Jimin si s taškou s oblečením sadol a nohy mu viseli z mostného piliera. Pozoroval kolísajúce sa stromy, tečúcu vodu pod sebou a užíval si čerstvý vzduch.

Povedal Taehyungovi, že sa s ním dnes po škole stretne pri rybníku, a tak dúfal, že sa ukáže. Jimin tam nebol ani dlho, keď započul za sebou šuchot lístia a kroky.

Taehyung prišiel a venoval Jiminovi malý úsmev. Podišiel a sadol si vedľa neho.

„Prečo si sa chcel stretnúť?"

Jimin sa usmial naspäť a podal mu tašku.

„Upratoval som skriňu a našiel som nejaké veci, čo by ti pravdepodobne sadli. Jungkook je na to oblečenie príliš vysoký," povedal Jimin.

Taehyung váhavo zobral tašku a otvoril ju. Chytil oblečenie a povzdychol si.

„Čo sa deje?"

„Nemyslíš si, že sú na mňa iné?" spýtal sa Taehyung, na čo položil tašku vedľa seba.

„Čo tým myslíš?" zvraštil obočie Jimin.

„Odceňujem, že si to spravil, no dávaš mi ich iba preto, že som špinavý alebo niečo také? Viem, moje oblečenie nie je čisté-"

„Nie, Tae. Prečo si to myslíš? Prečo s Jungkookom jednoducho nemôžete prijať veci, čo vám dávam? Robím to, pretože mi na vás záleží," povedal mu Jimin.

Taehyung v tichosti sedel a rozmýšľal, čo Jiminovi povie. Je to preto, že mu na nich záleží. Taehyung si nikdy nemyslel, že na ňom niekomu mimo rodiny záleží.

„Samozrejme, že to prijmem, ale chcem to nejako splatiť," rozhodol sa Taehyung.

„V poriadku, mám návrh," usmial sa Jimin.

„Aký?"

„Pôjdeš so mnou ku mne domov a necháš ma naučiť ťa tancovať," povedal Jimin, usmejúc sa na Taehyunga, keď sa mu rozžiarila tvár.

„Vážne?" spýtal sa s veľkým úsmevom, ktorý sa objavil na jeho tvári.

Jimin bol trochu prekvapený. Nikdy si nemyslel, že niekedy uvidí Taehyungov úprimný úsmev. Jeho úsmev bol veľký a štvorcový, čo mu dávalo detský vzhľad.

„Áno," zasmial sa Jimin.

Taehyung sa naklonil, aby Jimina objal okolo krku a chichotal sa mu pri uchu. Jiminovi to nevadilo a iba si ho pritiahol bližšie.

„Ideš na party?"

Jungkook išiel explodovať, ak započuje ešte jedno dievča o tom hovoriť. Počúval to celý deň.

„Áno, dúfam, že tam bude aj Jimin," odpovedali dievčatá.

Jungkook sa uškrnul. Zabavte sa s ním, pomyslel si. Jimin je, kurva, gay.

„Oh, áno! Je na zozname!"

Dievčatá sa pozreli na Jungkooka a usmiali sa, keď uvideli, že im Jungkook venuje pozornosť.

„Nemôžem sa sústrediť," povedal im Jungkook, na čo prvé dievča zostalo zmätené.

„Učiteľ tu nie je?"

„Choď na svoje miesto," zamrmlal a pretočil očami, na čo dievča sčervenalo hanbou.

Našťastie stíchli.

Keď bola trieda pustená na obed, Jungkook na schodoch počkal na svojich jediných kamarátov. Spozoroval Jimina ako prešiel cez dav a venoval Jungkookovi úsmev.

Chlapci počkali na Taehyunga, na čo ho uvideli, ako sa pokúša dostať cez masu tínedžerov. Taehyung ich niekoľko odstrčila, aby sa mu to podarilo.

„Dobre, chalani, tu je moje obľúbené miesto v tejto pekelnej diere," povedal Jungkook a Taehyung rovnako ako ostatný išiel hore schodmi. Odbočil do tmavej chodby a otvoril hrdzavé dvere. Slnečné svetlo osvetlilo priestor a čerstvý vzduch vnikol do miestnosti.

Vstúpili dnu a stáli na vrchole školskej strechy. Taehyung privrel oči a poobzeral sa okolo.

„Wow!" zvolal.

Jungkook ich priviedol k okraju, na ktorom mali výhľad na zadnú stranu školy. Mohli vidieť futbalové ihrisko a stromy vyrovnávajúce výhľad. Na druhej strane mali dobrý výhľad na domy v blízkosti.

„Chodíš sem často?" spýtal sa Jimin.
Jungkook prikývol a Jimin začal zo svojej tašky vyťahovať ovocie a vody s uhorkami vo vnútri.

„Čo to, dopekla, je?" spýtal sa Jungkook, siahol po fľaši a prezeral si ju. Bolo to absurdné.

„Nebuď hlúpy," schmatol ju Jimin, „bude ti to chutiť."

„Samozrejme! Tvoja zelenina na pitie!"

Taehyung sa zachichotal a vzal si fľašu, ktorú mu Jimin podal. Jimin ponúkol jednu Jungkookovi, ktorý si ju vzal a iba na ňu civel.

„Chutí to dobre, uvidíš," povedal Jimin Jungkookovi.

„Prečo hovoríš také klamstvá?"
Taehyung otvoril svoju fľašu a odpil si, na čo skrčil nos.

„Klamár, klamár," zahučal Taehyung smiechom, keď to Jungkook spravil a Jimin pretočil očami.

„Vy s tým neviete zaobchádzať," povedal a odpil si.

Chalani zjedli Jiminovo ovocie, na čo k nim prenikol jemný vánok.

„Prečo si s tými bohatými kurvami?" spýtal sa náhodne Jungkook Jimina, ktorý pozoroval vtákov na oblohe.

„Je to miesto, kam patrím, nie?" zasmial sa Jimin.

„Nie, patríš k nám."

„Oh, až teraz si ma prijal?"

„Preukázal si svoju hodnotu."

„A prečo Taehyung nemusel?" povzdychol si Jimin.

Taehyung sa pri zaznení svojho mena rozžiaril.

„Pretože," zamrmlal Jungkook.

„Pretože prečo?" spýtal sa Jimin.

„Pretože som tiež chudobný," odpovedal Taehyung a prekrížil si ruky.

„Čo? Nie!" vyhŕkol Jungkook.

„Ani sa to nepokúšaj odvrátiť, zlato. Viem, ako si to myslel," zabodoval Jimin a zakrútil hlavou.

„Nepoučuj ma!"

„Nesúď ma!"

„Prečo kričíte?!" skríkol Taehyung, na čo ostatný stíchli.

Jimin a Jungkook sa začali smiať, zabudnúc na ich hašterenie. Jimin sa rozosmial ešte viac, keď si spomenul na Taehyungov náhly výbuch.

„To bolo vtipné, dieťa," zasmial sa Jungkook, na čo ho pochválil a usmial sa na Taehyunga.

„Ďakujem."

Zvonček, ktorý bol počuť až von, ten okamih zničil. Taehyung zastonal a vstal, na čo si následne oprášil nečistoty na zadku.

„Ja tiež!" zastonal Jimin iba, aby ukázal svoje miesto, na čo sa rýchlo postavil a oprášil si rukávy.

Jungkook sa natiahol, na čo sa mu vyhrnulo tričko. Zobral si svoju fľašu si zeleninou a počkal na ostatných dvoch, ktorý upratovali odpad, ktorý narobili.

Keď ho vyhodili, Jimin sa uškrnul, keď podišiel k Jungkookovi.

„Vidím, že ti voda chutila."

„Choď ďalej, Mario."

„Ak som Mario, ty si môj Luigi?" spýtal sa Jimin, pokúšajúc sa flirtovať.

Taehyung podišiel k nim, zastavil pri dverách a povedal: „Boli bratia."

Jungkookov hlasný smiech možno mohli počuť až na chodbu, na čo ho Jimin od zahanbenia udrel po ramene.

Zvonček začal znova zvoniť, oznamujúc začiatok hodiny, no trom kamarátom na tom nezáležalo a iba spoločne odkráčali na chodbu.

©taehyungbby-
All rights reserved