Jungkook sa zasekol. Započul hlas svojej mami, ktorá sa rozprávala s nejakým chlapom, ktorého si priviedla domov z baru. Obaja boli opití a chichúňali sa. Chcel utiecť, pretože vedel, čo sa stane a nechcel byť na tom samom mieste, kde sa to bude diať.

Nakukol cez trhlinu vo dverách a uvidel, ako muž držal jeho mamu okolo pása a šepkal jej do ucha.

Jungkook sa zdesil, na čo treskol dverami. Schmatol zbraň a rozhodol sa ju skutočne nabiť, len aby dostal z hlavy to, čo sa deje v obývačke.

Odložil zbraň stranou, no okamžite ju čo najrýchlejšie vrátil späť. Bol hrdý na to, že vedel, ako narábať s pištoľami. Naučil sa to od otca predtým, než odišiel.

Znenazdajky jeho mama zakričala, no neznelo to potešujúco. Počul, ako sa niečo rozbilo, na čo rýchlo otvoril dvere a odstrčil muža od svojej mami, ktorá ležala na gauči.

„Dopekla," zabrblal muž, na čo ho Jungkook udrel do tváre a on okamžite stratil vedomie. Jungkook muža pustil a podišiel k svojej plačúcej mame.

„Oh, Jungkook! Môj drahý Kook!" zaplakala a objala ho okolo pása.

„Zachránil si ma!" zaplakala dramaticky a Jungkook jej odhrnul vlasy z mokrých očí.

„Ublížil ti?"

Zakrútila hlavou a zamrmlala: „Nie, nie. Nenávidí ma. Vedela som, že sa to stane."

Jungkook si smutne povzdychol a nechal ju na sebe visieť. Bol to jeden z jej problémov. Myslela si, že ju každý muž nenávidí, takže si spôsobila námahu. Nevedel, ako sa jej to dostalo do mysle, no mohol povedať, že dokonca pochybuje aj o ňom.

„Nie, nie každý muž ťa nenávidí," povedal.

„Som hrozná matka!" zaplakala.

„Môj syn, čo sa vrátil domov ma nemiluje," povedala a zavrela oči.

„Miluje ťa," povedal smutne Jungkook, no ona sa zachvela.

„Nemiluje." Následne mu klesla do lona. Jungkook sa zamračil, na čo mu zvlhli oči. Čo sa stalo jeho matke, keď je z nej toto?

Vzal ju a odviedol do jej špinavej izby, položiac ju do postele. Vyzul jej podpätky, odložil šperky a zakryl ju. Prešiel okolo muža, ktorý ležal v obývačke, na čo zobral pohár vody a Advil, položiac ju pri jej posteľ.

Zavrel dvere a zdvihol muža zo zeme, prebudiac ho tým, ako ho vonku hodil na zem.

„Zostaň, kurva, vonku," vyhrážal sa Jungkook prekrížiac si ruky, aby sa mu napli svaly. Muž iba zakňučal.

„Prepáč, frajer. Nevedel som, že má priateľa!" Nastúpil do svojho auta a rýchlo odišiel.

Pravdepodobne to nebol najlepší nápad nechať ho ísť, no nechcel nechať toho vagabunda vo svojom dome.

Jungkook si povzdychol a išiel späť dovnútra, zamknúc dvere a upratujúc rozbité sklo.

Ďalší deň v škole hľadal Jungkook určitú osobu. Keď toho chlapca konečne uvidel, podišiel k nemu a natlačil ho k skrinke. Všetci na chodbe zastali a niektorí ľudia si začali šepkať.

„Bro! Daj zo mňa svoje paprče!" povedal chalan a strčil do Jungkooka. Jungkook schmatol chalana za golier a pritiahol si ho bližšie k tvári.

„Ak ešte raz položíš na Taehyunga ruku, zabijem ťa."

„K-koho?"

Jungkook ho znova od skrinky odtiahol a tresol ho o ňu.

„Vieš, koho myslím, hlupák!"

Chalan bol silný, no Jungkook bol obklopený veľmi dominantnou atmosférou, ktorá by mohla spôsobiť, že akýkoľvek chlap, nehľadiac na to, aký silný je, by sa vzdal.

Chalan od seba Jungkooka odstrčil, no on sa naňho iba pozrel. Vedel ako bol jeho pohľad strašidelný. Musel mať tento pohľad na tvári, keď pred rokmi navštívil svojho otca vo väzení.

„Dobre! Dobre!" povedal nakoniec a Jungkook sa naňho predtým, než odišiel pozrel.

Musel to urobiť. Chalan nemohol pozorovať svojho kamaráta bez toho, aby mu nebolo ublížené. A to video ho naozaj naštvalo.

Keď išiel počas obeda na záchody, aby našiel Taehyunga, no nebol tam. Porozhliadol sa v bufete, no ani tam nebol nikto, až na Jimina, ktorý bol na telefóne, zatiaľ čo si prehliadal Twitter.

Jimin vzhliadol a zachytil Jungkookov pohľad. Jungkook kývol hlavou, naznačujúc mu, aby ho nasledoval, na čo vyšiel von. Až na chodbe Jimin prehovoril.

„Hey, počul som, čo si dnes spravil. Čo si mu urobil?" spýtal sa, poukazujúc na udalosť na chodbe.

„Iba som mu niečo povedal. Každopádne, kde je Taehyung?"

„Neviem," pokrčil ramenami Jimin.

„Kedy si ho naposledy videl?"

„Minulý večer."

Jungkook pozdvihol obočie, na čo mu Jimin zamával pred očami.

„Nie je na toalete?"

Jungkook zakrútil hlavou.

„Je doma?"

„Môžeme sa ísť pozrieť," pokrčil ramenami Jungkook.

„Áno, prinesiem mu obed," povedal Jimin. Jungkook pretočil oči, no nechal nižšieho chlapca zaobstarať obed z bufetu a vyjsť zo školských dverí. Následne ho Jimin priviedol k svojmu Range Roveru.

„Vieš, kde býva?"

„Myslím. Niekde neďaleko našich domov, pretože môj dom je blízko rybníka a viem, že ten jeho tiež," uvažoval Jungkook.

„Viem, že je tiež neďaleko môjho domu," pritvrdil Jimin. Jungkook prikývol a Jimin jazdil naokolo, blúdil ulicami blízko lesa s rybníkom, až pokiaľ neuvideli schránku s rovnakým priezviskom ako to Taehyungovo.

Dom bol malý, no väčší ako Jungkookov príves. Zvonka vyzeral biedne, čo Jungkookovi pripomenulo jeho domov.

Obaja chlapci podišli k vchodovým dverám a zaklopali. Otvorilo sa kukátko a Jiminom trhlo, keď uvidel, ako sa naňho pozerá oko. Zrazu sa dvere otvorili a stál medzi nimi Taehyung so šokovaným výrazom.

„Čo tu robíte, chalani?" zasyčal, na čo obaja chlapci vzali jeho hnev späť.

„Prečo nie si v škole? Och, a kúpili sme ti obed." Zdvihol do vzduchu obedové vrecko.

Taehyung nechal chalanov vstúpiť. Jimin si hneď všimol toho neporiadku a špinavej steny. Nasledovali Taehyunga do jeho izby.

Bola to malá miestnosť, iba dve ustlané postele a malé zatvorené okno.

„Koho je táto posteľ?"

Taehyung nevzhliadol, na čo otvoril obedové vrecko, aby vytiahol sendvič.

„Bola mojej sestry."

Obaja chlapci prikývli. Moc toho nepovedali, pretože Taehyung opäť zhltol jedlo v priebehu pár minút.

„Ako ste našli, kde bývam?"

„Chvíľu to trvalo, ale iba prostredníctvom kontextu," pokrčil ramenami Jimin.

Taehyung prikývol. Cítil sa odhalený. Vedeli kde žije, no bol šťastný, že nevedia ako.

„Takže, prečo si zostali doma?"

Taehyung sa nechcel postaviť poníženiu a obťažovaniu v škole, no nechcel im to povedať.

„Cítil som sa zle."

Samozrejme, že vedeli, že klame, no čo mohli robiť? Jimin sa rozhliadol okolo malých vecí, čo tam mal. Našiel notebook a chystal sa skloniť, na čo započul otvorenie vchodových dverí.

©taehyungbby-
All rights reserved