Jungkook sa usmial nad chlapcovou odpoveďou, ktorú zvlášť rešpektoval.

„Nechcem to hovoriť," tvrdil Jungkook, chodiac po mostnom pilieri a zošuchnúc sa dole, nechávajúc ostatných dvoch chlapcov, aby sa o to postarali.

„Nie som jeden aj druhý," zavrtel Taehyung hlavou.

„Dobre, poviem to," povzdychol si Jimin a išiel si sadnúť vedľa Jungkooka.

Taehyung pomaly prišiel a pokojne sa posadil vedľa ostatných dvoch. Taehyung sa cítil, akoby to nebolo skutočné a on patril medzi tých dvoch chlapcov. Jimin bol v škole veľmi populárny a Taehyung vedel aj o Jungkookovi. Bol osamelý a vždy sa dostal do problémov. A on bol nikto.

„Tak, moji rodičia sa ma pokúšajú dať dokopy s nejakou bohatou pipkou, ktorá má byť mojou budúcou manželkou alebo nejakým hovnom," povedal Jimin, znovu si rukou zašiel do vlasov.

„Nemáš ju rád?" spýtal sa Taehyung.

„Nepoznám ju. Nezáleží na tom, aby som ju spoznal. Nie je nič špeciálne," pokrčil ramenami Jimin.

„To je tak škaredá?" spýtal sa Jungkook.

„Zaručene," odpovedal Jimin.

„Ona je dôvod, prečo si teraz tu?" spýtal sa Taehyung a povzdychol si.

„Nie, moji rodičia," pokrútil hlavou, jeho blonďavé vlasy vyzerali perfektne, keď ich osvetľovalo svetlo mesiaca.

„Ew, rodičia," zapchal si ústa Jungkook.

„Čo? Si sirota?" spýtal sa Jimin a otočil sa, aby sa na Jungkooka pozrel.

„Nie, ale môj otec odišiel a mám tu len mamu, ktorá si s ťažkosťami udržiava prácu."

Jimin vydal súhlasný zvuk a Jungkook sa naklonil, aby sa pozrel na tichého chlapca, ktorý bol pri vode.

„Tak, čo tvoji rodičia, malý chlapec?"

„Uhh, povedal som, že nechcem o ničom hovoriť," vzhliadol Taehyung. Prinajmenšom ich rodičia nebili.

„Oh, poďme. Vieš moje meno a ja ani neviem, kto si," povedal Jimin štuchnúc Taehyunga do ramena.

„Viem o tebe iba zo školy," zamrmlal Taehyung, hrajúc sa s prstami. Vedel, že raz povedal, že začne zaobchádzať s ostatnými ako oni s ním v škole. Ako s hračkou.

„Chodíš do mojej školy?" spýtal sa Jimin.

„Ja tiež," povedal Jungkook, na čo sa Jiminové oči šokovane rozšírili.

„Aké je tvoje meno?" spýtal sa Jimin.

„Jungkook."

„Jeon Jungkook?" vyhŕkol Jimin.

„Jedine."

„Myslím, že tvoje opisy sedia," povedal Jimin, na čo naňho Jungkook pozrel.

„Čo to má znamenať?"

Jimin ho odignoroval a otočil sa smerom k Taehyungovi.

„A čo ty? Ako sa voláš?"

„Um, volám sa Taehyung."

„Áno, nikdy som o tebe nepočul, dieťa," bezstarostne sa naňho pozrel Jimin.

„Počkaj, už som o tebe predtým počul," naklonil sa Jungkook k Taehyungovi.

„Áno?"

„Áno, včera som počul, ako o tebe nejakí chalani hovorili. Vyzeralo to, že ťa nenávidia, frajer," povedal Jungkook Taehyungovi. Taehyung si povzdychol.

„Oh! Viem!" skríkol Jimin a spojil svoje dlane.

„Ty si to dieťa, čo bijú! Kim Taehyung!"

Taehyung sa začervenal a sklopil zrak. Skvelé, vedia presne, kto je.

„Frajer." Štuchol Jungkook do Jimin a pozrel sa naňho pohľadom hovoriacim, aby bol ticho. Jimin sa otočil späť k Taehyungovi.

„Naozaj ťa bijú?"

„Áno," pokrčil ramenami Taehyung.

„Prečo?" spýtal sa Jungkook.

„Neviem."

„Musí existovať dôvod."

„Neviem prečo, dobre?" povedal Taehyung s malou nádejou v hlase. Ostatný nič nepovedali. Traja chlapci chvíľu sedeli v tichu, len zízali na mesiac odrážajúci sa vo vode v rybníku. Jimin bol ten, čo preťal ticho.

„Tak, ako si našiel toto miesto?" spýtal sa Taehyunga.

„Vždy som tu chodil," zamrmlal.

„Prečo?"

„Vieš niekedy, kedy prestať hovoriť?" spýtal sa Jungkook pozrúc sa na Jimina, ktorému sa zúžili oči.

„Vieš niekedy, ako sa nedostať do problémov?" vrátil mu úder Jimin. Jiminov mobil začal zvoniť, na čo vytiahol drahé zariadenie z vrecka. Zafučal a vstal.

„Skvelé! Musím ísť domov."

„Oh, wow, musíš ísť domov do svojho veľkého sídla a pohodlnej postele," vzdychol Jungkook predstierajúc, že túto myšlienku nenávidí. Jimin vstal, prekrížil si ruky a zamračil sa naňho.

„Nevieš o mne nič."

Jungkook sa postavil rovnako ako on a Taehyung zostal sedieť jediný, pozorujúc ich vzájomné oslnenie.

„Stavme sa," povedal Jungkook. Taehyung sa postavil a striedavo na oboch hľadel. Jimin bol nižší ako Jungkook, ale to ho neodradilo od toho sa mu postaviť.

„Budete sa biť?" spýtal sa Taehyung a obaja chlapci sa naňho pozreli.

„Záleží na tom? Odchádzam. Jebem ťa, Jungkook a ahoj, Taehyung," povedal ostatným odchádzajúc preč. Jungkook a Taehyung teraz zostali sami.

„Je to debil," zamračil sa Jungkook.

„Chcel si sa s ním biť?"

Jungkook pozdvihol obočie. Čo je s tým dieťaťom a prečo si myslí, že sa išiel s ním biť?

„Prečo?"

„Iba som bol zvedavý," začervenal sa Taehyung a pokrčil ramenami.

Jungkook si povzdychol. Pozoroval, ako chlapec vedľa neho zívol, jeho oči sa zavreli a rukou si zakryl ústa. Jungkook premýšľal, čo to s tým chlapcom je. Zdal sa divný a uzavretý, rozmýšľal, prečo tu bol ten chlapec sám predtým, než sa ukázal Jimin.

„Mal by si ísť spať," povedal Jungkook.

„Som v poriadku."

Jungkookov pohľad spočíval na Taehyungovi, čím sa cítil neistý. Jungkook premýšľal, že Taehyung bol roztomilý a malý. Taehyung sa nikdy poriadne nepozrel do Jungkookových očí, a to si všimol.

„Prečo si tu bol predtým, než sa objavil Jimin?"

Taehyung pár sekúnd nič nepovedal.

„Prečo sa staráš?"

Jungkook bol trochu prekvapený, čo tento chlapec skrýva. Bola to jednoduchá otázka s prostou odpoveďou.

„Dobre, idem," povedal Jungkook, išiel smerom k chodníku, po ktorom odišiel Jimin, no zastavil sa, keď nepočul, že by Taehyung kráčal za ním.

„Ideš?"

„Zostanem," zavrtel chlapec hlavou.

„Už je skoro polnoc," trúfol si povedať Jungkook.

„Dobre."

Jungkook si povzdychol a predtým, než sa vybral po malej cestičke, sa poslednýkrát pozrel na chlapca.

Taehyung sa v noci v strede lesa cítil bezpečne. Oveľa bezpečnejšie ako doma alebo v škole. Keď sa uložil na mostný pilier, ani nepomyslel na temnotu a pozoroval hviezdy.

Bola sobotňajšia noc, alebo skôr nedeľňajšie ráno, ak bol Jungkook korektný a nemusel byť doma, aby sa ráno pripravil do školy. Tak zostal, až pokiaľ nezaspal pri zvuku cvrčkov.

Jimin bol vďačný, že keď prišiel domov, jeho rodičia už spali. Prekĺzol cez dom, pokiaľ nebol bezpečne vo svojej izbe. Vyzliekol sa zo špinavého oblečenia, obliekol si hodvábne pyžamo a vkĺzol do svojej veľkej, teplej postele.

Rozmýšľal o dvoch chlapcoch, s ktorými sa dnes stretol. Podľa Jimina boli obaja skutočne roztomilí. Roztomilejší ako dievča, ktoré mu vnútili jeho rodičia. Ale možno to bolo iba pozornosťou a atraktivitou. Jimin nevedel.

Viac sa zakryl perinou. Jungkook uhádol jednu vec správne, jeho posteľ bola veľká a pohodlná. Trochu sa usmial, Jungkook bol skutočne zábavný a detský Taehyung bol veľmi roztomilý, pretože bol tak uzavretý.

O niekoľko minút zaspal.

Keď Jungkook prišiel domov, príves bol ako vždy neuprataný a on sa pozrel na svoju mamu, ktorá ležala. Povzdychol si a zavrel dvere, vybral zbraň, ktorú ukradol a usmial sa.

Bola to vec, čo mu pomôže postaviť jeho mamu opäť na nohy. Ukradol ju dúfajúc, že tak mame trochu pomôže.

Neuvedomoval si ako neskoro naozaj bolo, pretože len čo sa dostal do svojej izby, okamžite z nej odišiel.

©taehyungbby-
All rights reserved

A/N

To sa napraví, Tae 😂😂 Niekde som čítala, že pri jebačke sa naberá svalová hmota 😂😂 Takže treba roztiahnuť nôžky a svaly prídu 😂 Ale potom by už nebude taký zlatý *-*