Ďalšie ráno som sa cítila oddýchnutá. Myslela som že mám energie na rozdávanie. Nebola som vôbec nervózna z toho čo sa so mnou Harry chystá urobiť. Verila som že aj dnešný deň bude zaujímavý a nezabudnuteľný. Aspoň som v to dúfala.

Ráno som vstala do školy a prežívala ho s osobami, ktoré som už nejaký ten deň poznala. Aj ked sme si navzájom spríjemňovali prestávky, no najväčšiu radosť mi spravil Niall.

,,Nicol!" známy hlas na mňa zakričal, keď som mierila z toaliet do triedy.

,,Niall! Čo ty tu?"

,,Ako vždy. Náš riaditeľ je trošku lenivý ísť vybabovať. Ale nevadí mi to. Aspoň mám šancu stretnúť teba." povie milo a ja sa usmejem. Dúfam, že červených líčok si nevšimne alebo ich aspoň prehliadne. ,,A ty sa máš ako? Počul som, že medzi tebou a Harrym to iskrí." povedal Niall a ja som sa usmiala ešte viac. Pokiaľ to vie, jediný kto mu to mohol povedať je Harry. A to znamená, že to cíti rovnako.

,,Er... Asi hej. Neviem, teraz s ním trávim trochu času a je milý." poviem a pozriem do jeho očí, ktoré sú naplnené radosťou.

,,Som rád, že so to práve ty. Harry bol vždy taký výčnelok z davu lebo sa tak prezentoval. Avšak všimli sme si zmeny, veľké zmeny a až teraz nám pred nedávnom nám oznámil vaše sympatie." jeho vyjadrovanie bolo iné, také jemné. Akoby len naznačenie toho čo si myslí. Harry by sa vyjadril viac priamejšie a určite by volil ostrejšie slová. Niečo ako 'bol som kok*t a nevedel som sa správať.' a tak podobne. Veď to všetci vieme.

,,Neviem či to je až tak vážne, že by sme boli viac ako len kamaráti. Len mu pomáham." poviem keď mi hlavou prebliskne myšlienka na koniec stávky.

,,Ale choď! Harry len tak niekoho nepustí ku sebe. Ani Kendall nezobral na jeho obľúbené miesto! Dokonca ani my sme o ňom nevedeli. Nikdy s ňou nechodil na klzisko, vždy boli len v kluboch." povie a moje oči sa začínajú viac roztvárať. Povedal im to, povedal im čo sme robili.

,,Povedal vám to." vyjachtám neveriacky zo seba. Myslela som, že je to naša vec, že to nebude vedieť nik okrem nás.

,,Oh nie, vytiahli sme to z neho! Len sme chceli niečo podniknúť a on to s zajakávaním odmietol. Bez vulgarizmov a potom sa aj usmial! Nikky veď on je v tom až po uči." môj rozum akosi nevie čor povedať. Pozerám naňho s nečitateľným pohľadom a on okamžite zareaguje namiesto mňa. ,,To som nemal povedať. Radšej už pôjdem nech nepoviem niečo viac. A Harry ťa pozdravuje a odkazuje ti, že niečot sexi a elegantné by na dnes neuškodilo."

Čas ubieha ako voda. Zo školy som sa po dvoh hodinách dostala domov a mala som pár hodín čas aj na pomoc v kaviarni.

O piatej som sa však dostala nutne domov aby som bola schopná sa pripaviť na šiestu hodinu kedy sme sa dohodli stretnùť.

Nevedela som, čo si obliecť. Niall spomìnal že niečo elegantné a pravdupovediac, takých kúskov som mala veľa. Výber bol z viacerých farieb aj strihov ale aj tak som si vybrala jedny z mojoch favoritov - tmavomodré šaty siahajúce nad kolená s jednoduchým stihom. Boli to upnuté šaty ktoré sa hodili na takmer každú príležitosť. Mali dlhé rukávy ktoré tvorila čipka, takže mi v noch nebolo príliš teplí. Rukávi a teda čipka sa spájali na dekolte kde vytvárali oblùku vlievajùce sa do medzier medzi prsiami. Boli jednoducho očarujúce.

Make up som si nenanášala, nevedela som to a tak by som to len pokazila a stratila čas. Hneď po sprche som si obliekla šaty ktoré som si vybrala a nakoniec si natočila vlasy.

Moje hnedé vlasy siahajúce po lopatky som si jemne natočila do vrtuliek a zopla si ich čiernym jednoduchým štipčekom. Bol to jednoduchý účes, ktorý sa ku pre presne hodil. Vyjadroval moju osobnosť, ktorú nadchýnali jednoduché ale prekrásne veci.

Kabát som si spolu s topánkami musela obliecť až dole, kde boli uložené v šatníku. Z izby som vyšla potichu aby som náhodou nevzbudila väčšiu pozornosť ako bolo možné a po schodoch sa presunula dole.

Keď som prechádzala okolo obývačky, zapnutý televízor ma uistil v tom že rodičia, alebo aspoň jeden z nich, poprípade moja sestra, bude hore a sledovať ma.

,,Oh Nicol! Kam ideš takto večer?" nechápavý hlas mojej mami sa ozval a zarazil ma v ďalšom pokračovaní v ceste. Otočila som sa smerom ku nej a pozrela sa na ňu a aj na otca ktorý ju držal v objatí.

,,Ehm... Vieš mami, mám 18 a jeden chalan ma pozval von. Chcem sa baviť. Ale nie tak ako Clarisa, prisahám" vysypala som zo seba a 

,,Zlatko, to je v poriadku. Dúfam, že nám ho tiež čoskoro predstavíš." usmeje sa a vidím na nej, že je šťastná. Možno bolo načase aby som konečne chodila viacej von a našla si niekoho. Avšak neviem či by bola na mňa hrdá keby vedela s kým idem. Keby to zistila asi by ma poslala do horúcich pekiel. Aj keď som vedela, že sladké reči či už od Harryho alebo jeho kamarátov mi nepomáhali držať svoje srdce ďalej od neho. Cítila som, že už to nie je také ako na začiatku a preto som chcela aby bol už koniec týždňa.  Aj keď som tak veľmi nechcela sa držať ďalej, muselo to skončiť, musela som sa od neho držať ďalej a vypustiť ho z hlavy. Musela som sa riadiť pravidlami, ktoré zakazovali nejaké vzťahy.

Po tom ako sme si vymenili s rodičmi ešte pár viem som prešla do chodby, kde som sa zohla pre topánky. Pri narovnávaní som spozorovala zmenu. Nový pár nôh, ktoré rozhodne patrili mojej mladšej sestre neboli prehliadnuteľné. Pokiaľ by ju hocijaký chalan videl, skočil by po nej. 

,,Takže rodičia ťa pustili so Stylesom? Tomu nechcem veriť. Asi sa ich idem opýtať!" povedala s úškrnom na tvári a otočí sa smerom ku obývačke. Chce pokračovať v chôdzi avšak moja ruka na jej zápästí ju zastaví. S rovnakým úsmevom sa na mňa pozerá a vie, že som im to nepovedala. 

,,Ani necekneš lebo potom uvidíš čo poviem ja. A ver, že tvoje roky v Stylesovej prítomnosti budeš ľutovať viac ako ja pár týždňov s iným človekom ako poznáme všetci." ruku jej pustím, schmatnem elegantné sako, ktoré si plánujem vziať a s tresknutím dverí odídem. ˇ

Čierne auto už stojí na druhej strane cesty a s miernim úsmevom sa poberiem za ním. Harry stojí zahalený v čiernom obleku opretí o jeho auto a pri pohľade na mňa sa mu kútiky úst zdvihnú do úsmevu. 

,,Vypadáš nádherne." povie a chytí moju ruku. Nakloní sa ku mne a jeho pery sa dotknú môjho líca, ktoré mi ihneď očervenie. Cítim sa ako červená paradajka. 

,,Ty tiež vyzeráš neodolateľne." poviem a nechám nech ma Harry zavedie na druhú stranu auta. Ako mi dopomôže si sadnúť, prejde aj on sa strany šoféra a potom naštartuje a vyrazí do ulíc. 

Cesta je v tichosti a nejako ju nevnímam. Som zaujatá nočným mestom a premýšľam nad Harryho správaním. Dal mi bozk, bozk na líce. Od človeka ako je on by som to nečakala a tiež ani to, že by ma počas celej jazdy držal za ruku. Bolo to milé keď mi ju po výjazde z našej ulice chytil a nepustil. 

,,Sme tu." jeho chrapľavý hlas vyplní auto a ja sa prebudím z myšlienok. Stojíme na parkovisku pred malou reštauráciou okolo ktorej som už pár krát išla ale nikdy som v nej nebola. Javila sa ako útulné a príjemné miesto a preto som sa tešila na dnešný večer. 

Po tom ako sme s Harrym vystúpili z auta, spolu sme prešli do vnútra malej reštaurácie, ktorá moje predpoklady o útulnosti len potvrdila. 

Starší pán, ktorý stál za malým pultíkom mal pravdepodobne za úlohu uvádzať hostí ku ich stolu. Harryho musel poznať keďže ho oslovil menom a prehodili spolu pár slov.

,,Nikky, budeš mi veriť a necháš ma ti zaviazať oči?" Harry sa ku mne otočí a ja s menšími obavami prikývnem. V rukách drží čiernu kravatu, ktorú mi potom s opatrnosťou obtočí okolo očí. Do nosa mi ihneď udrie Harryho mentolová vôňa.

Jednou rukou ma chytí za tú moju a druhú mi priloží k chrbtu. Jeho tichý hlas sa vedie a upozorňuje na schody, či dvere aby sa mi náhodou niečo nestalo.

,,Posledné dvere a sme tu." Povie a hneď na to sa ozve škrípanie starých dverí. Ovanie ma studený vzduch a ja pochopím kde sa nachádzame.

Harryho poďakovanie pravdepodobne mierené pánovi od pultíku ma skutočne uistí, že sme tu. A budeme tu sami.

Kravata mi náhle zmizne z očí a keď ich otvorím nie je to šok pre ne. Rozprestiera sa tu už tma, určite sa blížime k siedmej hodine.

,,Dúfam, že sa ti to páči. Dal som si záležať." Pochváli sa a ja sa usmejem a horlivo začnem prikyvovať. Sme na streche reštaurácie. Môžeme sa pozerať na hviezdy na oblohe, rozžiarené mesto ktoré je v tejto hodine nádherné.

Stojíme kúsok ďalej ako je malý stôl pre dve osoby, na ktorom je dlhý biely obrus. Ruže po okolí spolu so sviečkami vyvolávajú nádherný a hlavne romantický dojem.

,,Harry! To je nádhera!" Rozplývam sa nad krásou a vidím a jeho tvári úsmev. Chytí ma za ruku a pomôže mi ku stolu kam si potom spolu sadneme. Neviem povedať nič, nemám slov. Harry tiež pôsobí trošku nervózne avšak opadne keď začne konverzáciu.

,,Som rád, že sa ti to páči. Chcel som súkromie, aby sme mohli byť sami a nerušení." Povie a ja s chápaním pokývem hlavu na znak súhlasu.

,,Je to skvelé a som rada, že si dnes vymyslel niečo takého."

,,Ver že pred pár týždňami ani ja. Ale chcel som spraviť niečo výnimočné." Povie a na chvíľu sa odmlčí. Onedlho pred nás postaví taniere z ktorých sála príjemná vôňa.

Počas toho ako jeme sa stále rozprávame. Harry mi hovorí o jeho živote, o niečom čo som nevedela.

,,Moja mama bola vždy proti vám. Mňa aj sestru tak učila a ja som jej podľahol. Chcel som aby bola na mňa pyšná, aby hovorila ako som ju nesklamal. Chcel som aby ma milovala. Na začiatku, keď som bol malý som sa snažil a rečiam o tom ako ste zlý som sa vyhýbal. Nechápal som prečo tak hrozne o vás hovorí, a keď som bol starší povedala ako ste jej zobrali to čo mala rada. Pečenie, sladkosti od nej už nik nechcel a ja som nechcel aby bola smutná a tak som sa oddal celému tomuto boju proti vám." Rozprával a ja som udržiavala slzu. Moje detstvo sa nikdy takto nenieslo. Vždy mi mama a otec hovorili ako mám byť dobrá a nikomu neodvrávať. Byť milá a neísť do konfliktov, ktoré nie sú potrebné.

,,Harry, tvoja mama je na teba pyšná a vždy bude. Viem, že toto, ten milý chalan, ktorý nenadáva každú chvíľu, nesmeje sa na ostatných ale im pomáha bol niekde v tebe. Ten nezmyselný boj vás vyčerpával a zatemňoval mysle. Nie je to boj. Nik vám nesmie vziať to čo milujete. Ver, že keď skončíte a budete sami sebou a verný svojej práci naplní vás to viac. "

,,Nicol, tebe sa to povie. Ty si nebola tá, ktorá prišla o všetko!"

,,Ale ani vy ste neprišli o všetko, tak by ste mali prestať tak správať! Máte rodinu, stále môžete vykonávať a podnikať! Len vy ste si povedali, že keď sme tu my, tak to nejde." povedala som so zdvihnutým hlasom a nepáčilo sa mi kam toto smeruje. Myslela som, že si chce užiť pokojnú večeru a nie, že to bude končiť hádkou. 

,,Nevieš o nás nič!" rázne zakričí no akonáhle vykúlim oči a na mojom výraze značne vidieť prekvapenie a strach zároveň. Hneď ako si to uvedomí,  jeho pohľad zjemní a ukľudní svoj hnev a an dýchanie. ,,Prepáč mi to. Rodina a ich spory sú stále citlivá téma." Ospravedlní sa a ja prikývnem. Chápem, že sa celý život snažil zničiť mňa, moju rodinu a rodinnú firmu a teraz je ťažšké zmeniť všetky myšlienky.

,,Nevadí. Vieš že máš času koľko chceš. Stojím pri tebe nech sa deje čo sa deje, na to mezabudni." Poviem a on sa zhlboka nadýchne.

,,Vlastne je tu niečo čo ti musím povedať." Povedal a zapozeral sa na svoje ruky položené ma stole. ,,Vlastne, radšej nie. Nepokazím túto chvíľu." Povie a ja mám pocit, že ho to ťaží. Musí to byť niečo veľké a dôležité.

,,Harry, som tu a vždy ťa vypočujem a budem sa snažiť ti pomôcť. Môžeš mi veriť nech sa deje čokoľvek." Poviem a on sa na mňa pozrie. V jeho očiach je strach a smútok, ktorý je len ťažko prehliadnuteľný.

,,Fajn. Ehm... Naša dohoda. Viem, že trvá až do nedele, no musím ísť preč. Od soboty odchádzam na pár dní do Paríža. Dobre si pamätám všetko čo súvisilo a chápem, že sa už nesmieme vidieť. Budem to rešpektovať a nechám ťa po zajtrajšom dni na pokoiji." Povie a ja zostanem naňho zarazene pozerať. Keby som mala nápoj v ústach, vyprskla by som to na čistobiely obrus predo mnou. Možno ak by som práve žula mäso, ústa by som mala tak otvorené až by to všetko padlo.

Áno vedela som, že toto bol účel našej dohody ale  nechcela som to. Nechcela som ho prestať vídať a možno zabrániť, aby spadol do niečoho nekalého.

Čo ak som ho už omrzela? Čo ak som zlyhala a on ma nemád? Čo ak sa vráti ku Kendall?

,,Chápem, ale-"

,,Nikky, nie je tu žiadne ale. Zajtra by si mohla prísť ku nám, kde voľnejšie strávime spolu deň a potom to ukončíme. Nebude to dobré pre teba a ani pre mňa. Nechcem aby si mala problém doma, a pokiaľ to prepukne na verejnosti sme v koncoch." Povie a ja prikývnem.

,,Súhlasím." Poviem bez emócii, ako ďalej prebieha aj zvyšok večere.

Bez emócii, bez radosti a už nikdy viac s ním.

Je mi to hrozne ľúto! Najskôr nebola chuť, potom čas a keď obe boli skôr som sa venovala ITNOF  kde teraz chcem písať maxi dlhú kapitolu a vyžaduje plno príprav a premýšľania. Pokiaľ ste môj najnovší príbeh nečítali tak budem rada za každú odozvu :)

Rada by som sa vrhla naplno na písanie FS no musím mať chuť, nápady mám a pomaly to smeruje ku koncu. Som so istá že viac ako 40 kapitol nepresiahneme, možno tak 35.

Michelle. ♡♡