"Sirius, Sirius." Kričala som. Držali ma dvaja mohutný chlapi. Obaja sme spali keď vtrhli do apartmánu.

"Prosím." Kričala som. Nie nemôžem prísť o toľko ľudí naraz, nedovolím aby mi ho vzali.

"To bude dobre, vrátim sa." Zakričal ešte. V izbe bolo šero takže mi našťastie nebolo vidieť do tváre, inak by ma vzali tiež. Nenápadne som vzala fľaštičku všehodžusu zo stola a vypila som ju pretože ty dvaja ma pustili. Akurát som sa stihla premeniť keď zažali svetlo.

"Kto ste." Zvrieskol jeden a namieril na mňa prútikom. Nemala som ani najmenšiu pochybu že to bol auror.

"Liana." Zašepkala som prvé meno ktoré ma napadlo, tak sa volala moja kamarátka zo škôlky.

"Prečo ste tu bola, v akom vzťahu ste k Siriusovi Blackovi?" Opýtal sa ma drsne.

"Stretla som ho pred mesiacom v bare." Povedala som prvú vec ktorá ma napadla.

"Aha, viete že je tresne stíhaný?" Opýtal sa.

"Nie." Zaklamala som.

"Zabil svojich priateľov a 11 muklov."

"Čože?" Skríkla som. O tých mukloch som vážne nevedela.

"Musíme vás odviesť na výsluch." Povedal jeden auror. Bože nie. Ja som už vypila posledný dúšok všehodžúsu už nemám nič viac. A ak by mi na to prišli... Ja nechcem isť do Azkabanu.

"Nie, nemôžem." Povedala som rozhodne.

"Musíte." Povedal. Ja som rukou zatiaľ nenápadne šiahala po prútiku ktorý mi dal Sirius.

"Expeliarmus." Skríkla som na toho mohutnejšieho a nohou som kopla toho druhého do brucha.

"Petrificus totalus." Povedala som a zbavila sa aj jeho. Teraz už s dvoma prútikmi v rukách. Cítila som ako ma ničo chytilo za krk.

"Prestaň malička." Povedal ten ktorého som odzbrojila. Vlasy mi začali rasť a černieť. Sakra! Vraciam sa spať do svojej podoby.

"Levicorpus." A namerali prútik za seba. Kúzlila som na slepo tak snáď sa to podari. Stisnutie uvoľnilo. Otočila som sa a vážne vznášal sa vo vzduchu hlavou dole.

"Ty... Ty si Evely." Povedal so zatajeným duchom a v strachom v očiach.

"Noa?"

"Ty si Najhľadanejšia kúzelníčka na svete." Povedal a stále na mňa zízal. To že som najhľadanejšia na svete som teda nevedela.

"Oblivate." Pošepkala som a prútik som namierila prv na jedného a potom na druhého. Obliekla som si kabát a premiestnila som sa do školy.

"Pán profesor, vzali ho." Vtrhla som do jeho pracovne znova. Dumbledore sedel skrčený za stolom a písal niečo. Hneď ako ma zbadal pero odložil a pozrel sa na mňa so súcitom v očiach.

"Je tú pán Lupin." Povedal a pozrel sa za mňa. Pravda na kresle pri dverách sedel Remus. Vyzeral staršie, celkovo bol nejaký strhaný. Keď som ho zbadala nezmohla som sa ani na slovo. Bolo to príliš ťažké. Nevidela som ho tak, tak strašne dlho. Pred očami sa mi zahmlilo pretože mi ich naplnili slzy. Nevidela som čo sa dialo okolo mňa, nevidela som čo sa deje celkovo.

"Ev neboj, som tu." Povedal jeho nežný hlas a objal ma okolo ramien. Užívala som si jeho blízkosť. Boli sme tak zaujatý svojimi myšlienkami že si ani jeden z nás nevšimol že na okno ťukala sova. Kútikom oka som videla ako Dumbledore otvoril okno sovu pohladil a vzal si list.

"Ah nie." Povedal a pomasíroval si spánky.

"Čo sa deje Albus." Opýtal sa Remus ktorý sa odo mňa odtiahol.

"Útok v Brightone, dom bol plný smrťožrútov... Ešte stále sú vídate zatykače slečna." Povedal na môj nechápavý pohľad.

"Potrebujete pomoc?" Opýtala som sa opatrne.

"Áno, áno žiadajú o posilu, žiaľ vy slečna Evelyn isť nemôžete. Nemôžeme si dovoliť aby zatkli aj vás.

"Dajte mi všehodžus." Povedala som.

"Evelyn, prosím nechoď, nechcem prísť aj od teba." Pošepkal Remus. Ja viem ako je to preňho dôležite, zostala som mu už len ja.

"Prepáč." Povedala som a vydala sa za Dumbledorom s Remusom v tesnom závese za nami.

"U profesora Slughorna bude dosť všehodžúsu budeme potrebovať ešte nejaké vlasy."

"Sakra kde mám zohnať nejaké vlasy."

"Mám nápad ale budem potrebovať heslo od bifľomorakej klubovne." Povedala som. Bolo mi jasné že rýchlejšia by bola slizolinska ale ja sa potrebujem premeniť zo zločinca na normálneho človeka nie na zločinca.

"Mandragora zabijak." Povedal Dumbledore a ja som už utekala.

"Mám vlasy." Povedala som vracajúc sa už s vlasmi v ruke.

"Pecka. Vypi to a vyrážame." Povedal Remus a dal mi všehodžus. Dala som tam vlasy, vypila som a premenila som sa na blondínu s nečitateľným vyrázom a zelenými očami.

Dumbledore nás chytil za ruky a premiestnil.

Pár metrov pred nami sa odohrával boj. Bolo tam asi pätnásť až dvadsať smrťožrútov a hŕstka tých dobrých. Bolo to naozaj zlé. Bolo jasné že smrťozřúti nebudú nejak silný ale aj tak ich bolo podstatne viac.

"Expeliarmus." Skríkla som a strmhlav som sa strhla do boja. To som robiť nemala. Po jednej kliatbe som to nemala pod kontrolou. Okolo mňa sa začalo hemžiť kopec kliatieb.

"EVELYN." Počula som ako skríčal Remus ale potom som už len videla zelené svetlo. V poslednej chvíli som sa ešte stihla úbraniť. Mala som veľke šťastie.

Utočili na mňa asi traja smrťožrúti ale ja som ich už celkom dobre zvládala.

"Expelliarmus." Skríkla som.

"Crucio." Skríkol jeden z troch smrťožrútov a ja som to už nestihla vykryť. Kliatba do mňa narazila a mnou prešla neskutočná bolesť.

Kričala som z plných pľúc. Ta bolesť bola príliš silná. Po líciach mi stekali slzy ale bolesť nie a nie prestať. Cítila som ako do mňa narazilo aj druhe kúzlo a to také isté. Bolesť sa nezdvojnásobila ale možno stisícnásobila.

"Stop, nechajte ju." Povedal jeden z tých troch. Pozerala som sa okolo seba. Každý bol zaťatý do boja. Remus na mňa hľadel ale nemohol spraviť nič lebo sa musel brániť pred dvoma mohutnými smrťožrútmi ktorý zosielali len smrteľné kliatby.

"AVADA KENDAVRA." Ku mne sa blížil zelený paprsok. Takže takto skončím. Ležiac na nejakej opustenej pláži v Brightone.

"NIE." Počula som zreteľne Remusov hlas. Venovala som mu posledný pohľad a potom už len tma. Zelený paprsok ma celu pohltil. Bol koniec, koniec môjho boja.

Prepáčte že sa môj štýl pisania tak zhoršil

Už len Epilóg a koniec, trhá mi to srdce! :(