Taehyung sedel v školskej knižnici a prezeral si knihu s fotografiami. Bola hodina pred obedom a on sa vytratil z dejepisu, aby sem prišiel.

Vždy miloval vôňu kníh. Rád by iba posedával v knižnici a popíjal kávu, aj keď teraz žiadnu nepil.

Pozrel sa na všetky tie nádherné obrázky v knihe a povzdychol si. Želal si, aby mal fotoaparát, ktorý by tak pekne fotil. Bolo by úžasné mať možnosť fotiť ľudí, ktorých miluje.

Taehyung ticho sedel, akonáhle sa pozrel na všetky knihy a započul, ako si niektorí ľudia v rohu v poslednom regáli s knihami niečo šepkajú.

Taehyung sa našponoval a načúval, rozpoznávajúc hlas, ktorý mu spôsobil traumu. Ralph. Bol v regáli za ním.

„Mal by som ti to, kurva, povedať. Mal som to spraviť ešte v ten deň, čo zmizol, ale ak by sa aj bál a utiekol," povedal Ralph, „po tom, čo povedal Jungkook, viem, že mu niečo spravili."

„Bro, ty si myslíš, že ho tí kokoti zabili? Myslím si, že je to hovadina," tvrdil neznámy hlas.

Taehyung prehltol a pokračoval v načúvaní.

„Takže, ten malý teploš má kamarátov, ale Jimin alebo Jungkook to neboli," povedal Ralph, „poznáš toho chalana Yoongiho?"

„Toho, kto ťa zbil na sračky?"

„Sklapni," odfrkol Ralph, „dôvod, prečo to urobil bol, že som hovoril o tej kurve. On bol ten, kto prišiel po tom, čo to v ten deň Jonas spravil."

Chalani sa začali smiať a Taehyung zbledol. Predpokladal, že ten, kto mu to spravil sa volal Jonas. Nechcel vedieť ako sa ten skurvysyn volá.

„Yoongi? Hmm. To je ten kokot."

„Ja viem. Viem, že tam bol. Ale musím sa ho zbaviť skôr ako to spraví on so mnou."

„Bro, ty si myslíš, že ten chalan zabil Jonasa?"

„Áno."

Taehyungovi sa zastavilo srdce a priložil si ruku na ústa, aby zastavil svoje zrýchlené dýchanie.

„Zbavím sa ho skôr, ako on mňa. Čoskoro."

„Ale nebudeš mať problémy za znásilnenie toho decka?"

„Nie, kurva. Aký majú dôkaz? A ja som ani nebol ten, čo ho znásilnil."

Taehyung pevne zovrel viečka k sebe. Chystal sa dostať Yoongiho do problémov a vyvliecť sa z toho znásilnenia. Taeyhung sa takmer nemohol udržať.

„Dobre, bro. Povedz mi, ako to šlo."

„Dobre."

Taehyung sa skryl za roh, akonáhle neznámy chalan prechádzal okolo neho. Rýchlo vstal a zalapal po dychu, akonáhle narazil na Ralpha, ktorý sa naňho nahnevane pozrel.

Akonáhle uvidel Taehyungovú vystrašenú tvár, uškrnul sa.

„Malý teploš, koho to tu máme?"

Taehyungovi sa do očí začali tlačiť slzy.

„N-nemôžeš mu to spraviť."

Ralph sa iba usmial a strčil do Taehyunga, na čo narazil do regála za sebou.

„Urobím, čo chcem. Nemôžeš ma dostať do problémov, teploš. Nemáš žiaden dôkaz."

Taeyhung iba vypustil vzlyk.

„J-ja urobím čokoľvek, len aby si mu to nespravil."

Ralph sa nejasne zasmial.

„Čokoľvek?"

Taeyhung zafňukal a naraz mu pevne zovrelo hrdlo.

„Vieš," zašepkal mu Ralph do ucha.

„Premýšľal som o tvojom nahom tele," povedal a rukou Taehyungovi vkĺzol do nohavíc. Ten potlačil vzlyk, akonáhle mu ruka stlačil zadok a hrdlo.

„Možno by si mohol byť dobrý teploš a ukázať sa mi, hm? Myslím, že si zaslúžim malú cenu, keďže si ma nedávno udrel," zašepkal, akonáhle prstom skĺzol medzi Taehyungové polky.

Taehyung začal zrýchlene dýchať, ruky mal slabé, keď sa ho pokúšal odtisnúť.

„P-prosím, p-prestaň!"

Ralph sa iba usmial a dotkol sa jeho vchodu, na čo sa Taehyung pokúšal odtiahnuť.

„Prestaň sa hýbať lebo ťa znovu znásilním."

Taehyung bol vystrašený. Triasol sa a plakal tak moc, že nemohol dýchať. Spomienky na to, ako ho držal a násilne si ho vzal mu vystrelili do mysle spolu stým, čo v tejto chvíli robil a hovoril Ralph. Bol ako v pekle.

Naraz bola na jeho ústa pritisnutá ruka.

„Si príliš hlasitý, ty malá kurva," zasyčal Ralph, vytiahol ruku z Taehyungových nohavíc a presunul ich k jeho ústam.

„Saj ich, kurva," povedal Ralph, „ochutnaj to, čo si mal v zadku, ty skurvený teploš."

Taehyung sa takmer zadusil prstom v ústach a spadol na zem, akonáhle Ralph od neho konečne ustúpil a utrel si prst do jeho nohavíc.

„Ak v sobotu o polnoci prídeš ku mne, budem o tom tvojom kamarátovi mlčať, jasné?" povedal Ralph a trochu do Taehyunga kopol, akonáhle zavzlykal.

Taehyung iba pomaly a bolestne prikývol. Ralph sa zasmial, odtrhol stránku z knihy na polici, napísal na ňu svoju adresu a hodil ju po Taehyungovi.

„Buď tam, inak môžeš dať svojmu kamarátovi pá-pá."

Ralph sa zarehotal a odišiel.

Taehyung nemohol dýchať, myslieť, počúvať či cítiť. Iba plakal a plakal.

Cítil sa ponížený. Cítil sa bezcenný. Cíti sa ako kurva. Cítil sa znechutený. Cítil sa vinný za chalana, ktorého Yoongi zabil. Teraz chcel tak veľmi zomrieť.

Jediné, čo dokázal robiť, bolo plakať a nechať slzy kvapkať na koberec v zadnej časti školskej knižnice, kde bol práve obťažovaný.

©taehyungbby-
All rights reserved