Názov: Spev o Achillovi (v origináli The Song of Achilles)
Autor: Madeline Millerová 
Rok prvého vydania: 2011
Žáner: Historický román

-

-

-

V noci sa mi v mysli vynárajú rôzne predstavy. Nežne ma pohládzajú, až kým sa rozochvene nestrhnem zo spánku, no sny pokračujú. Ležím v posteli a predstavujem si krk osvetlený žiarou ohňa. Svetlo zostupuje nižšie, k okrúhlej krivke boku a mocným hladkým rukám, ktoré sa za mnou načahujú.

-

„Ale odpustíš mi, však?"
Chytil som ho za ruku. „Nemám ti čo odpúšťať. Nikdy ma nesklameš." Unáhlené slová, no veril som im z celého srdca.

-

Zalapal som po dychu. „On nie je..."
„Pravdaže je. Najlepší, aký sa kedy narodil. Je načase, aby si to uvedomil, a ty takisto. Pamätaj na moje slová. Nehovorím ti to v zlom."
Nemohol som súperiť s jeho argumentmi – zabodávali sa mi do srdca ako ostne a nedali sa striasť.
„Mýliš sa," hlesol som. Neodpovedal, len mlčky na mňa hľadel, keď som sa zvrtol a utiekol.

-

-

-

Autorkou tejto knihy je Madeline Millerová. Je to americká spisovateľka, ktorá sa preslávila najmä svojimi knihami Spev o Achillovi a Kirké. Spev o Achillovi písala desať rokov, zatiaľ čo pracovala ako učiteľka latinčiny a gréčtiny. Znalosť týchto jazykov a teda predpokladám, že aj kultúry, je v príbehu viditeľná. Je predsa len rozdiel, keď knihu píše niekto, kto o danej tematike vie len náhodné informácie z internetu, a keď to píše niekto, kto tomu skutočne rozumie. Samozrejme nemám na mysli nikoho konkrétneho; neviem odkiaľ tá pochybovačnosť a nedôvera. Prejdime ale od autorky k samotnému dielu, keďže to je tu to hlavné.

Príbeh Trójskej vojny pozná hádam každý. Príbeh o unesenej Helene, desať rokov trvajúcej vojny, príbeh o trójskom koňovi, príbeh Odysea či slávneho bojovníka Achilla, ktorý napísal Homér. Práve Achilles je ten, ktorý nás bude naďalej zaujímať. Dej knihy sa zameriava na neho a jeho najbližšieho druha, možno by som si dovolil tvrdiť aj spriaznenú dušu, Patrokla. Sledujeme ako sa spoznali, ich spoločné vyrastanie, počiatky vojny a aj samotnú slávnu vojnu. Myslím si, že osud Achilla a Patrokla je všeobecne známy, ale pokiaľ to niekto nevie, tak mu to tu nebudem zbytočne prezrádzať. Príbeh však nie je primárne o samotnom vojenskom konflikte, práve naopak; je to príbeh plný silných emócií a hlavne je to príbeh o dvoch ľuďoch. Respektíve človeku a polobohovi, nech som korektný. Nič to ale nemení na tom, že tu sledujeme životy dvoch osôb, ktoré len túžia po spoločnom šťastí, hoci sú v moci bohov, ktorí s veľkou obľubou menia osudy ľudí podľa vlastnej vôle.

V priebehu celej knihy sa stretávame s pomerne veľkým množstvom vedľajších postáv; niektoré sú menej dôležité, niektoré o niečo viac. Hlavné dve postavy sú, ako ste si už iste domysleli, práve Achilles a Patroklos. K obom týmto postavám si viete v priebehu čítania vytvoriť vzťah, chápať ich pocity či skutky, no zároveň však cítiť hnev, smútok a frustráciu. Konkrétna škála pocitov sa asi bude odvíjať od toho, ako na vás príbeh zapôsobí. Avšak autorke sa tu darí jedna veľmi dobrá vec – temer ku každej postave si viete vytvoriť nejakú emóciu; či už pozitívnu, alebo negatívnu. Samozrejme, pokiaľ sa nezaujímate bežne o staroveké Grécko, tak sa vám občas môžu spliesť mená, ale nie je to nič, čo by bolo nejak časté a je minimálna šanca, že sa to stane, pokiaľ knihu prečítate za kratšiu dobu. 

Kniha sa číta veľmi ľahko a svižne, niektoré pasáže sú nudnejšie, niektoré živšie, ale obecne by som povedal, že nudných pasáží tam temer ani niet. Skôr by sme sa mohli baviť o pomalých pasážach, ktoré ale často rýchlosť svojho tempa vyrovnávajú svojou silnou emocionálnou časťou. Neberte to tak, že to je sladký druhotriedny román, to nie. Dej sledujeme z pohľadu osoby Patrokla, ktorý nám veci opisuje a často sa tu teda pracuje s nepriamym opisom, kedy Patroklos prežíva jednotlivé udalosti. To je skvelý prvok, pretože čitateľ nie je do ničoho autorkou nútený a môže si vytvoriť vlastný obraz o jednotlivých veciach. Kde by niekto videl Achillovo správanie ako arogantné, niekto vidí správanie logické, niekto iný zase úplne inak. Táto voľnosť, ktorú týmto čitateľ získa kompenzuje to, že nevidíme veci objektívne, ale len z pohľadu jednej osoby. To, že z príbehu strácame objektívny náhľad, kompenzuje to, že nie sme nútení ku konkrétnym záverom. Vo veľa prípadoch sa nás autor silou-mocou snaží dotlačiť k tomu, aby sme cítili to, čo on chce (príklad: zomrie niekde pes, tak autor nám priamo hovorí: tak, tu buď smutný, no tak, plač, pohni si). Kniha je samozrejme preklad, čiže teraz sa pár riadkami povenujem práve tomuto. Preklad tejto knihy bol vytvorený s veľkým citom a je to tam poznať. Pokiaľ by človek nevedel, že to je preklad, tak by mu to ani len nenapadlo. Z jazykovej stránky je to radosť čítať; opisy nie sú zbytočne zdĺhavé, jednotlivé vety sú temer až básnicky poetické. Ozaj sa tento preklad nedá označiť inak, ako úžasný. Pokiaľ ste aktívny čitateľ, tak preklad tejto knihy bude pre vás ako pohľad na nádherný obraz v galérii pre umelca. Neopísateľná slasť a radosť.

Už sme skoro na konci, tak si teda dovolím prejaviť môj vlastný názor. Úprimne – keby neexistuje Portrét Doriana Graya, tak je táto kniha mojou najobľúbenejšou. Citát z nej mám aj vytetovaný, čiže to už je čo povedať, nemyslíte? Milujem na nej ozaj všetko. Vzťah Achilla a Patrokla je tu tak nádherne ukázaný, nie v nijak klišéovitej forme, ale veru v nádhernej. Nestáva sa tu to, čo sa stáva vo väčšine diel, kde je homosexuálny pár, že dej ide do úzadia a je to len o tom, že je niekto homosexuál. Tu dej len pracuje s týmto faktom, rozvíja ho, ale nenarúša to hlavnú dejovú líniu a nestojí to na tom, že sa títo dvaja muži milujú. Tak aj poznáte dobrý príbeh s homosexualitou – príbeh nestojí a nepadá na tom, že tam je niekto teplý. Nedá sa to ani len porovnať s takým odpadným brakom, akým je Ja, Simon či Daj mi tvoje meno. Tieto dva príklady sú zlé knihy, ktoré sú populárne len kvôli tomu, že si to mladé dievčatá kúpia, lebo wow, homosexuáli. Spev o Achillovi je kvalitne napísaný, skvelo spracovaný a nespolieha sa na aktuálne trendy. Nie je potrebné sa ani obávať toho, že to je historický román. Ja osobne som síce milovník staroveku, ale tento román je písaný aj pre ľudí, ktorých história absolútne nezaujíma. Samozrejme – pokiaľ viete niektoré historické skutočnosti či osobnosti, tak je to pre vás jedine plus, ale nie je to nutné. Ako som už vyššie spomínal, tak je to predovšetkým príbeh dvoch ľudí, čiže ani tá historická časť tu nie je pre bežného čitateľa nejaký problém, ktorý by mu bránil či ho brzdil.

Osobne môžem knihu jedine odporučiť a pripraviť si k nej aj vreckovky, pretože ani mne neostalo oko suché, a to som všeobecne ľuďmi považovaný za citovo chladného.

No na konečný záver by som dodal to, že za mňa je Spev o Achillovi asi hlavne pre mladých ľudí, od tých štrnástich rokov, až po tridsať. Nemyslím si ale, že to nie je nič ani pre staršie ročníky, keďže to fakt nie je napísané infantilne, bez hlbšieho zamyslenia sa nad charaktermi postáv, ako napríklad vyššie spomínané Ja, Simon či Daj mi tvoje meno. Pokiaľ vám vadí homosexualita v knihách, tak toto nie je nič pre vás, hoci tam nič nie je napísané lacno a až zbytočne explicitne. Práve naopak; všetko je to napísané/preložené s citom, bez snahy nejak fetišizovať homosexualitu medzi mužmi.

A posledná vec je ešte spracovanie v knižnej podobe. Osobne vlastním tlačenú podobu aj v slovenskej, aj v českej verzii. Tá slovenská sa však s tou českou nedá porovnať, keďže to je najkrajší obal a spracovanie knihy, aký som kedy videl. Prikladám aj obrázky, aby ste mali predstavu, ale skutočne to oceníte až keď budete knihu držať v rukách. Oboje je v tvrdej väzbe, lenže česká prosto nie je to pravé orechové. Tá modrá časť je klasicky papierová, ale tá helma má takú príjemnú štruktúru, pričom jednotlivé písmená sú do nej akoby vryté. Pod týmto obalom je rovnaká helma, len už je kniha celá čierna a helma zlatá, pričom má ale taktiež rozdielny materiál, než zvyšok. Česká verzia je pomerne jednoduchá a jediný rozdiel medzi prilbou a zvyškom je to, že sa leskne, keď na ňu priamo zasvietite. Nie je nijak škaredá, ale ozaj sa nedá porovnať.

Z mojej strany to bude k tejto knihe všetko, prikladám už len konečné hodnotenie: 10/10