120.
„Takže, kto ťa udrel?"
Jimin si nahlas povzdychol a sledoval, ako si Taehyung ľahol vedľa neho. Zdvihol prikrývku a vkĺzol pod ňu.
„Iba nejaký atlét na telocviku."
Taehyung sa prisunul bližšie.
„Môžem vedieť meno?"
„Baby, bola to bitka," povedal Jimin, „pobili sme sa. Nieje to nič vážne."
Taehyung sa zamračil.
„Jimin, boli viacerí, však?"
Jimin iba odvrátil zrak.
„A? Čo ak boli?"
„Chcelby som s tým niečo spraviť."
Jimin sa zasmial a láskyplne sa na Taehyunga pozrel.
„Čo spravíš?"
Taehyung našpúlil ústa.
„Tiež môžem ochrániť svojich priateľov," povedal, „nežartujem."
Jimin zdvihol obočie, akonáhle si všimol, že to Taehyung myslí vážne.
„Viem, že nie, baby, nie si niekto, kto by dokázal niekomu ublížiť."
„Viem," povedalTaehyung, hrajúc sa s prstami na ruke, „nemusím nikomu ublížiť."
Jimin sa naňho iba trochu usmial, keď Taehyung sklopil zrak k svojim prstom. Jimin sa načiahol a odhrnul Taehyungovi vlasy z očí, aby dobre videl.
„Fajn. Volá sa Leo."
„Ako Leonardo de Vinci?"
Jimin sa uškrnul.
„Nie."
Taehyung iba pokrčil ramenami a posadil sa, pokrútiac hlavou, aby si rozstrapatil vlasy a ľahol si. Tvár mal blízko tej Jiminovej a venoval mu sladký úsmev.
Jimin spustil ruku a čakal, kým si s ním Taehyung neprepletie prsty.
„Milujem ťa, Taehyung," zašepkal Jimin.
Taehyung sa trochu začervenal a pritiahol si ich prepletené ruky k perám, pobozkajúc ich.
„Tiež ťa milujem, Jimin."
Potom iba zostali v posteli a pozerali sa na seba, dokonca sa ani nestarali o to, že sa neumyli od svojej predchádzajúcej aktivity.
Našli si čas iba pre seba.
Keď sa po Jinovej správe Jungkook dostal domov, niekto ho chytil a zatiahol do izby, kde ho Jin pustil na posteľ.
Jungkook od seba svojho brata odstrčil.
„Prečo na mňa útočíš?!"
Jin sa široko usmial a posadil sa. Jungkook nad jeho zvláštnym správaním pozdvihol obočie.
„Hádaj čo!" spýtalsa Jin.
„Čo?"
„Bol som na rande!"
Jungkooková tvár bola bez výrazu a znudene sa na Jina pozrel.
„Tosi ma prinútil ísť domov iba kvôli tomu, aby si mi to povedal?"
Jin si odfrkol.
„Jungkook, to je dôležité! Namjoon by mohol byť tvoj švagor!"
Jungkook trochu prekvapene zažmurkal.
„Namjoon?"
„Áno."
„Vážne som si myslel, že si hetero."
Jin pokrčil ramenami.
„Veď som."
Jungkook sa na sekundu posadil.
„To sú... všetci moji priatelia gayovia?"
Jin zdvihol obočie.
„Uhh, ten chalan, Hoseok, je hetero," povedal Jin.
Jungkook prikývol.
„Oh, áno. Aspoň niekto."
__________
Hoseok si nemyslel, že už viac je hetero.
Odkedy videl toho maličkého, nevrlého a chudého chalana, zdalo sa, že o ňom premýšľa stále.
Myslel si, že je roztomilý. Rovnako ako mačiatko, ktoré sa pokúša vyzerať tvrdo.
Hoseok ležal na posteli a premýšľal o roztomilých prezývkach pre Yoongiho. Páčili sa mu nápady s mačiatkami a z nejakého dôvodu prišiel na prezývku little meow meow.
Nevedel prečo, no bola to prvá vec, ktorá mu prišla na myseľ, no rozhodol sa, že si to nechá pre seba.
Otočil sa nabok a pozrel sa na telefón, ktorý ležal na nočnom stolíku. Yoongi mu konečne dal svoje číslo, hneď ako ho dostatočne moc otravoval. Obával sa, či mu vôbec odpíše.
Hoseok sa načiahol a popadol telefón. Otvoril správy, klikol na Yoongiho meno a zmenil ho na lil meow meow.
Prsty mu naraz samovoľne začali písať správu.
Hoseok: AHOJ, YOONGI :)))
Hoseok sa usmial a pomyslel si, že by bolo dobré kliknúť na odoslať. Netrvalo dlho a Yoongi mu odpovedal.
LilMeow Meow: Viem, že si ten Hoseok, prosím, kurva, nechaj ma lebo si ťa zablokujem.
Hoseok zdvihol obočie nad tou hrubou správou. Práve sa z neho stal lil rawr rawr. Zlé mačiatko.
Hoseok: Prepáč! Chcel som sa s tebou rozprávať :P
Hoseok netrpezlivo čakal na odpoveď.
LilMeow Meow: Fajn. Ale ja idem spať. Čau.
Hoseok sa usmial.
Aspoň si ho nezablokoval.
©taehyungbby-
All rights reserved
Nemôžem si to odpustiť a musím to tu dať z originálu, pretože to vyzerá naozaj vtipne 😂
Tento príbeh už naozaj končí. Do konca zostáva celkom 10 kapitol.
Čo sa týka pokračovania... je to pre mňa veľká otázka. Vôbec neviem, či by sa oplatilo preložiť aj zvyšné knihy. Všetko podľa vášho záujmu, pretože by nebolo moc výhodné sa pustiť do ďalšieho dlhého prekladu bez vášho záujmu.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top