Hodiny ubiehali ako voda. Možno to bolo tým že som sa ani minútku nenudila. Bola som stále v pohybe a vôbec sa nezastavila.

Možno to bolo tým že v škole som mala plno dôležitých prednášok a musela sa plne sústrediť. Nemohla som si dovoliť spať na lavici alebo sa hrať na mobile ako podaktorý z mojich spolužiakov.

Po poslednej hodine psychiológie som sa s taškou prehodenou cez plece pobrala do práce. Nebol to nejako moc ťažký deň no tiahol sa. Chcela som už mať piatok. Nie že by som odišla zo školy, alebo z práce - tam aj tak cez víkend pôjdem - ale kvôli Harrymu. Nebola som si vôbec istá o aké úlohy pôjde.

Mohol ma kľudne niekam zaviesť a predávať na sex alebo ja neviem čo! Sám si ma mohol nechať ako sexuálnu bábiku, no kdesi vnútri mňa mi nahováralo, že by toho schopný nebol.

Čas bol veľmi pomalý, najmä doma po šiestej. Prišla som plnšia energie a nervozity ako inokedy a nevedela čo robiť. Pobehovala som po izbe sem a tam s mobilom v ruke no docielila som len väčšej nervozity a žiadneho upokojenia. 

Čas sa len veľmi pomaly blížil ku siedmej hodine, kedy som si povedala, že by bolo na čase sa dať trochu dokopy. 

S opustením nervozity som vbehla do kúpeľne kde som zo seba všetko zmyla. Teraz som sa cítila čisto. Moja koža pohltila vôňu jahody z môjho sprchového gélu. Keď som vyšla zo sprchy a pozrela na na hodiny v mojej izbe bola som rada za dvadsať minút kroté ubehli. 

Pred šatníkom som stála asi desať minút pokiaľ som si vybrala konečný outfit. Modré jeany boli jasné no z toho množstva možností tričiek som sa išla zblázniť. Nakoniec to ale dopadlo dobre. 

Aj keď bola vonku poriadna zima, zvolila som na tričko bez rukávov len s so šnúrkami okolo krku. Na to som si prehodila biele sako s trojštvrťovým rukávom, ktorý bol naopak veľmi teplý. 

Doplnkami som sa moc nezaoberala kedže som veľmi na výber ani nemala. Dala som si len malý náhrdelník, ktorý kedysi vlastnila moja mama. Prinášal jej šťastie a ja som dúfala, že dnes prinesie aj mne. Bola to tenká zlatá retiazka na ktorej sa hojdal trojuholníček malej torty. 

Make up som si dala vážne základný a nie moc výrazný. Je noc a tak či tak by sa niekto naň nepozeral. Každému by to bolo jedno. 

Ani dnes som si nebrala mobil ani kľúče. Nebolo treba. Rodičia vchodové dvere zamknú a ja si nechám len okno otvorené. Pomocou stromu sa sem dostanem, presne ako včera. 

Vlasy som si zopla do obyčajného konského vrkoča. Nepridávala som žiadne mašle, sponky ani čelenky. Bolo by mi to zbytočné. 

Bolo len pätnásť minút pred ôsmou a mala som čas ísť povedať rodičom. 

Bola by som sprostá keby som im normálne povedala, že idem s Harrym Stylesom von. Museli veriť, že som unavená a idem spať. 

Na oblečenie som si prehodila tyrkysový župan s bielymi hviezdičkami a dala si záležať aby nebolo vidieť moje oblečenie pod tým. 

,,Mami, oci? Ja si pôjdem ľahnúť. Dnes to bolo na mňa akosi moc." prehovorila som v otvorenom priestore medzi kuchyňou a obývačkou. Rodičia ako vždy sedeli na pohovke, mama ležala ocovi na hrudi a on mal jednu ruku okolo jej ramien. Pozerali na nejaký film, ktorý som nespoznala a ani to neriešila. 

,,Dobre, Dobrú noc, zlato." povedala mama a s ocom ma pozdravili. Odišla som naspäť do izby kde som župan dala dole a prehodila ho na stoličku. Prešla som ku oknu a čakala kým sa čierne auto pristavý blízko pred našim domom. 

Netrvalo to dlho. Bolo sedem minút pred ôsmou a Harry mi s úsmevom kýval z jeho auta. V izbe som zhasla svetlo a prešla ku oknu, z ktorého som ako včera vyhádzala pomaly a po konároch stromu. 

,,Vyzeráš skvelo. Pripravená si na dnes?" 

,,A kam pôjdeme?" snažila som sa niečo z neho dostať no nepomohlo to. Harry sa len s úsmevom zasmial a pokrútil hlavou. Pochopila som a stíchla. Cesta trvala chvíľu.Zastavili sme kúsok od centra mesta pred nejakým klubom. Nie, len to nie. ,,Ideme do klubu?" 

,,Niečo lepšie." povedal záhadne a ja som nevedela čo si myslieť pod pojmom ,,niečo lepšie". V mojom podaní sú to všetky činnosti, ktoré mám rada okrem toho byť v meste pred klubom pred pol deviatou. 

,,Budeš sa ma držať a nebudeš hovoriť ak sa ťa niečo spýtajú. Necháš to na mňa, dobre?" prikývla som a zmocnil sa ma strach. Ideme sa hrať s mafiou? Po včerajšku by som o tom silno premýšľala. Bol Harry vlastne normálny chalan ako ostatný? Či to bol chalan čo robil problémy doma ale aj s mafiou? 

Harry mi ponúkol rameno, o ktoré som sa chytila ako kliešť a nechcela sa pustiť. Zaviedol nás ku vchodu z boku klubu. Keď sme vošli objavila sa tu menšie chodbička, ktorá končila dverami odkiaľ sa niesla silná hudba. My sme však zabočili  doprava a stúpali po schodoch do prvého poschodia. 

Pred nami sa vyskytli troje dvere a my sme vošli do tých posledných. Ocitli sme sa tak v otvorenom priestore kde v strede sedeli za stolom nejaký muži. 

Pokerový stôl. Karty. Stávky. 

Sme v riti. 

,,Hej! Harry, už sme mysleli, že nedorazíš! A kto je táto atraktívna slečna? Nehovor, že sa veľký Styles zamiloval!" vstal jeden a prišiel ku nám. Najprv sa venoval Harrymu s ktorým si spravili nejaké to ich gesto a potom sa pohľadom otočil na mňa. Prehltla som guču a snažila sa nehovoriť ako mi to Harry povedal. 

,,Je to komplikované ale chalani toto je Nicol Brown. Slávna dedička podniku Brownových." povedal a ja som sa trochu šokovane pozerala. Nemyslela som si, že ma takto ľahko predstaví týmto nebezpečným ľudom. ,,Nicol, toto sú chalani, s ktorými si rád zahrám poker. Josh, Zach, Kodalaine, Victor a tento úchyl, ktorý s tebou flirtoval je Arthur." 

Predstavil ma zatiaľ čo sme stáli pred stolom. Všetci mohli mať okolo dvadsať päťky. Vyzerali mlado no bála som sa ich. To ako som ich spoznala, za akých okolností sa mi vôbec nepáčilo. 

,,Tak začneme,  nie? Nicol hráš aj ty?" 

,,Poker? Nie, ďakujem. Ja budem divák." povedala som rýchlo a sadla si na stoličku veľa Harryho a myslím že Zacha. Nie som si istá. A budem dúfať, že ich už v živote neuvidím. 

Hra začala a ja som sa v tom strácala hneď po prvom kole. Nedokázala som pochopiť kedy a koľko pridávajú, kedy môžu dorovnávať. Keď prvá hra končila, hovorili o Full House, ktorému som vôbec nepochopila. Harry raz riskol a dal All in čož som asi jediné pochopila - vsadiť všetko. Mal šťastie a vyhral asi dvojnásobok jeho predchádzajúcej sumy. 

Počas hry sa aj mňa pýtali najrôznejšie otázky no Harry im to zakázal. Povedal nech ma nechajú tak a venujú sa hre, ktorú aj tak prehrajú. 

Harry bol v tom dobrý. Až po asi hodine keď som bola unavená sa všetko začalo obracať. 

,,Čo Harry, šťastie sa obrátilo proti tebe?" vysmieval sa mu Arthur a ja som si len povzdychla. Možno keby vážne prehral všetko, možno by sme konečne mohli odísť. Mohlo byť pred desiatou ak nie viac. Nevedela som. Nemala som hodinky, žiadne neviseli ani tu a mobil som taktiež nemala. 

,,Nie mám ešte čosi." povedal trochu zamyslene a hral. Arthur ale dosť provokoval Harryho a on pomaly strácal nervy. Arthur sa ale nevzdával. Provokoval ho stále až docielil, že Harry vsadil všetko. Aj keď som vedela, že prehral. A pokiaľ som to vedela ja musela to byť pravda. Aspoň v pokeri. 

,,Skončil si Harry." povedal Arthur keď odkryl svoje karty. Harry po pohľade na ne neodhalil svoje ale ich hodil a oni sa roztrúsili po stole. Arthur aj ostatný sa začali smiať. ,,Je koniec. Snáď nabudúce Harry." 

,,Nie mám ešte jednu ponuku." prehovoril a ja som pokrútila očami. Už sa mi tu dlho sedelo. Chcela som ísť domov. 

,,Harry, na dnes si svoje šťastie vyčerpal ale dobre. Aby si sa naučil, že to nemáš siliť." povedal Arthur a zaprel sa o stôl. 

,,Všetko alebo nič. Vsadí sa všetko. Všetci všetko a ten kto vyhrá berie." prehovoril a ja som sa zamračila. Ale s čím chcel hrať keď nemá s čím?

,,Harry ale čo by si prihodil ty? Čo je také dôležité a cenné?" 

,,Ona." ukázal na mňa a ja som šokom otvorila ústa. A so mnou aj ostatný okrem Harryho. Ten mal pevný výraz. 

,,No tak za to sa oplatí hrať." priznali a všetky svoje dnes vyhrané peniaze posunuli do stredu stolu. Zach rozdal karty a hra začala. Moje ruky sa začali potiť a pohľad som venovala Harrymu. Nevedela som či by v ňom videl hnev, šok alebo žiadosť. 

Hra mi pripadala strašne dlhá. Pozerala som do tvári prítomných hráčov a videla tú radosť, neutrálny výraz alebo pohľad, ktorý hovoril že si skončil. 

Arthur bol jediný, ktorý mal sebavedomý pohľad a vedel, že má víťazstvo v kapse. Nechcela som ísť ku nemu. Bol divný, jeho správanie sa mi nepozdávalo. Harry a spolu s dvoma ďalšími tvárili neutrálne. Vypadalo to akoby viedli vnútorné boje. 

Aj keď som netušila ako na tom Harry je, či vyhráva alebo prehráva, prisunula som sa ku nemu a rukou sa zaprela o jeho rameno. Bradou som sa založila o ruku s ústamri pri jeho uchu. 

,,Verím v teba, Harry. Nedopusti aby som sa v tebe sklamala. Nie znova." povedala som potichu a mohla som počuť jeho úľavny výdych. 

Hru som sledovala ďalej- Veľmi pozorne som pozerala na výrazy v tvári. Až kým neprišiel koniec. Koniec hry. Už len ukázať karty. 

Ako prvý ich ukázal Zach, chalan po mojej ľavej strane. Harryho výraz bol stále nečitateľný a nedalo sa vidieť, či prehral alebo porazil sebavedomého Arthura. 

Arthur mal uznanlivo kývol no Zach pochopil, že jeho neprekonal. Aj ďalší traja ukázala no tí mali stále menej ako Zach. 

Je to medi Arthurom a Harrym. 

,,No čo Harrynko? SKončili sme?" povedal a sebavedomo ukázal svoje karty. Vysoké. Veľmi vysoké. ,,Full House." povedal a zaprel sa o stôl. Harry ešte chvíľu čakal a kmital pohľadom medzi jeho a Arthurovými kartami. ,,Vypadá to, že mám novú priateľku." povedal a pozrel na mňa. Iba som sa zamračila a svoj pohľad obrátila naspäť na Harryho s prosbou v očiach. 

,,Arthur, hľadaj niekde inde svoju priateľku pretože Nicol je moja. Kráľovská postupka, kamarát. Vyhral som." povedal a ja som bez váhanie vyskočila na novy a zosunula sa na Harrho kolená a do jeho objatia. 

Silno som ho držala okolo krku a bolo mi jedno, že všetci sa na mňa dívali. Ďakovala som mu, pretože mi zachránil život. Boh vie čo by sa so mnou stalo, keby prehral. 

,,Ďakujem za tvoju vieru vo mňa. Možno práve ona mi nadhodila také dobré karty." povedal mi do ucha a ja som sa potom konečne od neho odtiahla.

,,Teraz keď si všetko vyhral už môžeme ísť domov?" opýtala som sa s nádejou a on pokrútil hlavou. 

,,Chcem ti niečo vysvetliť." odmlčal sa a postavil sa. Zobral ma za ruku a prinútil aby som sa postavila pred neho spolu s ním. ,,To čo sa tu teraz odohralo nebolo len tak." 

,,A ako?" 

,,Včera keď sme boli na železnici som ti hovoril o tých chalanoch čo ma do toho trochu dostali. Tu ich vidíš." povedal a ja som zarazene ostala pozerať. 

,,Toto celé bola len taká skúška. Chalani vedeli o mojom pláne. Dnes som ich o to pred naším stretnutím požiadal. Všetko bolo normálne, tie hry pokeru. No tie posledné sme už klamali. Tým, že si neskúsená v hre bolo ľahšie ťa presvedčiť o mojom strate šťastia. Stále som vyhrával, ale tvárili sme sa že som v koncoch. Avšak tá posledná hra bola pravdivá. Pokiaľ by som prehral, chalani by si ťa nenechali. Nie sme mafia. Len si občas radi hráme a zabavíme. sa." 

Mala som chuť sa rozplakať. Nevedela som čo robiť. Či Harryho a ostatných čo sa na tomto podieľali roztrhať v zuboch ale vyhrala tá druhá možnosť a to skočiť mu opäť okolo krku. No slzy sa mi začali spúšťať po líciach aj tak. 

,,No tak princess, žiadne slzy. Ospravedlňujem sa, že som ťa takto hrozne oklamal ale priznala si, že mi veríš aj keď v mojich očiach a tvári nevypadá priamo ružovo. A teraz pôjdeme domov, čo ty na to povieš?" iba som prikývla a s kývnutím sme obaja odišli. 

Po ceste som zostala ticho. Nechcela som nič hovoriť. Ani sme to nepotrebovali. 

,,Dúfam, že mi to odpustíš ale veríš mi. Že aj keď som nepriateľ tvojej rodiny, bojujem za teba a tvoja podpora a viera mi pomáha." 

,,Som rada, že to dobre dopadlo." poviem jednoducho a vystúpim z auta. Prejdem cez cestu a začnem sa pomaly šplhať po strome opäť do mojej izby. Keď som dostatočne vysoko, potlačím do skla okna a chcem vliezť no zarazí ma keď okno ostáva zatvorené. Pozriem do tmy v útrobách mojej izby no aj tak môžem vidieť zatvorenú kľučku od okna. Oknom sa neodstanem. Obzriem sa dozadu a vidím Harryho auto stále stáž na ceste. 

Pomaly teda zase zleziem dole a bežím ku oknu na jeho strane.

Harry's point of view:

Stiahnem okienko a pozerám na Nicol, ktorá sa nedostala do domu. 

,,Čo sa deje?" spýtal som sa so zamračeným pohľadom. 

,,Niekto mi zamkol okno. Nedostanem sa tam tak aby ma nikto neprichytil." povie smutne a ja prikývnem. Vypnem motor auta a o sekundu z neho vychádzam. 

,,Čo Clarisa?" opýtam sa 

,,Natrela by ma rodičom. Neodpustili by mi ak by som im klamala." povedala a vytiahnem si mobil. Odomknem ho a v kontaktoch nájdem hľadanú osobu. 

,,Zavolám jej ja. Pôjdem s ňou do izby a necháme ti odomknuté. Dostaň sa do izby a ja sa potom odtiaľ už nejako dostanem." poviem a ona prikývne a čakáme kým sa v telefóne ozve jej sestra Clarisa. 

,,Haló? Kto je tam?" nedivím sa, že nemá moje číslo. Kendall by zabila hocijakú babu mať moje číslo v telefóne. Bola žiarlivá na toto. 

,,Clarisa, tu je Harry. Som pred vašim domom. Príď mi otvoriť. Chcem sa porozprávať." povedal som a ona s radosťou v hlase rýchlo potvrdila môj rozkaz. Prišiel som pred vchodové dvere a čakal kým sa otvoria a Clarisa sa tu objaví. Nicol sa zatiaľ skryla za roh a spolu sme čakali na vhodnú chvíľu 

,,Harry čo tu robíš? Som nadšená, že si prišiel sem ale nemal si ísť za Kendall?" pýtala sa a ja som pretočil očami. 

,,Som tu tak poďme do tvojej izby." povedal som a bez dovolenia vstúpil dnu. Ju som ihneď za ruku tiahol za sebou aby nestihla zamknúť dvere. Keď som prišiel na prvé poschodie stíchol som a čakal kam ma zavedie Clarisa. 

Nesnažil som sa to nejak zapamätať, dúfal som, že som tu prvý a posledný krát. 

,,Tak o čom si sa chcel rozprávať?" opýta sa a otočí sa ku mne. v izbe svieti malá lávová lampa, ktorá to tu trochu osvecuje. Clarisa má na sebe tielko a šortky. Má chudé a pekné telo no Nicol má lepšie. Omnoho lepšie. A nepchá sa každému do zadku ako jej arogantná sestra. 

Nehovoril som. Len som prerušil tú vzdialenosť medzi nami a prilepil sa je na pery. Nedokázal som vnímať ich chuť, v hlave som mal chuť iných pier. Avšak tie som ešte nemal ešte kedy pocítiť. 

Jej tielko išlo ako prvé. Chcela vyzliecť aj moje tričko no zazvonil mi mobil. Neznáme číslo. 

,,Mohol by si už odísť z jej izby? Chcem spať." povie hlas Nicol a ja sa v duchu zasmeje. 

,,Samozrejme. Hneď idem." poviem a bez nejakých pozdravov, vypálim z jej izby a o sekundy aj z domu. ,,Odkiaľ máš môj telefón?" spýtam sa otázku, ktorá práve teraz tiaži moju hlavu. 

,,Nezabi jeho ani mňa ale od Nialla." 

,,A on ti dal kedy jeho číslo?" 

,,Závidíš, že som s ním viac v kontakte ako s tebou?" 

,,Takže vy ste v kontakte? No tak počkaj toto mi zajtra vysvetlíš. Vstávaj skoro princess o šiestej som tu ako na koni." poviem a s úsmevom na perách zložím telefón.

Dobre, viem že po viac ako po mesiaci je nová časť ale nebola chuť. Nápadov bolo plno. Vedela som čo by tu malo byť no akonáhle som si sem sadla prsty odmietali pracovať. V každom prípade dnes som ju napísala a dúfam, že sa vám páči. 

Michelle