Streda a tiež tretí deň so sebou prinášal chladné počasie. Bolo vo vzduchu cítiť zimnú arómu a prichádzajúci december. V televízií začínali púšťať vianočné reklamy a v rádiách koledy. Pomaly sa začínal vianočný zhon honbe za darčekmi a pre nás cukrárov to znamenalo najlepšie obdobie tržby. 

Každým rokom, čím je menej stupňov Celzia, mávame my tu v cukrárni plnšie. Každý sa chce zohriať, vypiť si ovocné čaje, dať si nejaké tie zákusky a hlavne si oddýchnuť. 

Najväčším výnosom však vždy v období Vianoc je objednávanie a predaj vianočného pečiva. Niektorý si chvú vychutnať vianočnú pohodu a nestráviť celé týždne v kuchyni s múkou a cukrom preto to nechávajú na nás. 

Toto obdobie začína už od októbra kedy si ľudia chodia vybavovať objednávky. Končíme až v konci januára kedy zasa naskočíme na každodennú rutinu. 

December so sebou privádzaj pocit pokoja a oddychu no so školou to nebolo celkom tak. Študovali sme kým sa dali až do posledného dňa pred prázdninami. Blížil sa koniec prvého semestra a tým aj skúškové obdobie. Bolo toho veľa no po minulé roky som to zvládla a teraz som hodlala tiež. 

Ráno som vstávala trochu neskôr ako obvykle. Aj keď som nechcela vymeškávať dnes som to vzdala a čakala kým hodiny odbijú ôsmu hodinu. Po Harryho zobudení na budík som si našla správu od Harryho o jeho príchode tak nech sa do školy nechystám. A bolo to tak. Pár minút pred ôsmou sa tu objavil. 

Neďaleko nášho domu sa zjavilo mne známe čierne auto a na to pípla správa na mojom mobile, že sa nachádza pred domom a mám si švihnúť. 

Harry ma nemusel dlho čakať. Boli to asi dve minúty čo som prišla ku jeho autu a usadila sa do sedadla.

,,Pripravená na dnešnú úlohu?" opýtal sa a a s úsmevom na tvári ma pozoroval. Úsmev a prikývnutie bola moja odpoveď a Harry neváhal a vrhol sa na cestu. 

,,Kam ideme?" 

,,Keďže si dnes kvôli mne vymeškala jeden z tvojich najnáročnejších dní v týždni, tak ťa zoberiem si oddýchnuť. Trochu relaxu pred nadchádzajúcimi sviatkami ti nezaškodí." povedal a svoju pravú ruku presunul z rýchlostnej páky na moje koleno. 

Po mojom tele prešli zimomriavky. Na takéto niečo som nečakala ale bolo to príjemné. Telo zahriala vlna horúčavy a do líc sa mi nahrnula červeň.

Svoju ruku som presunula na tú jeho. Keď pochopil, že ju nechcem dať preč, otočil tú svoju a prsty nám prekrížil. 

,,Ako si sa vyspala?" nadviazal konverzáciu keď sme sa dostali preš z blízkosti našej ulice a hodil sa na cestu pravdepodobne na cestu smerom do centra Londýna. 

,,Bolo to fajn." odpovedala som jednoducho a nevedela ako to ďalej rozviť. Neprišlo mi nič zaujímavé na tom či som snívala alebo nie. 

,,Ja len, či po včerajšej noci nie si vyčerpaná." 

,,Nie, ani nie. Ale dlho som rozmýšľala či dnes ísť pretože som bola nahnevaná pri spomienke, že by si ma dokázal vsadiť v pokeri." 

,,Nedokázal Nicol. Bola to len skúška či mi veríš. Aj keby si neprešla a neverila mi, s chalanmi to bolo zariadené. Nič by ti neurobili, sú to fajn ľudia s čistým svedomím, prisahám." 

,,Neboj sa, verím ti. Ale mohol by si mi povedať čo ideme robiť." 

,,No trošku sa predcvičíme na Vianoce a športy, ktoré v tomto období môžeme robiť." 

,,Harry to nie! Ja nie som dobrá na športy! Bude to katastrofa." prosíkala som no on neposlúchal. Iba sa zasmial nad každou prosbou o otočenie auta a nech vymyslí niečo iné no on nesúhlasil.

Tento žiarivý úsmev mu na perách zostával až kým sme neprišli k zimnému štadiónu v centre mesta. Zamračene som sa naňho pozrela a on sa tomu zas len zasmial a neriešil. 

Z auta ma doslova dostal nasilu a v náručí si ma odniesol až do vnútra štadiónu. 

,,Dobrý deň. Som Harry Styles a mali by sme tu mať povolenie na klzisko." povedal Harry pri vchode a strážnik, ktorý pred nami postával prikývol a nechal nás vojsť dnu. 

,,Takže čo plánuješ robiť? Pretože hokej nehrám a pochybujem že sa tu chceš sánkovať alebo lyžovať?" založila som si ruky na prsia keď ma konečne položil. Stáli sme na vrcholci štadióna kde nikoho nebolo. 

,,Poď." Nič viac nepovedal iba ma za ruku potiahol a ťahal niekam mne do neznáma. Nepoznala som to tu. Nikdy predtým som tu totižto nebola. 

Zaviedol ma niekde dozadu, pravdepodobne nejaký sklad. Pri pohľade na všetky korčule mi všetko došlo. Korčule na ľad, štadión a my dvaja. 

Dúfam, že sa nezabijeme. 

Po tom ako si vybral svoju veľkosť bielych krasokorčuliarskych korčulí vybral podľa veľkosti, ktorú som mu nadiktovala korčule pre mňa. 

,,Tak už vieš čo ideme robiť?" prikývla som a s korčuliami v rukách prechádzala pomedzi sedačky až dole tu ľadu. 

,,Harry, ty sa vieš korčulovať?" 

,,Skúšal som to. Nie je to dokonalé ale aspoň už nemám tak dobitý zadok ak na začiatku." podotkol a ja som sa zasmiala. Spolu sme sa na lavičke prezuli do korčulí a potom ruka v ruke vyšli na ľad. 

Chvíľu to trvalo kým sme sa obaja do toho zas dostali. Po pádoch a zdvihnutiach sme to nakoniec zas ovládli a mohli spolu lietať po zmrznutej vode. 

,,Ako sa majú chalani? Dlhšie som ich nevidela." nadhodila som prvú normálnu tému. 

,,Majú sa fajn, apsoň myslím. Od minulého týždňa som ich nevidel. Pred koncom semestra sa dosť pilne učia." 

,,A ty sa neučíš?" 

,,Ja sa snažím pochopiť na hodinách. Doma  to potom je oveľa ľahšie. Čo ty, ty moja šprtka? Pripravuješ sa pilne na skúškové obdobie v poslednom ročníku?" Tvoja...

 ,,Samozrejme. Snažím sa no neviem ako to budem zvládať. Začnú sa kopiť objednávky na  Vianoce a rodičia anii starý rodičia nebudú mať toľko času." môj úsmev trochu klesol. 

,,Ak chceš, môžem ti pomôcť. U nás to narozdiel od vás nie je nijaká sláva takže mám času koľko chcem." povedal a mne to trochu prišlo nevhodné. Je z rodiny Stylesovcov a ja som vedela ako na tom sú s podnikom. 

,,To od teba nemôžem žiadať. Ale ak by si chcel, môžem pomôcť tebe a vášmu podniku." 

,,Prečo? Myslíš, že keď nemáme toľko objednávok ako vy tak nám to vadí?!" zvíšil hlas a ja som vypleštila oči. Takúto reakciu som nečakala... 

,,Nie prepáč." povedala som tichým hlasom a sklopila hlavu ku špičkám korčulí šúchajúcim sa po ľade. 

,,Nie ty mne. Nemal som tak reagovať." 

,,Ja som to takto nechcela. Ide tu len o jeden koláč, jednu tortu. Nie je fér aby sme zápasili o popularitu. Malo by to byť vďaka koláčom, ich chuti nie kvôli priezvisku." 

,,Máš pravdu, no naši rodičia to nechcú pochopiť." povedal skleslo a ja som sa usmiala. V halve sa mi vytvoril dokonalý plán. 

,,Poďme ich presvedčiť o opaku." 

A v tento moment sa naše srdcia rozžiarili a v našich hlavách sa zrodil plán ako zakopať večnú nenávisť a priviesť do našich životov spravodlivosť a lásku. 

A v tento moment sa mi otvorili oči a ja som dokázala prijať moje city ku Harrymu. 

Totižto, naše pery sa spojili a my sme sa bozkávali uprostred klziska. 

Veselé Vianoce! Dúfam, že som vás trochu potešila novou časťou. Je to taký malý darček a ja dúfam, že konečne budem pridávať trochu viac ako raz do mesiaca. 

V každom prípade, dúfam, že si užívate tento krásny deň (u nás bez snehu) a onedlho si rozbalíte tie najkrajšie a vaše vytúžené darčeky. Prežite ho s láskou a radosťou bez zbytočných hádok a nenávisti. 

Michelle.