

Jin sa raz s tým dieťaťom stretol a mohol povedať, že si ho tí dvaja chlapci vážili. Možno preto lebo bol hanblivý alebo preto lebo vyzeral, akoby sa mal zlomiť, ak sa ho niekto dotkne príliš tvrdo. Jin nevedel. Vedel, že si nezaslúžil to, čo sa mu stalo a chápal Jiminov hnev.

Tretí z nich v čakárni sedel v tichu. Nechcel moc rozprávať.

Po chvíli prišlo dievča, slzy jej stekali po tvári, na čo podišla k žene sediacej za stolom.

„Taehyung! Kim Taehyung! Kde je?"

©taehyungbby-
All rights reserved