Mnou prešla triaška a v mysli som si povedala že mala som si radšej vybrať
Chrabromil. To som si ešte neuvedomila že mám ten klobuk ešte na hlave.
"Ak chceš ešte to môžem zmeniť." Povedal klobuk a ja som nevedela ako zareagovať.
"Stači len povedať že chceš isť do chrabromilu." Povedal a ja som bola pevne rozhodnutá že pôjdem do chrabromilu.
"Ja... Ja chcem isť do Chrabromilu." Povedala som a spadol mi kameň zo stdca vedela som že tam patrím. Vnútri som to citila. Cítila som že to bude môj nový domov.
"Tak teda CHRABROMIL." Povedal klobuk a ja som sa usmiala. Dumbledore dal klobuk dolu z mojej hlavy. A usmial sa na mňa.
"Blahoželám." Povedal.
"Ďakujem." Povedala som a usmiala som sa.
"Dobre akú hodinu máme prvu?" Opýtal sa Dumbldeore a ja som povedala že čarovanie. Na ducho som prehltla. No je to tu. Začínam sa učǐ kulzla a čári.
"Vytiahni si svoj prútik učebicu brko a pergament." Povedal Dumbledore a ja som si všetky spominane veci vytiahla. Všetko som si rozložila na stôl a čakala som na dalšie pokyni.
"Dobre zatiaľ si nepíš vieš aké je záklamdne pravidlo?" Opýtal sa ma Dumbledore a ja som len kývla hlavou že neviem.
"Svoj prútik musíš mať stale pri sebe. Nezaleži na ničom nič ťa neodpravedlni. Je to jadro tvojej sily. Bez toho nebudeš mocť čarovať nič." Povedal a ja som len prikyvla že rozumiem.
"Dobre prejdime teda na učivo." Povedal mi. Kedže som sa toho mala naučiť čo najviac celé 4 hodiny som len písal. Takto to vkuse pokračovalo mesiac. Ráno som sa zobudila, naraňajkováa, učila naobedovala a ďalej učila. Večer som chodila spať o deviatej lebo som bola z toho učenia už úplne vyčerpana. Týždeň pred vianočnými prázdninami som dokončila prvý ročnik.
"Takže Evelyn blahoželám skončila si úspešne prvý ročnik nečakal som že to d'aš tak rýchlo. Verím že do konca roka stuhneš všetko a nabuduci rok nastupiš s piatakmi." Povedal a ani si neuvedomil ako ma potešil. Práve teraz som končila poslednú hodinu pred Vianočnymi prazdninami. Zo školy už odchadzali ľudia domov a ja som dúfala že v chrabrmile zostane dostm velma ľudi na to aby bolo veselo.
"Dobre, ešte máme nejake domace úlohy. Slohovku z každého predmetu o tom čo si sa naučila zatiaľ." Povedal Dumbledore a ja som sa neubranila prevrateniu oči. Ale nebolo toho až tak veľa spravím to ešte dnes večer.
"Evelyn ešte som chcel, zajtra je výlet do Rokvillu. Nechcela by ste isť?" Opýtal sa ma Dumbledore a ja som sa široko usmiala.
"Samozrejme veľmi rada by som šla to je samozrejmosť." Povedala som s údmevom.
"A ešte, kedy sa budete sťahovať do chrabromilu." Opýtal sa ma Dumbledore a ja som zhodnotila že teraz by bolo najlepšie. Nechcem potom neskoro alarmovať Dumbledora aby mi ukázal kde Chrabromil vôbec je.
"Najlepšie by bolo teraz, počkajte len pobalím si veci." Povedala som a Dumbledore prikývol. Z jedalňo obyvačky som prešla do spálne a vzala som si do tašky nejake oblečenie a hygienické veci. Vrátila som sa spať a rozmýšľala som či si vezmem aj domáce ale nechala som ich ležať na stole. Dumbledore už čakal vonku pred mojim apartmánom.
"Môžeme isť?" Opýtal sa ma Dumbledore a ja som prikývla.
Ku chrabromilským klubovňam to bolo velkom ďaleko. Kedže ja som mala apartman na 3 poschodi a Chrabromil bol na 7 a ešte k tomu aj celkom ďaleko. Čo bolo zatiaľ pre mňa novinka boli pohyblive schody. Keď som to videla len som zvesila ramena a povzdychla si. Dumbledore sa len zasmial. Vchod do Chrabromilskej klubovne bol rovnaký ako do učiteľského krídla. Lenže v tomto prezmenu stala nejaká drzá žena.
"Heslo prosím." Povedala.
"Gigantes ut amissae Dracones." Povedal Dumbledore.
"To nie je heslo." Povedala dáma pyšne akoby vedela všetko najlepšie.
"Je, ja sám som ho menil pred mesiacom." Povedal Dumbledore a bolo vidno že je trošku nervozný.
"Nie, profesorka McGonagallová ho zmenila pre týždňom." Povedala dáma v obraze a Dumbledore sa už začínal hnevať.
"Preboha tak ma pustite veď som riaditeľ." Povedal na ňu škaredo.
"No pft ako sa to so mnou rozprávate." Povedala urazene ale aj tak ho pustila dovnútra. Poznala som Dumbledora sice len mesiac ale toto mi neprišlo ako jeho obvikle správanie. Prvy vošiel Dumbledore a po ňom ja. Miestnosť sa veľmi nelišila od miestnosti kde boli profesori. bola viac menej rovnka akurat bola naladena do červených farieb. Poobzerala som sa po miestnosti. Neblo tam veľa študentov. Veľa y ních už asi poodchadzalo domov na Zimne prázdnini na kresle sedeli dvaja chlapci jedneho z ních som už poznala. Samozrejme to on mi vtedy pomohol dostať sa z toho lana či čo to vtedy bolo. Nepozeral sa na mňa očividne si ma ani nevšimol a ani si nevšimol že niekto pršiel. Očami som hľadala ešte druhého chlapca ale nevedela som ho nájsť.
Nevedela som ho ale nájsť. Čakala som čo Dumbledore urobí ale on len stál. Pozerala sa na nás cela klubovňa už sa pridal aj ten chlapec nevedela som si spomenuť na meno a ten ktorý sedel vedľa neho.
"Takže určite sa pýtate čo po vás chcem. No takže je to celkom jednoduche. Pred mesiacom k nám prišla nová študentka Evelyn Marsh..."
"Je to tá o ktorej bolo v dennom prorokovy?" opýtal sa nejaký chlapec čo sedel v rohu.
"Áno, Thomas je to ona, keďže jej rodičia si nepriali aby navštevovala Rokfort a teraz .. Teraz nemá kam isť musela prisť do Rokfortu a všetko sa naučiť odznova. Pri zaradobaní bola priradena k vám. Na Zimnne prazdniny nechcem aby bola sama tak bude u vás... Slečna Evanová, bude s Vami na izbe." povedal Dumbledore a ryšavovlase dievča ktore bolo pri okne len prikývlo na vetu ktorá bola smerovana jej. Potom Dumbledore odišiel. Ja som tam len zostala stáť a všetci sa na mňa pozerali.
"To je ta Baba čo som ti vravel. Vidiš nehalicunoval som s Remusom. Je celkom reálna." Povedal chlapc na ktorého meno som stále nevedela spomenuť. Chcel to zašepkať ale v miestnosti bolo take ticho že to počul každy. Chlapec ktorému ta veta bola smerovana sa postavil a prišiel ku mne. Úprimne bol celkom pekný. Bol vysoky mal tmavé strapaté vlasy a okuliare. Nerobili s neho šprta skôr nejakeho nezbedníka.
"Vitaj, ja som James Potter a vótam ťa v Chrabromile. Verím že sa ti tu búde pačiť." Povedal a ja som začervenala. Postavil sa aj druhý chlapec ten na ktorého meno som si nevedela spomenuť. On bol tiež veľmi pekný. Povedala by som že asi najpriťažlivejši chlapdc akého som zatiaľ videla. Mal dlhé veľmi tmávé vlasy a trošku ostrejšie črty tváre. Samozrejme nezmenil sa od kedy som ho videla naposledy.
"Ahoj, my sa už poznáme že." Povedal a šibalský sa na mňa usmial.
"Áno, ale prepač nepamätám si tvoje meno." Povedala som a kútikom oka som zahliadla ako nejake dievčata nevedela som to presne rozoznať ale asi žiarlia. Nechápala som prečo.
"Sirius Black a ty si?" Opýtal sa ma.
"Evelyn Marsh." Povedala som bojazlivo. Nikdy som z ľudi nemala strach ale teraz sama neviem prečo bála som sa. Bála som sa týchto ľudi. Asi som bola len precitlivelá od kedy... Hneď som znovu posmutnela a ty dvaja si to všimli.
"Poď sadni si." Povedal James a ukazal na gauč. Ja som prišla k nemu a sadla si. Prišla k nám aj Lily. Ostatný sa vratili ku konverzaciam z ktorých sme ich s Dumbledorom prerušili.
"Rita poď sem prosim ťa." Povedalala Lily nejakemu bacuľatemu blonďavému dievčaťu.
"Áno?"
"Zober prosím Evelynine veci do izby." Povedala Lily.
"Prosim ťa nie vezmem si ich sama." Povedala soma úsmevom a Lily prikývla. Postavila som sa z gauča a šla sa za Lily a Ritou.
Vošli sme do izby označenej štvorkou.

"Chalani nechcel som to robiť ale poďme stavme sa." Povedal Sirius s uškrnom Jamesovi, Petrovi a Remusovi.
"O čo?" Opýtal sa James so vzrušenými iskričkamy v očiach.
"O to že tu Evelyn do konca prazdnin dostanem" povedal James a Remus len prekrútil očami a odišiel. Jamesa to zaskočila a Peter samozrejme zas nevedel ktorá bije.
"Fajn, ak ju nedostaneš do konca prazdnin ak budeš mesiac s Ritou." Povedal James a Siriusa zamrazilo. Rita poňom šla od začiatku roka. Rita bola v celku celkom pekná ale veľmi otravna a ukecaná.
"Bože James, fajn, ale ak ju dostanem pozveš ma na ohnivu whiskey." Povedal Sirius.
"Plati." Povedal a podali si ruky. Tie vášnive iskričky v ich očiach boli až desivé.