„Pohni bokmi."

Taehyung to urobil, no nevyzeralo to, že to na Jimina urobilo dojem. Povzdychol si a podišiel k svojmu telefónu, zastaviac hudbu.

„Tae," frustrovane si povzdychol Jimin.

„Čo? Snažím sa!" Jimin prešiel okolo.

„Nie, musíš sa uvoľniť. Prečo si tak stihnutý. Máš bolesti?"

Taehyung z úst vydýchol vzduch a položil si ruky na boky.

„Nie. Modriny sú už takmer preč. Iba neviem, ako sa uvoľniť."

Jimin si odfrkol.

„Si necitlivý."

Jimin pretočil očami.

„Dobre, dobre, možno sa potrebuješ viac pretiahnuť?"

Taehyung sa zamračil a úplne sa zvalil na zem. Rozkročil nohy od seba a začal sa preťahovať.

Jimin si tiež sadol a trochu mu pomáhal.

„Dobre, takže skús pohnúť bokmi a pozeraj sa, ako to spravíš," povedal Jimin, podišiel k svojmu telefónu a pustil hudbu.

Hudba začala a Taehyung spravil to, čo mu kázal, ale Jimin stále nevyzeral šťastne.

„Prečo je to pre teba také ťažké?"

Taehyung naňho zízal.

„Nie som dievča! Nemám dobré boky. Som stuhnutý a trápny chalan!"

Jimin zamrmlal, na čo prikývol.

„Povedal by som, že si špekulant," priblížil sa, „iba nevieš cítiť."

„Potom, prečo sa pýtaš?"

Jimin zdvihol obočie.

„Prečo si drzý?"

Taehyung si povzdychol a chytil si tvár do dlaní.

„Taký som. Prečo si taký prekvapený? Navzájom sa poznáme mesiac."

„Sotva si so mnou hovoril."

Taehyung nič nepovedal. Hádam to bola pravda. Snažil sa pred nimi uzatvoriť, ale nejako sa stali priateľmi. Taehyung mykol plecami.

„Možno by mohol pomôcť môj kamarát Hoseok," navrhol Jimin, zdvihol svoj mobil a začal písať esemesku.

O hodinu neskôr, Jimin otvoril dvere svojmu kamarátovi. Jeho kamarát vstúpil a vodu si položil na Jiminov stolík.

Vzhliadol k Taehyungovi a usmial sa. Jeho úsmev bol veľmi žiarivý a vyzeralo to, že Taehyung sa vďaka nemu cítil šťastne.

„Takže ty si Taehyung?" spýtal sa.

Taehyung prikývol a Jimin začal vysvetľovať problém.

„Áno, takže je veľmi dobrý tanečník a rýchlo pochopí, ale má problémy s bokmi," vysvetlil Jimin. Hoseok prikývol a vzhliadol k Taehyungovi.

Taehyung si nervózne pošúchal ruky, nevedel, čo o ňom hovoria.

„Dobre, myslím, že je to preto lebo tancuješ sám. Potrebuješ partnera, ktorý ťa bude viesť."

Jiminová tvár sa rozžiarila.

„Ohhh! Prečo mi to nenapadlo?"

Hoseok podišiel k Taehyungovi a dostal sa zaňho, položiac svoje ruky na jeho boky. Taehyung sa rýchlo otočil a odstúpil.

„Uhm, čo to robíš?"

Hoseok sa zasmial.

„Prepáč, zabudol som sa spýtať, či ti to nevadí. Budem ťa viesť, no potrebujem dotknúť tvojho pásu," povedal.

Taehyung pokrútil hlavou.

„Radšej nie."

Jimin pozdvihol obočie.

„Pretože ty si muž a ja tiež," pokračoval Taehyung, jeho hlas bol trochu piskľavý pri vymýšľaní výhovorky.

Popravde Taehyung iba nechce, aby Hoseok vedel, že je gay. Jimin mu povedal, že to bol dôvod, prečo ho šikanujú. Nechcel, aby to vedel niekto ďalší. Ani tento chlapík.

„Taehyung, o čom to hovoríš?"

Hoseok sa iba usmial.

„Nie, to je v poriadku. Pre chlapcov to musí byť divné, no robil som to pretože som musel."

Jimin bol stále prekvapený.

Hoseok učil Taehyunga čo najlepšie bez toho, aby sa ho dotýkal. Trochu sa zlepšil, no nebolo to to, o čo sa Jimin snažil.

Keď Hoseok odišiel, v Jiminovi vzplanul oheň otázok.

„Prečo si klamal?"

„Pretože to, že som gay neznamená, že chcem, aby sa ma dotýkal každí muž, Jimin."

Jimin si povzdychol.

„Ja viem, ale prečo si to nepovedal rovno?"

„Prečo na tom záleží?"

„Lebo?"

Taehyung sa zhlboka nadýchol a utrel si spotené čelo.

„Nechcem, aby to každý vedel. Iba ty. Nie je to ich záležitosť."

„Ako vieš, že nechcem, aby to ľudia vedeli? Mohol by som ísť teraz na instagram a vypustiť to von."

„Nijako, Jimin."

Taehyung odišiel. Chcel si dať po dvoch hodinách tancovania sprchu.

Jimin ho pozoroval. Taehyung naozaj vyšiel zo svojej škrupiny a Jimin bol šťastný aj zaňho, no bolo jasné, že tu ešte stále boli nejasnosti.

Jimin mohol počuť, že jeho rodičia prišli domov, na čo počul z dolného poschodia ich rušné hlasy. Jimin sa ponáhľal dole a poobzeral sa naokolo chodby, uvidiac ich ísť po schodoch.

Jimin utekal späť smerom do kúpeľne, otvoril dvere, ktoré Taehyung zabudol zamknúť a zamkol ich za sebou.

Taehyung vystrčil hlavu zo závesu a vytreštil oči.

„Jimin!"

Jimin nadskočil, otočil sa k Taehyungovej tvári a povzdychol si, keď uvidel jeho mokré, rozhádzané vlasy.

„Oh, ahoj!"

„Jimin! Čo tu robíš?" začal kričať Taehyung.

Jimin si priložil prst k ústam, na čo zúrivo umlčal chlapca v sprche.

„Prepáč, moji rodičia sú doma a stále nevedia, že si tu," priznal sa vinne Jimin.

„Čo?!"

„Ja viem! Iba som s nimi o tom ešte nehovoril!"

„Jimin!"

„Ja viem!" zakričal šepky Jimin späť a pozrel sa na dvere, kde počul prichádzajúci zvuk matkiných podpätkov. Ozvalo sa zaklopanie.

„Jimin?"

„Áno, mami?"

„Je tu hosť na večeru. Obleč sa dobre, prosím," povedala, na čo Jimin ticho dupol nohou. Taehyung si zakryl ústa, aby sa nerozosmial.

„Áno, dobre."

Odišla.

Jimin si povzdychol a oprel si hlavu o stenu.

„Jimin?"

„Áno?"

„Mohol by si vypadnúť?"

Jimin k nemu vzhliadol a pokrútil hlavou.

„Nemôžem. Myslí si, že sa sprchujem. Bolo by zvláštne, ak by som odišiel a sprcha by stále bola zapnutá."

Taehyungovi sa zúžili zreničky.

„Nevyvyšuj to."

Jimin si odfrkol, no odvrátil zrak a sadol si na záchodový poklop hneď vedľa sprchy.

Taehyung zatiahol záves a pokračoval v sprchovaní. Jimin si z pary utrel pot z čela.

„Takže, kto večer príde?" spýtal sa Taehyung, na čo si umýval vlasy.

„Pravdepodobne ďalšie dievča, ktoré chcú, aby si ma zobralo," povzdychol si Jimin.

Taehyung si spod závesu zobral šampón a povedal: „Stále?"

Jimin prikývol.

„Štve ma to."

„Ponáhľaj sa. Chcem odtiaľto vypadnúť. Je tu pekelne teplo."

Taehyung pretočil očami a pokračoval v sprchovaní.

Jimin iba našpúlil ústa a ďalej sedel.

©taehyungbby-
All rights reserved