"Sirius?" Opýtal som a sledovala ho. Bolo to tak divné, mať ho vo svojej izbe. 
"Áno, Ev to je moje meno." Povedal veselo a sadol si na kraj mojej postele. Preboha jemu náladu nepokazí asi nič. 
"Čo tu chceš?" Opýtala som sa ako najväčší inteligent. 
"Toto preds." A ukázal na fľaštičku s priezračnou tekutinou ktorú držal v ruke. 
"Ah jasne." Povedala som a začala sa po fľaštičku naťahovať.
"Zaujímavé je že po včerajšku ťa ešte nik neprišiel zabiť. Zobudila si všetkých na internáte lebo sú začala spievať nejakú pesničku tuším si spomínala I can't get now alebo Satisfaction..." Hovoril mi a ja som sa chytila za hlavu. 
"I can't get more Satisfaction od Rolling Stones. Je to moja obľúbená pesnička." Povedala som a utíšila ho. 
"Čo som včera vlastne vystrájala." Vyzvedala som s malou dušičkou že nič mládeži neprístupne. 
"No keď ste prišli s Remusom do našej izby bola si úplne zriadená a ja som mal pocit že každú chvíľu ovracať všetko čo vidíš. Potom ale prišiel zvrat a ty si bola úplne v pohode. Vyšla si z izby do klubovne postavila si sa na stôl a začala spievať a ak by ťa Remus nestiahol asi by si začala predvádzať aj striptíz." Povedal Sirius a falošne sa zasmial asi aby odľahčil situáciu. Ja som si hlavu zaborila do vankúša a odmietla ju znova zdvihnúť. Tak som sa strápila sakra toto už sa nikdy nezabudne. 
"Kľud ja ani nenapočítam koľko takých trapásov som s Jamesom mal ja. Stále sa na to rýchlo zabudlo." Povedal a pohladil ma po ramene. Fajn ale oni sú chalani samozrejme že od nich sa očakávala také bláznenie ale odo mňa? Od toho smutného dievčaťa. Teraz budem stredobodom pozornosti a to ako smrťožrút nesmiem. Sakra otec. Mala som niečo urobiť včera som mala niečo urobiť ale čo. Sakra musela som toľko piť?
"Bože ja z tadiaľ už nevýdem !" Povedala som. 
"Nevymýšľaj, ono sa na to už zabudlo." Povedal a mňa napadlo že spolubývajúce ráno nič nehovorili. 
"Dobre." Zamrmlala som a vyhrabala sa h postele. 
"Zoberiem ťa von." Povedal a podal mi ruku. 
"Dik len počkaj ma dole prezlečiem sa." Povedala som a vytlačila ho von. Hodila som na seba nejaké teple veci lebo vonku sa poriadne ochladilo a zišla som dole. Bolo tam len pár ľudí ale keď som prišla všetci na mňa hľadeli. Kvôli včerajšku to nebolo. Neboli to pobavené alebo urazené pohľady ale vystrašene a nenávistne. Vyschlo mi v krku a nemala som silu niečo povedať 
"Čo sa deje ?" Opýtala som sa napokon. 
"Ev je to pravda?" Opýtal sa James.
"Čo či je pravda?" Opýtala som sa a snažila o úsmev. 
"Nech ukáže predlaktia." Zakričal nejaký štvrták. Ooh, sakra. To nemôžu vedieť. 
"Dostala sa k nám správa že si sa k nim pridala." Povedal Remus a mne sa podlomili kolena. Mala som chuť rozutekať sa k nemu a povedať že to nie je pravda že by som nič také nespravila ale klamať znova nebudem. 
"Rem." Povedala som slabo. 
"To bolo to čo si mi nechcela povedať?" Chcela som to všetko poprieť ale nemohla som bola to pravda a aj tak by to zistili. Všetko som pokazila 
"Prosím nechajte ma vysvetliť to." Povedala som pomedzi slzy ktoré nešli zastaviť. 
"Takže je to pravda..." Povedal Rem a potriasol hlavou.
"Evelyn nie je čo vysvetľovať." Povedal James a odišiel. Ten jeho sklamaný pohľad. 
"Nemyslel som si o tebe že si taká." Povedal Sirius a odišiel za Jamesom. 
"Prosím." Povedala som a pohľad som obrátila na Rema. Bola som tal šťastná že Lily s Alice a Ritou tu neboli. 
"Ev ako si mohla ? Veď si bojovala proti nim." Povedal a nešťastne sa zosunul ba gauč. 
"Prosím nechaj ma to vysvetliť." Povedala som smutne. 
"Nie je čo... Vypadni."

Prosim nehnevajte sa že tak dlho neprídavam ale mala so blok a aj som začala písať novú povietku (Doctor who).. ale teraz sa budem snažiť pridávať normálne :)