Postavila som sa zo svojho lôžka a nasledovala onú ženu. 
"Smiem sa opýtať?" Začala som. 
"Samozrejme čo len chcete."
"Ehm, čo je to rytiersky autobus?" Opýtala som sa jemne lebo mi to celkom jasne stále nebolo aj keď mi došlo že sa jedna o autobus. 
"Druh čarodejníckej prepravy, pre prípady ako sú tieto." Povedala čarodejnica s úsmevom a pokračovala v ceste von z nemocnice. 
Pred nemocnicou vážne stal autobus trojposchodový a fialový. 
"Páni." Povedala som potichu a zahvízdala. Ako to že tento autobus môže chodiť nepovšimnutý? 
"Vitajte v Rytierskom autobuse, pohotovostnom dopravnom prostriedku pre akceptovateľné čarodejnice tvory, volám sa Carls Stankinson a som váš sprievodca... Takže kam to bude?" Opýtal sa mladík ktorý stal na ostrovčeku v autobuse. 
"King's Cross." Povedala čarodejnica ktorá stala vedľa mňa. Carl nám vytlačil lístky a podal ich slečne ktorej meno my stále nebolo známe. 
"Ďakujem prosím vezmete nám kufor?" Opýtala sa a nastúpila do autobusu. Ja som sa z miesta ani nepohla. Hľadel dom na miesto kde ešte prednedávnom stala čarodejnica. 
"Vy neidete?" Opýtal sa ma Carl a ja akoby som sa prebrala z tranzu. 
"Ah čože? Jasne idem." Povedala som s úsmevom a nastúpila som dovnútra. Šla som rýchlo k čarodejnici ktorá stala už v autobuse. 
"Mimochodom volám sa Anett." Povedala žena a podala mi ruku. 
"Trochu nezvyčajné anglické meno." Povedala som a s úsmevom som ruku vzala.
"Nepochádzam priamo z anglická nasťahovali sme sa sem keď som mala deväť pretože rodičia chceli aby som chodila na Rokfort nie na Beaubaxtons." Povedala Anett a ja som sa na ňu nechápavo pozrela. Keby som len tak vedela čo to Beaux-niečo je.
"To je niečo ako Rokfort ale vo Francúzku." Povedala Anett a ja som chápavo prikývla v ten istý okamih som si uvedomila že s autobusom sme sa už pohli. Autobus šiel omnoho rýchlejšie ako by isť mal. Míňal ostatné auta vyhýbal dá im s neskutočnou obratnosťou. Vadilo mi len že sa až nebezpečne nakláňal. Začalo mi byť zle od žalúdku a tak som zavrela oči a silno stiskoa tyč o ktorú som sa opierala. Po pár minútach ma niekto potľapkal po pleci. 
"Sme tu." Povedala Anett a ja som otvorila oči. Vážne autobus stal pred honosnou vlakovou stanicou ku ktorej sa blížilo nespočetne veľa rodičov s deťmi. Vystúpili sme z autobusu a hneď sme ho aj videli ako mizne niekde v diaľke.
Vzala som si svoj kufor a nasledovala Anett. 
"Koľko je hodín." Opýtala som sa jej.
"Trištvrte na jedenásť."
"Čože akože to tak rýchlo zbehlo." 
"Neviem." Uškrnula a ďalej šla rýchlim krokom. Dostali sme sa na nástupište no vlastne medzi nástupištie 9 a 10.
"Ehm a čo teraz?" Nechápavo som sa opýtala. 
"Noo, a teraz prejdeme touto prepážkou a dostaneme sa na nástupište 9 a 3/4 z kadiaľ ti ide vlak." Povedala a ja som sa neubránila zdesenému pohľadu. 
"Neboj môžem isť prvá ak chceš." Povedala a ja so. Prikývla na súhlas. Vzala aj môj kufor. Prešla a pár sekúnd po nej som šla aj ja. Šlo to hladko ani neviem ako objavila som sa na nástupišti ktoré sa nelíšilo od ostatných len na ňom stála lokomotíva s nápisom "Rokfortský expres"
"Tak sme tu, tu ťa musím opustiť, ty len vojdi do vlaku a nájdi si nejaké miesto." Povedala milo a odišla. Ja som si vzala svoj kufor a šla som s ním do vlaku. Mala som šťastie hneď som našla voľné kupé. Kufor som dala na potrebne miesto a sama som si sadla na sedadlo. Dúfala som že nikto sem nepríde a celú cestu bude sama. 
"James to je voľne kupé." Povedal nejaký hlas. James? Sakra. Kľud nemôžeš mať až takú smolu. 
"Môžeme si sadnúť?" Opýtal sa ma tak známy hlas. Nepozrela som sa na nich len som prikývla hlavou. Bála som sa že ma spoznajú. Vedela som že ma spoznajú tak či tak lebo budeme spolu v jednej klubovni a ročníku ale ešte nie. 
"Si tu nová." Opýtal sa ma asi James. Sakra musím sa otočiť už to nemôžem predstierať. Nadýchla som sa poriadne hlboko a otočila som sa na Jamesa a nemýlila som sa pýtal sa ma to on. Vedľa neho nebol nikto a na druhej strane boli ostatný záškodníci.
"Ehm áno." Povedala som potichu. Nevyzeral že ma spoznáva ale to nebol Remov prípad. 
"Nevideli sme sa už niekedy?" Opýtal sa ma Sirius. 
"Ehm.. Nie nemyslím sa." Klamala som ako som len mohla. 
"Nie nie už som ťa niekde videl." Trval si na svojom Sirius. Rem na mňa stále neveriacky hľadel. 
"Prečo im to nepovieš." Opýtal sa ma. Vedela som že on na to príde. Všetci sa naňho nechápavo pozreli. 
"Veď nevidíte to. Nepoznáte ju?" Pýtal sa a ukazoval na mňa "Veď je to Evelyn." Povedal a ja som sa naňho slabo usmiala. 
James sa na mňa pozrel. 
"Evelyn Marshová tá ktorá bola snami na Vianočne prázdniny v štvrtom ročníku?" Opýtal sa hlúpo.
"Hlavne že sme sa nikdy nevideli." Hundral si svoje Sirius. 
"Pšt Sirius." Mrkla som naňho. 
"Čo tu vlastne robíš." Opýtal sa ma.
"Vraciam sa na Rokfort." Povedala som slabo a znova sa pozrela von oknom. 
"Ale prečo."
"Smrťožrtúti zabili moju adoptívnu rodinu." Povedala som a nechala som slzu ktorá sa drala na povrch vytiecť z môjho oka. 
"To mi je ľúto." Povedal Rem a objal ma. Ani neviem kedy si s Jamesom vymenil miesto. Keď ma objal znova som cítila to dobre známe teplo ktoré vytvárala láska. 
"Prepáč že som neodpisovala na listy. Chcela som zabudnúť. Strašne to bolelo že som ťa musela opustiť. Myslela som že ťa už nikdy neuvidím. Prepáč snáď mi to odpustíš." Povedala som smutne a začala sa pozerať na svoje topánky pretože som nemohla hľadieť na ľudí ktorý tu sedeli. 
"To je dobre, neboj." Povedal a zdvihol moju bradu a pozrel sa mi do očí.
"Remus, musíme isť na poradu prefektov." Povedal tiež starý známy hlas. Stala vo dverách a sledovala ako ma Remus drží za bradu. 
"Blond ti pristane Evelyn." Povedala a išla rýchlo ku mne aby ma objala. 
"Evansová." Povedal s úsmevom James. 
"Bože Potter nechaj ma." Povedala otrávene. 
"Ev všetko ma zaujíma prečo si tu a tak ale teraz sa vážne aj s Remusom ponáhľame na schôdzu prefektov." Povedala Lily a vytiahla Remusa von. 
"Dobre ... Prečo ťa Lily vola Potter a ty ju Evansová a čo také sa tu ešte zmenilo.
"No snáď si vedela že náš Jimmy bol do Lily jakživ zamilovaný a potom ako si odišla sa to začalo nejak vymykať spod kontroly a teraz náš milý Jimmy nevydrží čoilen chvíľu bez toho aby o nej nebásnil alebo ju chúďa nezval na rande." Uškŕňal sa Sirius a James celý črevný prikývol na súhlas. 
"Inak nová farba vlasov ti vážne pristane." Povedal Sirius a ja som sa usmiala. Stále som si pamätala na tie vtípky z vianočných prázdnin. Po tej spomienke som sa na oného čiernovlasého chlapca musela uškrnúť. Celú cestu do Rokfortu sme sa bavili. Oni mi vraveli čo sa stalo v Rokforte počas mojej absencie a ja im čo sa stalo v mojom živote počas ich absencie. Zmienila som sa aj o tom z pred pár dni. Po tej myšlienke mi stále behal mráz po chrbte. Nezmienila som sa však že tam bol aj mladý Snape. Nevedela som prečo ale nechcela som im to vešať na nos. Nakoniec bola som veľmi šťastná že ma vtedy James oslovil. Veľmi dobre som sa s nimi bavila. Cesta nám zbehla vážne veľmi rýchlo. Tesne pred hradom sme sa obliekli do hábov a vyšli z vlaku.

Konečne som sa znova dostala k čítaniu Harryho Pottera :3 aj po druhé to je stále dokonalé... INAK neskutočne vám všetkým ďakujem za 1K aj keď som to už písala, proste ďakujem :3 <3 dúfam že sa vam to stále páči a že vás to ešte nenudí... Napíšte mi prosím do komentáru čo si o tom zataľ myslíte prosím ! :)