„Jimin! Toto je Jia a jej brat Minsoo," povedala Jiminová mama, ukazujúc na nich, na čo si sadli za jedálny stôl.

Jimin sa uklonil a sadol si pre dvoch cudzincov. Vedel, že dievča je ďalšia obeť jeho rodičov, no on sa viac zaujímal o jej brata, ktorý sedel vedľa nej.

„Jimin, chodíš do verejnej školy, však?" spýtala sa Jia, sediaca rovnako stuhnuto ako Jimin.

„Áno," prikývol Jimin.

Jimin vzhliadol k Minsoo a pozoroval ho ako je. Bol roztomilý, robil to čo najlepšie, nedíval sa moc pozorne, pretože jeho rodičia ho sledovali ako jastrab.

Večera konečne skončila a obaja odišli. Predtým, než Jimin odišiel do svojej izby trochu argumentoval s rodičmi. Prekvapil Taehyunga, ktorý si kreslil na jeho posteli.

Jimin si začal rozväzovať kravatu, povzdychol si a odhodil ju. Začal sa vyzliekať, čo spôsobilo, že Taehyung sa zahanbene pozrel niekde inde. Nemohol mu povedať, aby sa prezliekol niekde inde. Bola to jeho izba.

„Sprosté dievčatá," zamrmlal Jimin, na čo si obliekol tepláky, tričko a vyskočil na posteľ vedľa Taehyunga.

Jimin sa pokúsil nazrieť do notebooku v Taehyungovom lone, no Taehyung ho rýchlo zaklapol.

„Čo je to?"

„Nie, ešte to nie je dokončené," pokrútil Taehyung hlavou.

„Takže?"

„Jimin," povedal Taehyung a prísne sa naňho pozrel. Jimin si povzdychol a nechal to tak. Zdvihol telefón a prešiel niekoľkými správami a upozorneniami.

„Wow, nie si populárny."

„Áno. Nie je to taká zábava," usmial sa mdlo Jimin.

„Prečo?"

Jimin ignoroval Taehyungovu otázku a otočil sa k nemu s veľkým úsmevom.

„Mal by som ti urobiť Instagram!"

„Nemyslím si." Zvraštil obočie Taehyung.

„Áno! Bol by si populárny! Si atraktívny," zamrmlal Jimin, na čo začal vytvárať nový účet, ani sa neobťažoval starať sa o to, či jeden Taehyung chce alebo nie.

Taehyung sčervenal, no nič nepovedal. Iba pozoroval Jimina ako mu nastavoval účet.

„Aké chceš, aby bolo tvoje meno?"

„Taehyung?"

„Vážne? Snaž sa byť kreatívny."

„TaeTae?" navrhol Taehyung.

Jimin to skúsil, no zakrútil hlavou.

„Zabrané."

„Vyber ty, prosím," navrhol Taehyung.

Jimin si počas rozmýšľania zahryzol do pery, usmial sa a začal písať.

„Prečo B B Tae?"

„Predpokladám, že to znie podobne ako baby Tae," zasmial sa Jimin.

„Počkaj, čo?"

Taehyung vytrhol Jiminovi mobil a zakrútil hlavou, keď k nemu vzhliadol.

„Nie je to hlúpe?"

„Nie," povedal Jimin, prevezmúc si telefón, „je to roztomilé."

Taehyung si povzdychol a nechal Jimina pokračovať.

„Dobre, verím tvojim názorom."

Jimin sa pyšne usmial a posadil sa. Vytiahol Taehyunga hore a rozhádzal mu vlasy.

„Čo to robíš?" spýtal sa Taehyung a snažil sa zastaviť Jiminove ruky.

„Musíš vyzerať dobre na svojej profilovej fotke!"

Taehyung si iba povzdychol a nechal Jimina robiť to, čo chcel.

Jimin zdvihol telefón a oprel sa o gombík na svetle, čo spôsobilo červené svetlo. Taehyung ťažko dýchal a obzeral sa dokola.

„Ako? Čo?"

„Môžem zmeniť farbu. Na fotke to bude pekné," zasmial sa Jimin.

Jimin zachytil Taehyungov prirodzený záber a potom ďalší, keď sa do kamery usmial. Nechal Taehyunga rozhodnúť, ktorá z nich bude jeho profilová fotka, na čo ten druhý zverejnil ako jeho prvý príspevok.

„Si veľmi fotogenický. Mohol by si byť model," skonštatoval Jimin, na čo prechádzal svoj účet, aby mohol sledovať ten Taeho.

Taehyung sa začervenal a pokrčil ramenami.

„Nie je to pre mňa."

„Čo je pre teba?"

Taehyung sa zhlboka nadýchol a naklonil sa, zdvihnúc svoj starý notebook. Podal ho Jiminovi.

„Rád kreslím."

Jimin si zahryzol do pery.

„Áno?" spýtal sa, na čo otvoril prvú snímku. Bol na nej strom. Bolo to Jimin mohol povedať, že to bolo Taehyungovo začínajúce dielo, pretože nebolo naozaj detailné. Pokračoval v preklikávaní a prezeraní obrázkov. Čoskoro sa objekty menili na ľudí a scény.

Mnoho z nich bol chlapec bez tváre, no mohol iba povedať, že bol smutný. Jimin vedel, že Taehyung kreslil seba a nad tou myšlienkou sa zamračil.

Preklikol sa až na posledný obrázok, na ktorom Taehyung pracoval. Pootvoril ústa od šoku.

Bol tam on a Jungkook. Obaja sa smiali a v pozadí bolo jazero. Jimin sa pozrel na Taehyunga, ktorý sa naňho trochu usmial.

„Ešte to nie je dokončené," povedal.

„Doriti, Tae. To je úžasné! Ako to kreslíš?" smial sa Jimin a pozoroval detaily.

Jungkook mal oblečenú čiernu bomberu, ktorú nosieval celý čas a Jimin mal oblečené ničím špeciálne prosté tričko. Naozaj si vážil malej kresby.

„Prečo?" spýtal sa Jimin.

„Uhh, chcel som vás dvoch nakresliť tak, ako vás vidím. Keď vyzeráte najlepšie."

Jimin sa zhlboka nadýchol. Taehyung ho nenakreslil ako bohatého. Jeho vlasy na obrázku neboli perfektné a nemal na sebe zlaté hodinky. Bol to iba Jimin ako osoba a nie ako bohatý chlapec. Jungkook vyzeral trošku rozdielne, pretože bolo zriedkavé ho vidieť s tak veľkým úsmevom, že mu boli vidieť všetky zuby.

„Bolo ťažké nakresliť Jungkookov úsmev?"

Taehyung pokrútil hlavou.

„Nie. Mám ho vrytý v pamäti."

Jimin prikývol. Bol to úsmev, na ktorý bolo ťažké zabudnúť. Jimina zaujímalo, prečo sa Jungkook neusmieva ako normálny človek. Videli ho iba jediný krát, keď sa smiali, no aj to bolo zriedkavo.

„Milujem to. Si úžasný umelec, Tae," povedal Jimin a prstami si prešiel cez tričko, na ktorom mal vytlačený obrázok.

Taehyung sa usmial a nejaké vlasy si zastrčil za uši.

„Ďakujem. Znamená to pre mňa veľa."

Jimin vzhliadol k Taehyungovi. Taehyung sa tiež pozrel na Jimina a hanblivo sa usmial, priblížiac si kolená viac k telu.

„Som rád, že si tu, Tae," povedal Jimin, nevedome pritisnúc notebook k svojmu telu.

Taehyung sa usmial. Tiež bol šťastný, že tu bol. Nemusel byť vystrašený, nemusel mať starosti o skrývanie modrín a konečne mal kamarátov, ktorí sa oňho zaujímali. Cítil sa dobre.

„Ja tiež."

©taehyungbby-
All rights reserved