Jungkook sa prebudil, stále bol unavený, no podarilo sa mu vyliezť z postele a ospalo sa dostať do kúpeľne. Inštinktívne siahol po žiletke a prípravku na holenie. Nebolo to niečo, na čo by bol zvyknutý, no Jimin mu povedal, že áno, že sa už musí holiť, no bol to zvyk, na ktorý si okamžite zvykol.

Po tom, čo bol hotový, odišiel do kuchyne, kde stál pri linke Jimin a popíjal čaj, zatiaľ čo si niečo pozeral na telefóne.

Jungkook ešte nepremýšľal, nikdy to po pár minútach po prebudení nerobil. Prišiel k Jiminovi a zaboril nos do jeho čerstvo umytých vlasov, nadýchnuc sa jeho šampónu. Vždy voňal pekne, ako niečo, čo si Jungkook vážil. „Dobré ráno."

Jimin, prekvapivo, neustúpil, keď k nemu Jungkook pričuchol, ale na pár sekúnd stuhol. No potom to ignoroval. „Ahoj. Si hladný?"

Jungkook spokojne zastonal, keď sa ústami presunul z Jiminových vlasov na jeho krk. Niečo bolo na ňom ráno neodolateľné, či už to bolo kvôli tomu, že mal stále strapaté vlasy alebo že vyzeral rozkošne v tom voľnom pyžame a krátkych šortkách.

Tentokrát Jungkook tomu nutkaniu nedokázal odolať, bolo silnejšie a silnejšie a neuvedomoval si, čo robí. Jeho menej racionálna stránka si iba povedala 'prečo nie'? Je to Jimin, môj priateľ. Zatiaľ čo druhá stránka mu maličkým a úbohým hláskom našepkávala 'ty nie si jeho Jungkook'.

Jungkook Jimina chytil za pás a pritiahol si ho k hrudi, kĺzajúc perami po jeho pokožke.

Jimin ticho zalapal po dychu, telo mal napnuté, no neprotestoval. „Kook-ah, čo to robíš?"

„Baby..." zamrmlal Jungkook a zubami mu prechádzal po pokožke na krku, presne tam, kde vedel, že sa to Jiminovi páči. Ako očakával, Jimin sa jeho dotyku podmanil a uniklo mu tiché zastonanie. Naklonil krk, poskytnúc mu lepší prístup.

Jungkook na tom mieste jeho pokožku nasal, na čo začal Jimin nepravidelne dýchať. Hlavu si oprel o Jungkookovo široké plece, viac sa pritlačiac k jeho hrudi, zatvoril oči a pootvoril pery. Jungkook rukami vkĺzol pod jeho tričko a hladil ho po hladkej, horúcej a jemnej pokožke.

Jimin chytil Jungkooka za zátylok a otočil sa, lepšie sa naňho pozrúc. To prinútilo Jungkooka odtrhnúť pery od Jiminovej peknej bledej pokožky a miesto toho sa presunul k jeho perám. Zastonal do bozku, zatiaľ čo sa mu pred očami mihali spomienky podobných scén, no stále vnímal realitu. Jeho Jimina.

Uväznil Jiminové pery a jemne mu do nich zahryzol, na čo za ňu zaťahal. To spôsobilo, že Jimin zastonal a Jungkook mu mohol jazykom vkĺznuc do úst, preskúmavajúc mu ich. Niekedy sa Jimin trochu pohol, aby ho lepšie pobozkal, ruky mal omotané okolo jeho krku a pohyboval bokmi. Jungkook zastonal, keď mu Jimin nasal jazyk a zamotal mu ruku do vlasov, pritiahnuc si ho k sebe, aby ho pobozkal hlbšie. Mladší prešiel dlaňou cez jeho chrbát, skĺznuc ešte nižšie až k lemu nohavíc-

„Jungkook, počkaj," zašepkal mu Jimin do pier, popadnúc dych, no neodstrčil ho.

Jungkook sa naňho pozrel. Jimin sa červenal a na všetko, na čo sa dokázal sústrediť bola jeho červená tvár a dlhé mihalnice. Stiahol ruku z Jiminovho chrbta späť k sebe a premýšľal, či nezašiel príliš ďaleko.

„Príliš rýchlo?"

„Nie, tak to nie je. Ja len... my sme sa dohodli, že... nemali by sme..." Jimin sa pripravoval na opätovné odmietnutie, no tentokrát to Jungkook nedokázal.

„Premýšľal som o tom," povedal úprimne Jungkook až prekvapil aj samého seba. „A premýšľal som o nás."

Jimin si zahryzol do pery.

„Takže si nerob predpoklady o mojich zámeroch alebo si nemysli, že sú falošné len preto, že nie som... pretože nie som úplne tvoj Jungkook," zamrmlal, na čo sa naňho Jimin pozrel so širokými očami.

Napokon prikývol a naklonil sa dopredu, chytiac ho za tvár. Pritlačil pery k jeho lícu a nechtami zľahka skĺzol Jungkookovi z krku až ku kľúčnym kostiam, čo mu do tela vyslalo príjemné zachvenie. Keď sa odtiahol, ospravedlňujúco sa naňho usmial, stále to bolo rozkošné. „Prepáč. Bál som sa, že ťa stratím."

„Ako by som to dovolil," odpovedal hlúpo Jungkook a zasmial sa nad tým, ako ľahko ho mohol úsmevom odzbrojiť.

Jimin sa zdal byť trochu zaskočený, no napokon rozhovor ukončil ďalším pôvabným úsmevom a povedal, že sa musí ísť pripraviť do práce.

Jungkook ho nechal odtiahnuť sa od neho a okamžite mu jeho prítomnosť chýbala. Nebol si istý, či sa tento okamih nazýva uvedomenie.

Cítil sa, akoby to mal vedieť. Cítil sa, akoby to už predtým cítil.

Nebol si istý, či sa mu vracajú pocity.

Jungkook si povedal, že na tom asi nezáleží.

„Jimin dnes vyzeral šťastne," poznamenal Taehyung, keď sa usadil na gauč vedľa Jungkooka. Yoongi bol na podlahe vedľa Hoseoka, ktorý sa konečne vrátil tanečného turné. Keď sa dozvedel o Jungkookovej situácií, spočiatku s ním súcitil a neskôr ho to rozosmialo.

Vybral som si naozaj úžasných kamarátov.

Jungkook z času na čas skontroloval telefón, sledujúc, kedy Jimin príde. Jimin musel zostať v práci trochu dlhšie, takže príde na ich filmový maratón trochu neskôr. Dnes to bolo u Taehyunga, jeho byt vyzeral profesionálne zariadený. Všetko bolo elegantné a ladilo spolu.

„Viem totiž, ako ho urobiť šťastným aj bez tých všetkých spomienok," zavrčal Jungkook. „Nestresujem sa tak ako ten druhý Jungkook."

Toto ráno Jimina rozosmial až do tej miery, že nemal ďaleko od sĺz a potom so žiarivým úsmevom s stále potláčaným chichotom odišiel do tanečného štúdia.

Taehyung sa zamyslel. „No, nepracuješ a ani nechodíš do školy, takže -"

„A dnes sa mi podarilo uvariť toto jedlo, už pred rokmi som mu sľúbil, že mu ho spravím."

„A sme tu zas, máš toľko času, pretože -"

„Stále ho rozosmievam, stavím sa, že to súčasno/budúci Jungkook nedokázal!"

Yoongi si odkašľal a zdvihol obočie. „Prepáč, ale súťažíš práve o Jimina so sebou?"

Jungkook otvoril a zatvoril ústa.

Taehyung a Hoseok vybuchli do hlasného chichotu.

„Naozaj je schopný všetkého."

„Jebem vás oboch."

„A ja som jej povedal, že to pravdepodobne nič nebolo, ale ona bola presvedčená, že v šatni videla potkana, takže..."

Jiminov hlas pomaly stíchol, na čo Jungkook sledoval, ako sa Jimin prechádza po spálni iba v pyžame. Sťažoval sa na niečo, no Jungkook ho počúval len jedným uchom.

Nebola to jeho chyba, Jimin vyzeral tak rozkošne. A vlasy mal také strapaté, že to vyzeralo sexy.

A mladší bol tiež trochu unavená, takže to bolo aj tým.

Jimin k nemu prišiel, Jungkook sedel na kraji postele a už po deviatykrát sa naklonil a popadol Jimina za pás. Pritiahol si ho k hrudi a oprel si bradu o jeho plece, nadýchnuc sa vône jeho šampónu.

„To je skvelé, hyung, ale som unavený, takže môžeme ísť teraz spať, prosím?" zapriadol Jungkook a Jimin sa mu v náručí zachvel, tvár mu zružovela.

„Á-áno."

„Áno! Konečne!" Zvalil sa do postele a pripravil prikrývku. „Poď."

Jimin sa naňho vrúcne pozrel a pretočil očami. „Vážne si posadnutý spánkom. Yoongi ťa vychoval dobre."

Jungkook si odfrkol, na čo si pritiahol Jiminovo telo k tomu svojmu. „Chce sa mi spať, len keď si pri mne."

Jimin placho zastonal do vankúša. „Máš šťastie, že si roztomilý."

Jungkook sa posadil na svoje sedadlo a stiahol si kravatu. Obliekol si oblečenie, ktoré mu Jimin pripravil už pred týždňami. Utrel si dlane do nohavíc a premýšľal, prečo bol taký nervózny.

„Myslíš si, že tie kvety dostane?" zamrmlal si skôr pre seba, hrajúc sa s prstami.

„Áno, Bohyung sa ubezpečila že ich Jimin dostane. Je veľmi spoľahlivá. Teraz sa uvoľni," zasmial sa Hoseok, keď odložil program celej udalosti.

Dnes bolo Jiminovo taneční predstavenie -bola to preňho, pre jeho tím a pre širokú spoločnosť veľká udalosť. Konkrétne toto divadlo bolo veľmi exkluzívnym miestom na predstavenie, vstupenky boli drahé a podľa očakávania sa vypredali.

„Vieš, Jimin bude v poriadku," dodal Seokjin, keď zazrel Jungkookov zblednutý výraz.

„Ja viem," odpovedal Jungkook. Vedel, že Jimin bude v poriadku, pretože to bol Jimin a vždy vkladal do svojho výkonu všetko. Prekvapivo, sám Jungkook bol nervózny. Zabzučal mu telefón, vytiahol si ho z vrecka a zamračil sa nad správou.

Veľa šťastia!

Jungkook zažmurkal. Bola od Jiminovej matky. Prečo ju poslala jemu? Možno to chcela napísať Jiminovi? Usúdil, že sa o to teraz nebude zaujímať, prekrížil si ruky na hrudi a čakal, až predstavenie začne. Vo vrecku saka mal niečo tvrdé, čo bolo trochu nepríjemné. Teraz ho iritovalo všetko - bolo tu príliš plno, publikum bolo veľmi hlučné a sedadlo bolo nepohodlné a -

„Um... ak chceš ísť naozaj skontrolovať, či Jimin dostane tie kvety..." zamrmlal Hoseok, no keď svetlá zhasli, stíchol uprostred vety.

Jungkookovi sa rýchlejšie rozbúchalo srdce a posadil sa rovno. Zabudol na tú nepríjemnú vec vo vrecku, ktorá ho zrazu už neobťažovala.

Ako tanečník, ktorým bol, keď bol mladší, bol v úžase z tých úžasných choreografií,ktoré účinkujúci zvládali akoby bez námahy, no v porovnaní s tým, keď prišiel na scénu Jimin, to nič nebolo. Bol očividný favorit davu, vzrušenie sa vystupňovalo a ľudia natešene tlieskali, keď bezchybne dokončil ladné, zložité kroky. Ak bol dospievajúci Jimin dobrý, tak tento Jimin bol excelentný.

Neboli to len jeho pohyby, ale aj výrazy, spôsob, akým vyzeral tak krehko a pritom silne, akoby sa ponoril do tej čírej ľahkosti a pôvabu jeho pohybov, no nezlomilo ho to. A pohľad, ktorý mal v očiach, keď stál pred publikom bol - milujúci.

Jungkook sa zamiloval.

A potom ho zrazu zasiahli emócie, ktoré mohol opísať len ako búrku spomienok a melanchólie. Rovnako ako Jimin nebol naozaj jeho a skutočný Jungkook tu nebol.

Zrazu vedel, prečo sa Seokjin a Namjoon rozišli, mali mnoho dôvodov prečo cítiť, že najlepšie bude, ak to ukončia. Bolo to medzi nimi úplne podobne ako medzi Jungkookom a Jiminom. Bolo to niečo neuveriteľné, také krásne, no nevyšlo to - Jungkook mal strach z toho, že sa im to môže stať tiež. Že by jedného dňa mohol Jimina stratiť a myslieť si, že bez neho mu je lepšie.

Hneď cez prvú prestávku sa Jungkook vrhol do zákulisia, aby našiel Jimina, ktorý sa pripravoval na svoj ďalší výkon. V ruke držal fľašu vody. Ich pohľady sa stretli a Jimin sa široko usmial, bol prekvapený, že ho vidí, no aj napriek tomu šťastný.

„Ahoj, čo tu -"

Jungkook ho prerušil zúfalým bozkom, pritiahol si Jimina bližšie a nedokázal sa držať späť, potreboval ho. Niečo na jeho zúfalom čine muselo Jimina vystrašiť, pretože sa prudko odtiahol.

„Kook, čo sa deje? Je to kvôli traume?" Jimin ustúpil a Jungkook sa znovu pokúsil uväzniť jeho pery, no Jimin hlavu odtiahol. „Spomenul... spomenul si si na všetko?"

Znel, akoby v to dúfal, bolelo to, vážne sa naňho pozeral a hľadal náznak súhlasu.

„Ja neviem," úprimne odpovedal Jungkook a skĺzol perami k Jiminovmu krku, kde sa črtala vyblednutá značka, ktorú mu spravil pred niekoľkými dňami. Nevedel, čo tieto pocity znamenajú - či boli nové alebo len potlačené tou nehodou - nevedel nič okrem toho, že boli vášnivé.

„Ale chýbaš mi." Jungkookov hlas bol priškrtený a zraniteľnejší, ako mal v úmysle, bol hrubý a mal na krajíčku slzy. „Tak veľmi mi chýbaš."

Jimin ho chytil za vár a pritlačil ich čelá k sebe, ignorujúc vizážistu, ktorý ho volal. „Som tu." Natiahol sa po ďalší bozk. „Vždy som tu bol."

Milujem ťa.

Po prestávke Jimin tancoval ešte krajšie ako predtým. A Jungkook vedel, čo presne mal vo vrecku saka a aký význam mala správa od Jiminovej matky.

To bol dôvod, prečo bol predtým taký nervózny.

A stále bol, no to mohol počkať.

Keď prišli domov, boli na sebe zavesení a všetky pochybnosti, ktoré predtým obaja mali, boli preč. Jungkook sa konečne poddal svojim nutkaniam, pritlačil Jimina k matracu a odtrhol sa od jeho pier tak, akoby si chcel chvíľu vychutnávať zvuky, ktoré Jimin vydával.

„Jimin, baby," zašepkal Jungkook, keď si vyzliekol sako a kravatu. Pohľadom hltal Jiminovo telo. „Dnes si bol úžasný."

Jimin sa len usmial, prijal jeho kompliment, stiahol si Jungkooka späť k sebe a začal mu rozopínať košeľu. „Hovoríš to celý čas."

„Pretože si vždy úžasný."

Jimin sa zasmial a prešiel prstami po jeho odhalenej pokožke. „Už nerozprávaj."

A to aj Jungkook spravil.

Jungkook si povzdychol do Jiminových vlasov, na čo starší vkĺzol pod prikrývku. Bol čerstvo okúpaný a užíval si jeho prítomnosť, to spojenie.

„Naozaj si mi chýbal," preťal ticho Jimin, tvár mal opretú o Jungkookovú hruď.

Jungkook sa usmial, pokračujúc v kreslení kruhov na Jiminovo odhalené plece. Potreboval ešte poslednú vec, niečo, čo ho znepokojovalo zvieraním žalúdka. Nebol si istý, prečo to cítil, no pýtal sa sám seba toľko otázok, na ktoré by si mal on sám odpovedať - vedel odpovedať. Bolo to len to, že veci sa nevrátili také, aké boli predtým, prinajmenšom nie presne a to mohol akceptovať. Bol s tým úplne v poriadku - mal späť svoj život, mal kamarátov, ktorí ho podporovali a Jimina.

Otázkou bolo, či to dokáže akceptovať aj Jimin.

„Hyung... miluješ ma?"

Jimin pod jeho dotykom stuhol a Jungkookovi sa v mysli začali objavovať tie najhoršie scenáre. Prešlo niekoľko napätých sekúnd, než zdvihol hlavu a pozrel sa naňho. Vyzeral byť jeho otázkou zaskočený.

„Samozrejme, že áno."

Jungkook sklopil zrak. Potreboval sa uistiť. „Aj keď si na všetko nedokážem spomenúť?"

„Aj keby nikdy nebudeš môcť."

„Aj keby nikdy nebudem môcť byť tvoj Jungkook?"

Jiminov pohľad zmäkol a pobozkal Jungkooka na chrbát ruky. „Ty si môj Jungkook." Zľahka sa pre seba pousmial, na čo sa mu do očí nahrnuli slzy. „Bol som hlúpy, že som ťa tak odstrkoval - ty si on n a mal som to vidieť. Milujem sedemnásťročného Jungkooka rovnako ako milujem toho dvadsaťdvaročného, pretože si to všetko ty - a milujem teba."

Jungkook cítil, ako mu zovrelo srdce a chcel Jimina zavaliť láskou.

„Ďakujem ti, že si so mnou zostal, aj keď to bolo divné," zamrmlal Jimin.

Jungkook sa uškrnul. „Každá moja verzia ti patrí." Utrel mu z tváre slzy. Sedemnásťročná, osemnásťročná alebo dvadsaťdvaročná - prepadnúť Jiminovi bol nevyhnutný osud, ktorý nikdy nechce zmeniť. „Nemusíš sa báť, Jimin, zamiloval by som sa do teba znovu a znovu. Po zvyšok svojho života, ak to bude potrebné."

Chcem si ťa vziať.

„Ty trdlo," ticho sa zasmial so slzami Jimin a vzlykol, keď pritisol ústa k tým Jungkookovým.

Na chvíľu tak zostali, pomedzi slzy zdieľali pomalé bozky.

„Čoho sa najviac bojíš?" spýtal sa Jungkook, spomenúc si na rozhovor, ktorý spolu viedli predtým. „Povedal si, že to nie je moja amnézia."

Jimin sa zľahka usmial a zatvoril oči, pritúliac sa viac k Jungkookovi. „Už ničoho."

Jungkook sa rozhodol túto odpoveď prijať. Po poslednom bozku do Jiminových vlasov zatvoril oči.

Stále mal v spomienkach medzery, nejaké pretrvávajúce následky a musel tvrdo pracovať, aby sa dostal späť k svojmu právnickému snu. Stále si nebol istý, či sa mu pocity vrátili alebo sa len znovu zamiloval do Jimina alebo - pravdepodobne - to bola kombinácia oboch.

Jediné, čo vedel bolo, že Jimina miluje a mal čas uvedomiť si zvyšok.

the end.

©Rose_gold715
All rights reserved

Takže toto je koniec takého kratšieho prekladu 🥰❤ Každá časť obsahovala okolo 2000 slov a vlastne celý preklad príbehu sa trošku predĺžil 😅 Za čo sa ospravedlňujem, ale napokon sme sa ku koncu dostali ☺❤

Ďakujem tej hŕstke dušičiek, ktorá má rada jikook a pustili sa aj do čítania tohto príbehu 🥰❤ Ale aj tým, čo jikook veľmi nemusia, ale prečítali si to kvôli mne 😂❤ Taký tu asi ani nie sú 😂❤ Ale aj tak vám všetkým ďakujem, bolo super stráviť čas prekladaním práve tejto storky 🙈❤

Ak by ste náhodou chceli vyjadriť svoj názor, tak máte k dispozícii komentáre, rada si vaše názory prečítam 🥰❤

I luv y soo much❤😍
Purple y 🤗💜